Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na Wembley aj bez elánu

.filip Olšovský .časopis .hudba

Nevyhnutnou potrebou každej novovzniknutej kapely je odlíšiť sa od svojich konkurentov. V prípade Saténových Rúk by to mohlo byť jednoduché.

na prvý pohľad vyzerajú ako ďalší z radu vedľajších projektov a krátkodobých zábaviek, akými zvyknú páni okolo štyridsiatky reagovať na krízu stredného veku. Počnúc zvláštnym názvom, cez jednoduché melódie až po uštipačné texty to vyzerá ako zábavná recesia. Stačí sa však na pár minút trochu hlbšie započúvať a spod ironického povrchu sa začnú vynárať oveľa hlbšie a osobnejšie záležitosti.

.príbor
Stretávame sa pred unplugged vystúpením v bratislavskom klube A4, ktorým si skupina vypĺňa festivalovú sezónu, počas ktorej hrá postupne na Pohode, Žákovici aj Grape. Na dnešný koncert okoloidúcich upozorňuje len skromný plagát na dverách do sály s názvom kapely a informáciou o tom, že sa „považujú za nesprávnu odpoveď na britpop a správnu odpoveď na slovenský pop a český underground."

„Chceli sme sa trošku pohrať s novinárskym klišé o slovenských odpovediach na rôzne zahraničné kapely. Ak by chcel niekto skutočne reagovať na britský pop, tak by to určite nerobil takým spôsobom, ako my,“ začne s očakávanou porciou irónie jeden z dvoch zakladajúcich členov skupiny, dídžej a známy rozhlasový moderátor Braňo „Bebe“ Bezák.

Kapela sa najprv volala Príbor, no v priebehu niekoľkých mesiacov sa zmenila na Saténové Ruky. „Koncom roka 2010 sme boli spolu s Bebem a našimi rodinami na silvestrovskom výlete v Hodruši-Hámroch. Zistili sme, že v penzióne, v ktorom sme bývali, je skúšobňa, a tak sme si po večeroch hrávali. Vytvorili sme si štvorpesničkový program, ktorý sme potom zahrali aj kamarátom z okolitých chát. No a keďže hneď vedľa bola predajňa príborov, na svete bola v priebehu niekoľkých sekúnd pieseň Príbor, ako aj názov celej skupiny,“ vysvetľuje Vlado Janček, okrem iného autor dvoch zbierok básní a v súčasnosti, rovnako ako Bebe, hlavným povolaním copywriter v reklamnej agentúre. „Príbor sme potom v marci zahrali Kaskovi (členovi bývalej skupiny Dope Aviators, pozn. red.), ktorému hral stále v hlave a bez dlhého váhania sa k nám pridal. A tak sme v novembri, po necelom roku od prvého vystúpenia, hrali U Očka už ako Saténové Ruky.“

.duet s Adelou
Najvýraznejšou črtou skupiny sú texty, v ktorých sa nezaprú životné či profesionálne skúsenosti dvojice hlavných textárov. Či už ide o mrazivo presný Bebeho Prostredsong alebo Jančekovo originálne vyznanie lásky v piesni Po anglicky, či vždy iný, naživo improvizovaný song Dušan, Saténové Ruky obchádzajú klišé širokým oblúkom. Pretože, ako tvrdí Bebe, hlavným heslom skupiny je „slúžiť piesni“.

Rozhovor po chvíľke do ironickej roviny vráti otázka smerujúca na budúce plány a sny kapely. Pokiaľ sa reč točí iba okolo blízkej budúcnosti a pripravovaného debutového albumu, znejú plány štvorice skutočne zaujímavo (a reálne). Sedem piesní je vraj už nahratých a „existuje už aj konkrétne know-how a ľudia, s ktorými je radosť do toho ísť“. Uvidí sa vraj, ako na nahrávku zareagujú priatelia a odborníci, a potom je len otázkou času, kedy sa jej dočkáme aj my ostatní. Dlhodobejšie plány však už na tvárach členov skupiny opäť vyvolávajú úsmev a paródie na plnenie detských snov, ktoré obsahujú „koncert na Wembley s Elánom alebo pokojne aj úplne unavene, bez elánu“ a „duet s Adelou Banášovou“.

Apropo, ako je to so samotným názvom skupiny? „Saténové Ruky pochádzajú z nápisu, ktorý sme zbadali medzi NuSpirit Barom a starým NuSpiritom na Šafku. Tam bolo nechtové štúdio, ktoré malo v ponuke šialenosti ako napríklad kalifornskú metódu predlžovania vlasov alebo belgické otepľovanie chodidiel. A procedúru, ktorou ti vraj vyrobia hebké, saténové ruky. To nás hneď oslovilo,“ rozrozpráva sa Kasko. Týmto príbehom okrem nás rozosmeje aj niekoľkých ľudí od vedľajších stolov čakajúcich na dnešný koncert. Ďalší z momentov, ktorý dotvára obraz kapely, čo sa dokáže hrať so slovami ako málokto na domácej scéne.

Ani po skončení koncertu, ktorý vrcholil hitmi kapely ako sú Fúzy a Kde mám bundu, sa stále neviem zbaviť pocitu, že všadeprítomná irónia je len obrannou fasádou, za ktorou sú vlastne celkom vážni hudobníci, ktorí chcú a hlavne majú čo povedať. Predstaviť si Saténové Ruky na Wembley je síce sci-fi, no predstaviť si tam Belgické otepľovanie chodidiel znie ešte omnoho absurdnejšie. Pozor na nich, majú to premyslené.


Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite