Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Letné odvodové šoky

.peter Furmaník .lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Väčšina slovenských živnostníkov dostala uprostred leta obálku od svojej zdravotnej poisťovne, ktorá ich donútila hlboko načrieť do peňaženky. Ale to nebolo všetko, zároveň sa im rapídne zvýšili odvody, platené do Sociálnej poisťovne. Čo sa to vlastne deje?

Vždy som bol v tom, že príjem si treba vyskladať,“  hovorí 35-ročný živnostník Pavol z Bratislavy. Motá sa okolo médií, reklamy a marketingu. Výmenou za prísľub anonymity nás necháva nazrieť do svojich osobných financií. Nepravidelný príjem z rôznych aktivít mu mesačne robí medzi tisíckou až dvoma tisíckami eur. „Je to kolobeh práce samotnej a naháňania zákaziek. Ráno vstanem a do večera sa nezastavím.“ Jeho prekvapenie bolo veľké, keď si minulý mesiac v schránke našiel list zo zdravotnej poisťovne, ktorá mu vypočítala jednorazový nedoplatok takmer 400 eur. „Ďalší šok boli preddavky, ktoré budem musieť platiť zdravotnej poisťovni každý mesiac od januára budúceho roku. Vyššie budú takmer o päťdesiat eur.“ Nepotešilo ho ani to, že každý mesiac musí od augusta platiť o 120 eur viac do Sociálnej poisťovne. Je to skoro o tretinu viac, než platil doteraz. „Vedel som už odvlani, že si priplatím, no vidieť to takto čierne na bielom je skutočne šok. Keď som si to nahrubo zrátal, musím každý rok štátu odovzdať o celý jeden mesačný príjem viac.“ Pavol si, samozrejme, uvedomuje, že väčšina slovenských zamestnancov sa má oveľa horšie, ich reálny príjem sa odvíja od hrubej mzdy, ktorá nedosahuje ani tisíc eur: „Viem, ako sa tu žije a na rozdiel od mnohých iných Slovákov mám ešte na opasku diery, ktoré môžem uťahovať. Lenže neviem, ako pomôže nízkopríjmovým zamestnancom, že vláda zrazí odvodmi na kolená ešte aj tých pár živnostníkov, ktorí si dovolili vytŕčať z radu a mať trochu viac, než je slovenský priemer.“

.ach, tie koeficienty
Čo to vlastne na živnostníkov toto leto popadalo? Zamestnanci a živnostníci zo svojich príjmov platia odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. V prípade oboch skupín však spôsob platby či výpočet podlieha diametrálne odlišným pravidlám. Zamestnanec odvádza zo svojej hrubej mzdy na odvody asi 14 percent, zároveň však zamestnávateľ platí z vlastného vrecka na odvody zamestnanca ďalších 35 percent. Celkové náklady zamestnávateľa na jedného zamestnanca predstavujú teda čosi ako 1,35-násobok hrubej mzdy. Ide o takzvanú cenu práce, respektíve superhrubú mzdu. Inými slovami, ak máte hrubú mesačnú mzdu 1 000 eur, ako zamestnanec z nich v čistom uvidíte len 762 eur, ale zamestnávateľa stojíte až 1 352 eur. Tých 590 eur, ktoré činia rozdiel, zhltnú dane a odvody.   
Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) to majú upravené inak. Od svojich príjmov môžu odpočítať skutočné alebo fiktívne (paušálne) výdavky. Výsledný základ dane (teda nie príjem) na účely výpočtu odvodov delia ešte konštantou. Výsledkom je vymeriavací základ, z ktorého zas mesačné odvody do oboch poisťovní tvoria asi polovicu pri rešpektovaní minimálnych a maximálnych odvodov. Takzvaná „bulharská konštanta“, ktorej pôvod je ťažké vypátrať, mala dlhé roky hodnotu 2 ‒ živnostníci tak platili odvody z polovice svojho základu z príjmov, čo malo podľa všetkého vyrovnávať číslo 1,35 v zaťažení zamestnancov. Vzhľadom na tento výpočet však mnohí podnikatelia platia dlhodobo odvody iba vo výške zákonného mesačného minima, čo im v prípade plnení zo sociálneho poistenia zaručuje opäť len minimálne dávky ‒ a štátu nižšie sumy na prerozdelenie.
Aj keď vyššie daňovo-odvodové zaťaženie pre SZČO presadila vláda Roberta Fica, oholiť živnostníkov chcela už tá minulá. Kabinet Ivety Radičovej sa v rokoch 2010 až 2011 pohrával s myšlienkou odvodovej reformy z dielne SaS. Konečným výsledkom mal byť odvodový bonus ‒ kombinácia základného príjmu pre všetkých a negatívnej dane vrátane jednotného zdanenia všetkých príjmov bez výnimiek či dier. Prvým stupňom bolo práve odstránenie výnimiek a dier v daňových a odvodových zákonoch a pokus o zarovnanie postavenia zamestnancov a živnostníkov. Okrem iného bolo v pláne postupne zrušiť odvodový živnostnícky koeficient 2 (respektíve 2,14 v prípade zdravotného poistenia) a absolútnou sumou obmedziť paušálne výdavky. Toto zjednocovanie vyvolalo tvrdú polemiku. Kým SDKÚ a SaS boli za, proti sa postavili poslanci OKS a Most-Híd, výhrady malo aj KDH. No skôr, než spor prerástol do otvorenej vojny, pravicová vláda predčasne skončila a rozsiahla reforma (ktorá menila okolo stovky platných zákonov) s ňou odišla do zabudnutia tiež. Takmer.
Nápadov, ktoré rozpracovala padnutá vláda, sa čerstvo po svojom nástupe chytila tá súčasná. Okrem iného oprášili platenie odvodov z dohôd či „zdokonalili“ vyberanie zdravotných odvodov z podielov na zisku. Na svoje si však viacerými spôsobmi prišli aj živnostníci. Bulharská konštanta 2 sa od roku 2013 neúprosne znižuje na hodnotu 1,486 v roku 2015 ‒ odvody tak každoročne rastú vďaka meniacemu sa výpočtu. Vzorec pre výpočet sa navyše každoročne mení aj inými spôsobmi a dôsledkom sú rastúce odvody do oboch poisťovní – zdravotnej i Sociálnej. Je však pochybné, či bola ideovým dôvodom noviniek Ficovej vlády reforma čo i len trochu podobná tej nerealizovanej. Súčasná vláda pri zavádzaní zmien argumentuje spravidla vysokým deficitom a daňovými únikmi. Jednoducho, potrebuje vybrať viac a v niektorých oblastiach (napríklad DPH) sa jej to za cenu zvyšovania administratívnych bremien podnikateľov aj darí.

.júlový skok
Vynechajme živnostníkov, ktorí pre stabilne nízky príjem platia odvody v minimálnej zákonnej výške (cca 190 EUR mesačne), prípadne odvody do Sociálnej poisťovne neplatia vôbec. Tí ostatní však v uhorkovej sezóne 2014 dostávajú viac-menej šoky. Prvý z nich zaručuje zdravotná poisťovňa a ročné zúčtovanie mesačne platených preddavkov. Počas roka totiž živnostníci platia iba mesačné preddavky v určitej výške. Celkové ročné poistné za skončený rok sa vypočíta práve v ročnom zúčtovaní, ktorého výsledok za rok 2013 priniesli poštové zásielky minulý mesiac. Výsledkom môže byť preplatok, nula, no najčastejšie nedoplatok.
Nový výpočet znamená vyššie poistné, na ktoré preddavky platené v jednotlivých mesiacoch minulého roka 2013 nestačia. Okrem nedoplatku za rok 2013, ktorý mohol v prípade mnohých živnostníkov dosiahnuť rádovo aj stovky eur, trápi túto skupinu podnikateľov aj ďalšie číslo: a to nové mesačné preddavky, platené od januára 2015. Sú zase vyššie, kvôli novým koeficientom.
Pre odvody platené do Sociálnej poisťovne je júl každoročne obdobím, keď sa odvody menia viacerými spôsobmi. Niektorí živnostníci totiž od júla odvody platiť začínajú, iní prestávajú a niektorí v platení pokračujú ‒ v pôvodnej či novej výške. Podkladom je opäť minuloročný príjem a práve na jeho základe spolu s novým výpočtom mesačné odvody mnohým opäť porastú. Veď minuloročný koeficient sa z 1,9 zmenil na 1,6 a budúci rok bude mať hodnotu 1,486 ‒ odvody teda pri nemeniacom sa príjme každoročne stúpajú.

