Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Kam smeruje Hongkong?

.dalibor Roháč .časopis .týždeň v ekonomike

Pred 50 rokmi bol Hongkong súčasťou Tretieho sveta a málokto predpovedal, že z preľudneného a chudobného mesta vyrastie globálna metropola. Ale stalo sa.

Najprv Hongkong prerazil v oblasti priemyslu, neskôr aj vo sfére služieb, financií a dopravy. Ešte v roku 1967 boli v dôsledku sucha obmedzené dodávky vody v meste na štyri hodiny denne štyri dni do týždňa. Všeobecne sa má za to, že za úspechom mesta stoja radikálne ekonomické reformy vtedajšieho finančného tajomníka kolónie, Sira Johna Cowperthwaita, Škóta, vzdelaného na Cambridgei. Ten vždy nástojil na permanentne vyrovnanom rozpočte, úplne otvorenom zahraničnom obchode a minimálnom daňovom zaťažení.
Minulý týždeň, ktorý sa niesol v znamení protestov proti rastúcemu vplyvu čínskej komunistickej strany na život v meste, však ukázal obmedzenia súčasného hongkonského modelu. Protesty boli odpoveďou na rozhodnutie čínskeho parlamentu vykonávať dohľad nad výberom kandidátov na verejné funkcie v Hongkongu. Tomu pritom bola pri prevzatí Čínou prisľúbená politická nezávislosť. Po novom však budú musieť byť kandidáti schválení nominačným výborom, nad ktorým bude držať kontrolu Peking.
Nedávno tiež hongkonská protikorupčná jednotka, podľa všetkého pod tlakom z Pekingu a na základe vykonštruovaných obvinení, vykonala prehliadku domu známeho mediálneho magnáta a demokratického aktivistu Jimmyho Laia, ktorý finančne podporuje občianske iniciatívy na ochranu demokracie v meste.
Najviditeľnejšie protesty sú organizované skupinou „Occupy Central“, ktorá sa inšpiruje americkou „Occupy Wall Street“. Central je hlavná finančná štvrť Hongkongu a cieľom protestujúcich sú, paradoxne, okrem odporu voči rastúcej centralizácii aj „štedré“ sociálne reformy – všeobecný systém dôchodkového zabezpečenia, vyššia minimálna mzda či vyššie zákonné štandardy ochrany zamestnancov.
Je otázkou, do akej miery si extrémne otvorená malá ekonomika, založená na maximálnom stupni ekonomickej slobody, môže dovoliť budovať nákladnú sociálnu sieť. Väčším problémom je však erózia právneho štátu a slobôd. Hongkong síce dominuje rebríčkom ekonomickej slobody, ale v hodnotení slobody tlače, skúmanej organizáciou Reportéri bez hraníc, sa tento rok umiestnil až na 61. mieste. V roku 2002, už päť rokov po prevzatí čínskou vládou, bol pritom Hongkong na mieste osemnástom. Okrem spontánnej autocenzúry sa v meste čoraz viac objavujú i menej subtílne útoky na slobodu prejavu, ako napríklad prepustenie (a následná nevyšetrená vražda) editora denníka Ming Pao, známeho svojou kritikou Pekingu.
Je ťažké si predstaviť skutočne globálne mesto bez slobodných médií. Niektorí z miestnych už teraz hovoria o pomalom odlive „expatov,“ ktorí tradične tvorili veľkú časť pracovníkov najmä vo finančnom sektore. Zlým scénarom pre Hongkong by bolo, ak by stratil štatút globálneho mesta a uzla finančných tokov v regióne a stal sa len ďalším čínskym prístavom a prekladiskom tovaru. Mesto totiž čelí čoraz ostrejšej konkurencii Singapúru, ktorý sa teší aj z výhodnejšej geografickej polohy.
Hongkonské problémy ukazujú, že malé mestské štáty, ktoré sú často ostrovmi ekonomickej slobody a prosperity, sú súčasne krehké tvory, odvislé od rozmarov veľmocí v ich okolí. Ustoja unikátne hongkonské inštitúcie, ktoré mestu priniesli nevídanú prosperitu, súčasné tlaky Pekingu?
.autor je analytik Cato Institute vo Washingtone DC.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite