Napríklad „Putin z pusty“, „Viktátor“ alebo „maďarský Chávez“. Kritizujúce pohľady vyvolal aj jeho prejav na tábore mládeže v rumunskom Baile Tusnad, kde odmietol západný koncept liberálnej demokracie, ktorý podľa neho brzdí rozvoj národného štátu v 21. storočí.
Podľa agentúry MTI Orbán vyhlásil, že na svete momentálne prebieha súťaž o to, kto vytvorí štát, ktorý dovedie národ k úspechu. „Svet sa dnes pokúša pochopiť systémy, ktoré nie sú západné, nie sú liberálne, možno nie sú ani demokraciami a napriek tomu sú úspešné,“ povedal maďarský premiér. A menoval Singapur, Čínu, Indiu, Rusko a Turecko.
Patrí sa dodať, že s predstavou úpadku liberálnej demokracie, ktorá v 21. storočí nebude schopná konkurovať dravým autoritárskym spoločnostiam v Ázii, koketujú viacerí známi spoločenskí vedci. Navzdory morálnej panike nemožno nikomu vyčítať, ak chce premýšľať o veciach, ktoré sú v hlavnom prúde tabu, napríklad o udržateľnosti súčasného západného modelu demokracie, a to ani vrcholnému politikovi.
Orbán v prejave odsúdil predchádzajúci liberálny štát za to, že nedokázal chrániť spoločenský majetok, nezaväzoval vlády, aby uznali, že zahraniční Maďari sú súčasťou maďarského národa, neochránil štát pred zadlžením a rodiny pred daňovým otroctvom.
Základom novej formy štátneho zriadenia Maďarska má byť konkurencieschopný národný štát, založený na práci a úcte ku kresťanstvu. Podobne sa Orbán vyjadril už v roku 2012 v nemeckom denníku Handelsblatt, keď povedal, že akútnym problémom súčasných demokracií je slabosť ich lídrov, pričom prezidentský systém je pravdepodobne vhodnejší na vykonanie reforiem, ako systém parlamentný.
Predstavy o konzervatívnom a národnom štáte Maďari už včlenili do novej ústavy z roku 2012, ktorá sa explicitne odvoláva na Boha, svätoštefanskú korunu, ruší názov Maďarská republika a nahrádza ho Maďarskom, pričom priamo dáva maďarskej vláde zodpovednosť za Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska. Opozícia pri prijatí novej ústavy tvrdila, že jej text oslabuje demokratickú kontrolu a vyváženosť, keďže Fidesz do ústavy zakotvil, že niektoré zmeny je možné robiť iba s dvojtretinovou väčšinou hlasov. Sporné bolo aj obmedzenie právomocí ústavného súdu.
Nie je ťažké pochopiť, prečo je maďarská politika tak vyhrotená. O Orbánovi si môžeme myslieť, čo chceme, ale faktom zostáva, že program Fideszu nie je determinovaný až takým typickým členením na pravicu a ľavicu, ako skôr tradičným maďarským konfliktom medzi „kurucmi“ a „labancami“. Zatiaľ čo labanci v minulosti sympatizovali s rakúskym cisárom (videné dnešným pohľadom, ide o ľudí sympatizujúcich s Bruselom), kuruci boli považovaní za protihabsburských rebelov, a vôbec, obrancov všetkého „maďarského“ v sporoch s Viedňou. Táto dichotómia sa na maďarskej politike podpisuje aj dnes. Bol to „neoliberálny socialista“ Ferenc Gyurcsány, premiér v rokoch 2004 až 2009, kto chcel Maďarsko prebudovať po vzore Tony Blaira, zanechal ho však v tristnom stave s rozpočtovým deficitom 6,7 percenta, dvojnásobne vyšším ako vtedajší priemer štátov EÚ. Dnes je Maďarsko jednou z mála krajín, ktorá má deficit pod úrovňou maastrichtských 3 percent HDP.
Po skúsenostiach s Gyurcsányovou érou preto Orbán pred niekoľkými rokmi začal „konzervatívnu revolúciu“ a kampaň za návrat Maďarska Maďarom, čo okrem iného obsahuje aj program „nacionalizácie“ bánk, ktorý spočíva v „dočasnom“ zdanení finančných ústavov a energetických a komunikačných monopolov, čím sa otvorene sleduje vyhnanie veľkých cudzích bánk z trhu, aby tak maďarské banky získali viac než polovičný podiel na domácom trhu.
Nekonformný Orbán ukazuje, že chce byť bojovníkom za každú cenu. Nie div, že mu súčasná Európa nerozumie a evidentne má plné zuby jeho neortodoxných riešení. Na druhej strane, vychváliť ruský politický systém ako možnú inšpiráciu pre Maďarsko je v čase, keď sa na obzore rysujú kontúry novej studenej vojny s Ruskom, ťažký politický úlet. Spolu s nedávnou dohodou, ktorú o dostavbe jadrovej elektrárne v Paksi podpísal Orbán s prezidentom Putinom, to vedie k otázke, kam smeruje súčasné Maďarsko aj samotný Orbán. O elektrárni v Paksi, ktorá má pokrývať 40 percent spotreby v krajine, sa rozhodovalo bez tendra a Rosatom získal túto obrovskú zákazku od maďarskej vlády priamo. Celá táto téma viedla k búrlivej diskusii o možnej zmene zahraničnopolitickej orientácie Maďarska.