.traja kamaráti
Skok vo výške platených odvodov si ilustrujme na príklade troch kamarátov, ktorí boli po celý rok 2013 iba podnikateľmi s paušálnymi výdavkami a mesačne platili len minimálne odvody do oboch poisťovní (spolu cca 185 eur). Ján je remeselník s mesačným príjmov 500 eur a teda ročným základom dane 6 000 eur. V priebehu roka 2013 zaplatil na odvodoch do zdravotnej a Sociálnej poisťovne cca 2 200 eur. Vzhľadom na svoje príjmy má v podstate šťastie ‒ výška mesačných odvodov v sume 190 eur sa mu nemení, rovnako nezažije šok ani v januári 2015, mesačné odvody mu totiž poskočia iba symbolicky na nové minimum.
Stavebník Juraj s mesačným príjmom 1 200 eur a rovnako minimálnymi odvodmi platenými v roku 2013 je na tom už trochu horšie. Za rok 2013 doplatí zdravotnej poisťovni jednorazových 30 eur, od júla 2014 jeho odvody do Sociálnej poisťovne porastú o 30 eur mesačne a zdravotné odvody od januára 2015 o 18 eur mesačne. A programátor Richard s mesačným príjmom 1 600 eur? Nedoplatok zdravotného poistenia za rok 2013 je uňho 380 eur, sociálne poistenie mu od júla 2014 narastie zo 133 na 245 eur mesačne a zdravotné odvody od januára 2015 z 56 na 112 eur mesačne.
Všimnime si, že každé z jednotlivých čísiel sa počíta rôznym spôsobom a vypočítaná suma sa vzťahuje na rôzne obdobia. V prechodných rokoch, akým je rok 2014, je navyše na účely pochopenia toho, čo sa deje, potrebné počítať hneď s tromi rôznymi koeficientmi. A áno, zdravotné poistenie nepokryjú mesačné preddavky a po skončení roka je potrebné dopočítať celkové poistné. V sociálnom poistení ročné zúčtovanie síce v súčasnosti neexistuje (platia sa iba mesačné platby), no od roku 2015 je tu ako na koni. Dôsledkom má byť údajne presnejší výpočet odvodov v prípade fyzickej osoby, ktorá v jednom období zarába ako zamestnanec aj ako živnostník. Ale pravdepodobným dôsledkom podľa všetkého bude opäť dorubenie odvodov z príjmov, ktoré doteraz odvodom nepodliehali. Tohtoročné letné šoky teda pravdepodobne prekonajú tie, ktoré prídu o rok či o dva.

.a čo za to?
Priaznivci zjednocovania či skôr zvyšovania odvodov tvrdia, že primárnym cieľom nie je príjem „zaťažiť“, ale čosi z neho odložiť na budúcu spotrebu ‒ zdravotnú starostlivosť, starobný dôchodok, materské dávky a podobne. Je pravda, že za relatívne nízke sadzby máme v strednej Európe pomerne kvalitnú a lacnú zdravotnú starostlivosť či ostatné sociálne zabezpečenie. Skutočnosť, že to živnostníci neoceňujú, možno kazí celý zoznam absurdít: na rozdiel od zamestnancov platia odvody každý mesiac v minimálnej sadzbe, aj keď zarobili menej alebo nič, pomerne vysoké odvody platia na rozdiel od zamestnancov v celej výške z vlastného vrecka a v prípade platieb v minimálnej výške dostanú len minimálne dávky. Odrádza ich aj solidárny princíp v zdravotnom poistení, ktorý zabezpečuje každému poistencovi rovnakú starostlivosť bez ohľadu na výšku poistného. Nehovoriac už o fakte, že živnostníci väčšinu dávok zo sociálnej poisťovne (nemocenské či dávky v nezamestnanosti) v praxi nečerpajú a najmä mladí podnikatelia vo veku okolo 20 až 30 rokov jednoducho neveria, že pri súčasnom vývoji štátnych dôchodkových systémov či deficitnom hospodárení dostanú za svoje peniaze v budúcnosti čo i len symbolický dôchodok. Preto si aj mnohí z nich odkladajú peniaze na starobu napríklad cez rôzne investičné životné poistky (aj keď je sporné, či sa oplatia) alebo priame investovanie do podielových fondov.
Možným kompromisom, ktorý by uspokojil čoraz smutnejších podnikateľov, by boli akési dobrovoľné balíky v rôznych výškach poistného, ktoré by platiteľovi dávali na výber ‒ buď budeš platiť minimum, alebo za väčšie peniaze dostaneš čosi viac. Alternatívou stále zostáva aj Sulíkov odvodový bonus, ktorý by súčasný systém revolučne prekopal a jednoznačne zjednodušil. Prekážkou je politická priechodnosť, v navrhovanom rozsahu nebol totiž tento princíp zrealizovaný nikde na svete. Akékoľvek návrhy či zvýšenia zo strany štátu sa však len v minimálnej miere zaoberajú legitímnou otázkou platiacich živnostníkov: Čo za to dostaneme? Nie sú čoraz vyššie platby len záplatou na plytvanie či priamo rozkrádanie úradníkmi a politikmi, ktorí majú naše peniaze prerozdeľovať?
Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že prostriedky, ktoré sa vytiahnu zo živnostníkov, sú z pohľadu verejných financií len kvapkou v mori. V roku 2013 štát týmito opatreniami vybral o 27 miliónov eur viac. K tomu treba prirátať obmedzenie paušálnych výdavkov, ktoré priniesli štátu 17,6 milióna eur. „Tridsať miliónov eur predstavuje jednu desatinu percenta výdavkov verejnej správy,“ hovorí Ďurana. „Zrušenie niektorých úradov, či obmedzenie niektorých zbytočných aktivít takúto úsporu pohodlne prinesie.“ Na ilustráciu, opozíciou kritizovaná daňová úľava pre Duslo Šaľa mala predstavovať necelých 60 miliónov eur.
Za zmienku stojí, že medzi júnom 2012 a júnom 2014 podľa registra Sociálnej poisťovne klesol počet živnostníkov o 22-tisíc. To je skoro desatina. Jednou z príčin tohto poklesu je nepochybne aj zvýšenie odvodov.
Vysoké odvody zamestnancov sú dlhodobým problémom slovenskej ekonomiky. Vlády nie sú ochotné túto skutočnosť reflektovať zmenami nastavenia odvodového systému, ale snažia sa chýbajúce príjmy dosiahnuť zvyšovaním odvodov všade, kde sa dá. Na túto snahu už doplatili nielen živnostníci. Pritom Ďurana si myslí, že náprava by mala prísť z opačného konca. Odbremeniť by bolo vhodné zamestnancov.
„Vysoké odvody sú dôsledkom štedrého sociálneho systému a plošne financovanej zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje Ďurana. „Kým sa neznížia dôchodky, ktoré sú u nás v porovnaní s priemernou mzdou vyššie ako v Česku, tak sa odvody nemôžu znížiť, nanajvýš môžu byť dotované z daňových výnosov. No aj to by bol lepší stav ako dnes.“   

