Zhruba o hodinu sa prebudím a zistím, že som opäť raz zaspal na dôležité stretnutie. Nepomohol ani veľmi hlasný budík napodobňujúci sirénu. Mozog ma zase obabral, s cieľom ďalej spať, šikovne zakomponoval zvuk do sna.
Deje sa mi to stále. Aj sa mi podarí prebrať, vypnem budík a keď som už osprchovaný a oblečený, opäť sa strhnem a zistím, že to celé bol iba sen. Som stále v pyžame a stále ležím v tej istej posteli! Alebo mi mozog priamo v sne zruší skoré ranné stretnutie či ma presvedčí, že je menej hodín ako je.
Budíkmi (zvyknem si ich na mobile nastaviť aj viacero v päťminútových intervaloch) budím ľudí vo vedľajších miestnostiach, bytoch, ale nikdy nie seba. V snahe o zvýšenie spoľahlivosti dávam stretnutia na neskoršie hodiny a celé dni poposúvam na neskôr. Ale aj tak sa nikdy neviem spoľahnúť, kedy ráno vstanem.
Hnevám sa na seba za to, ale zároveň túto vynachádzavosť môjho mozgu v niečom obdivujem. Tá kreativita, akou sa lenivosť dokáže vyrovnať so zodpovednosťou, ako ju prekabáti, premôže. A pritom je v tom čase ospalá a takmer vypnutá v dôsledku spánku!
Len si predstavte, čo potom dokáže, keď už sa celkom prebratá, plná sily, keď už som ju naštartoval kávou? Koľkokrát denne človek verí, že to pivo potrebujem, tú úlohu dorobiť nemusím a toto všetko má čas? Nespočetnekrát! Našťastie, mozog žije v sladkej nevedomosti, nič netuší o reálnom stave vecí.
O koľko menej výčitiek, o koľko menej blbých nálad. Človek žije šťastne, vďaka lenivosti si ani nevšimne, že je neschopný alebo nepoužiteľný.
A v každej skrini je pre prípad núdze nachystaný nejaký ten skafander.
Deje sa mi to stále. Aj sa mi podarí prebrať, vypnem budík a keď som už osprchovaný a oblečený, opäť sa strhnem a zistím, že to celé bol iba sen. Som stále v pyžame a stále ležím v tej istej posteli! Alebo mi mozog priamo v sne zruší skoré ranné stretnutie či ma presvedčí, že je menej hodín ako je.
Budíkmi (zvyknem si ich na mobile nastaviť aj viacero v päťminútových intervaloch) budím ľudí vo vedľajších miestnostiach, bytoch, ale nikdy nie seba. V snahe o zvýšenie spoľahlivosti dávam stretnutia na neskoršie hodiny a celé dni poposúvam na neskôr. Ale aj tak sa nikdy neviem spoľahnúť, kedy ráno vstanem.
Hnevám sa na seba za to, ale zároveň túto vynachádzavosť môjho mozgu v niečom obdivujem. Tá kreativita, akou sa lenivosť dokáže vyrovnať so zodpovednosťou, ako ju prekabáti, premôže. A pritom je v tom čase ospalá a takmer vypnutá v dôsledku spánku!
Len si predstavte, čo potom dokáže, keď už sa celkom prebratá, plná sily, keď už som ju naštartoval kávou? Koľkokrát denne človek verí, že to pivo potrebujem, tú úlohu dorobiť nemusím a toto všetko má čas? Nespočetnekrát! Našťastie, mozog žije v sladkej nevedomosti, nič netuší o reálnom stave vecí.
O koľko menej výčitiek, o koľko menej blbých nálad. Človek žije šťastne, vďaka lenivosti si ani nevšimne, že je neschopný alebo nepoužiteľný.
A v každej skrini je pre prípad núdze nachystaný nejaký ten skafander.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.