Iróniou je, že to bol v roku 1989 práve Viktor Orbán, ešte ako študentský vodca, kto ako prvý našiel odvahu a vyhlásil: „Nech idú Rusi domov!“
.autor je publicista, text vyšiel pôvodne v českej revue Politika.
Podľa agentúry MTI Orbán vyhlásil, že na svete momentálne prebieha súťaž o to, kto vytvorí štát, ktorý dovedie národ k úspechu. „Svet sa dnes pokúša pochopiť systémy, ktoré nie sú západné, nie sú liberálne, možno nie sú ani demokraciami a napriek tomu sú úspešné,“ povedal maďarský premiér. A menoval Singapur, Čínu, Indiu, Rusko a Turecko.
Patrí sa dodať, že s predstavou úpadku liberálnej demokracie, ktorá v 21. storočí nebude schopná konkurovať dravým autoritárskym spoločnostiam v Ázii, koketujú viacerí známi spoločenskí vedci. Navzdory morálnej panike nemožno nikomu vyčítať, ak chce premýšľať o veciach, ktoré sú v hlavnom prúde tabu, napríklad o udržateľnosti súčasného západného modelu demokracie, a to ani vrcholnému politikovi.
Orbán v prejave odsúdil predchádzajúci liberálny štát za to, že nedokázal chrániť spoločenský majetok, nezaväzoval vlády, aby uznali, že zahraniční Maďari sú súčasťou maďarského národa, neochránil štát pred zadlžením a rodiny pred daňovým otroctvom.
Základom novej formy štátneho zriadenia Maďarska má byť konkurencieschopný národný štát, založený na práci a úcte ku kresťanstvu. Podobne sa Orbán vyjadril už v roku 2012 v nemeckom denníku Handelsblatt, keď povedal, že akútnym problémom súčasných demokracií je slabosť ich lídrov, pričom prezidentský systém je pravdepodobne vhodnejší na vykonanie reforiem, ako systém parlamentný.
Predstavy o konzervatívnom a národnom štáte Maďari už včlenili do novej ústavy z roku 2012, ktorá sa explicitne odvoláva na Boha, svätoštefanskú korunu, ruší názov Maďarská republika a nahrádza ho Maďarskom, pričom priamo dáva maďarskej vláde zodpovednosť za Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska. Opozícia pri prijatí novej ústavy tvrdila, že jej text oslabuje demokratickú kontrolu a vyváženosť, keďže Fidesz do ústavy zakotvil, že niektoré zmeny je možné robiť iba s dvojtretinovou väčšinou hlasov. Sporné bolo aj obmedzenie právomocí ústavného súdu.
Nie je ťažké pochopiť, prečo je maďarská politika tak vyhrotená. O Orbánovi si môžeme myslieť, čo chceme, ale faktom zostáva, že program Fideszu nie je determinovaný až takým typickým členením na pravicu a ľavicu, ako skôr tradičným maďarským konfliktom medzi „kurucmi“ a „labancami“. Zatiaľ čo labanci v minulosti sympatizovali s rakúskym cisárom (videné dnešným pohľadom, ide o ľudí sympatizujúcich s Bruselom), kuruci boli považovaní za protihabsburských rebelov, a vôbec, obrancov všetkého „maďarského“ v sporoch s Viedňou. Táto dichotómia sa na maďarskej politike podpisuje aj dnes. Bol to „neoliberálny socialista“ Ferenc Gyurcsány, premiér v rokoch 2004 až 2009, kto chcel Maďarsko prebudovať po vzore Tony Blaira, zanechal ho však v tristnom stave s rozpočtovým deficitom 6,7 percenta, dvojnásobne vyšším ako vtedajší priemer štátov EÚ. Dnes je Maďarsko jednou z mála krajín, ktorá má deficit pod úrovňou maastrichtských 3 percent HDP.
Po skúsenostiach s Gyurcsányovou érou preto Orbán pred niekoľkými rokmi začal „konzervatívnu revolúciu“ a kampaň za návrat Maďarska Maďarom, čo okrem iného obsahuje aj program „nacionalizácie“ bánk, ktorý spočíva v „dočasnom“ zdanení finančných ústavov a energetických a komunikačných monopolov, čím sa otvorene sleduje vyhnanie veľkých cudzích bánk z trhu, aby tak maďarské banky získali viac než polovičný podiel na domácom trhu.
Nekonformný Orbán ukazuje, že chce byť bojovníkom za každú cenu. Nie div, že mu súčasná Európa nerozumie a evidentne má plné zuby jeho neortodoxných riešení. Na druhej strane, vychváliť ruský politický systém ako možnú inšpiráciu pre Maďarsko je v čase, keď sa na obzore rysujú kontúry novej studenej vojny s Ruskom, ťažký politický úlet. Spolu s nedávnou dohodou, ktorú o dostavbe jadrovej elektrárne v Paksi podpísal Orbán s prezidentom Putinom, to vedie k otázke, kam smeruje súčasné Maďarsko aj samotný Orbán. O elektrárni v Paksi, ktorá má pokrývať 40 percent spotreby v krajine, sa rozhodovalo bez tendra a Rosatom získal túto obrovskú zákazku od maďarskej vlády priamo. Celá táto téma viedla k búrlivej diskusii o možnej zmene zahraničnopolitickej orientácie Maďarska.
Iróniou je, že to bol v roku 1989 práve Viktor Orbán, ešte ako študentský vodca, kto ako prvý našiel odvahu a vyhlásil: „Nech idú Rusi domov!“
.autor je publicista, text vyšiel pôvodne v českej revue Politika.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.