.živnostník viac ako zamestnanec?
Pri spúšťaní odvodovej reformy Radičovej vlády v rokoch 2010 až 2011 sa rozpútala pomerne ostrá názorová prestrelka: Navrhovatelia tvrdili, že medzi zamestnancom a podnikateľom by z hľadiska zaťaženia daňami a odvodmi nemal byť žiadny rozdiel, objavil sa dokonca výraz „spravodlivosť“ či „rovnaké zaťaženie práce a kapitálu“.
Avšak živnostníci udávajú dôvody, pre ktoré by zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby nemali byť zaťažené rovnako. Ide o dva odlišné spôsoby obživy. Živnostník je podnikateľ, ktorý čelí podnikateľskému riziku a nechráni ho Zákonník práce. Nemá žiadny automatický nárok na dovolenku, ani na minimálnu mzdu. Prácu musí nielen urobiť, ale si ju najskôr zohnať. Ak aj prácu vykoná, nemusí dostať zaplatené a následne sa musí súdiť, aby dostal, čo mu patrí. Na druhej strane, živnostník ručí za záväzky celým svojím majetkom, kým zamestnanec zodpovedá za škodu maximálne do výšky štvornásobku svojho priemerného mesačného zárobku. Zo všetkých týchto dôvodov sú niektoré ich výhody (paušálne výdavky či nižšie odvody) namieste.
Polemika bude pravdepodobne večná, no zaujímavý názor vyslovil český publicista Michal Kašpárek, ktorý by zrušil paušálne výdavky pre živnostníkov (podporujú čiernu ekonomiku), no možnosť zníženia príjmov o skutočné výdavky (na dopravu či vzdelanie) by zaviedol aj pre zamestnancov. Do pravidiel pre daňové výdavky by však možno stačilo zaviesť akýsi zdravý rozum a zrušiť mnohé nezmyselné obmedzenia - napríklad zdanenie niektorých neuhradených pohľadávok. No pripravovaná vládna novela zákona o dani z príjmov ide opačným smerom a daňové výdavky, ktoré boli možné v predošlých rokoch, tvrdo osekáva a ruší. Čo daňovým poplatníkom opäť signalizuje len jediné: potrebujeme vybrať viac. Od vás.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite