Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bitka o Bratislavu

.jozef Majchrák .časopis .politika

Mesto, v ktorom pravicové strany tradične dosahujú najlepšie volebné výsledky, riadi ľavicový primátor. Zmení sa to po novembrových komunálnych voľbách?

Odpoveď na túto otázku bude závisieť od dvoch vecí. Tou prvou je, či  v hlavnom meste pred voľbami vznikne silná a mobilizujúca emócia proti Smeru, ako to bolo napríklad pred prezidentskými voľbami. Dôležité tiež bude, či sa v jednokolových voľbách pravicové hlasy nerozdelia medzi viacerých kandidátov v takom pomere, že to Milanovi Ftáčnikovi obhajobu primátorského kresla výrazne uľahčí.
Pokiaľ ide o emóciu „poďme to teraz Smeru spočítať“, určite to s ňou bude ťažšie ako v prezidentských voľbách. Milan Ftáčnik nie je Robert Fico, navyše sa s jeho primátorským fungovaním nespájajú žiadne väčšie kauzy. Určite zaváži aj to, že jeho pravicoví vyzývatelia nie sú žiadne mobilizujúce typy. Milan Kňažko má síce zásluhy z minulosti, ale mnohí pravicoví voliči by v tomto manažérsky náročnom úrade určite radšej videli nejakého výkonnejšieho človeka, ako tohto síce šarmantného, ale politicky už predsa len trochu opotrebovaného seladóna.
Ďalší pravicový kandidát, ešte stále člen SDKÚ, Ivo Nesrovnal je zase pomerne neznámy a nemá veľa času na to, aby to zmenil. Aj keď kampaňuje už niekoľko mesiacov, doteraz sa mu nepodarilo prísť s niečím, čím by dokázal zaujať.
Dôležitejší teda zrejme bude faktor rozdelenia pravicových hlasov. Korene toho, prečo sa pravica v Bratislave nedokázala dohodnúť na jednom spoločnom kandidátovi, treba hľadať na začiatku roka, keď SDKÚ bez konzultácie s ostatnými stranami oznámila, že Nesrovnal bude jej kandidátom na primátora. Stalo sa to krátko po tom, ako zo strany odišli Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý a išlo o iniciatívu časti bratislavských štruktúr SDKÚ, ktoré sa obavali, že po týchto odchodoch sa strana v Bratislave začne rozpadávať. Právnika Nesrovnala priviedla do SDKÚ práve Lucia Žitňanská a v roku 2009 bol zvolený za župného a o rok neskôr aj za mestského poslanca. Počas prvého županského obdobia Pavla Freša bol jeho vicežupanom. Jeho problémom je, že za viac ako pol roka sa mu nepodarilo nájsť jediného koaličného partnera a po tom, ako KDH podporilo kandidatúru Milana Kňažka, pochopil, že nebude spoločným kandidátom pravicových strán.
Ľudia v pozadí Nesrovnalovej kampane preto menia taktiku. Vychádzajú z toho, že značka SDKÚ ich kandidátovi škodí. Logo tejto strany nie je ani na Nesrovnalových bilbordoch a jeho tím začína hrať skôr na to, že ich kandidát sa od SDKÚ čo najviac emancipuje a pokúsi sa dohodnúť na podpore s Mostom a populárnym Procházkom.
Práve líder Siete má v Bratislave problém. Po tom, ako vyhlásil, že komunálne voľby budú prvým veľkým testom jeho strany, nedokáže násjť v hlavnom meste vlastného silného kandidáta na primátora. V súvislosti so Sieťou sa síce objavilo viacero zaujímavých mien, ako napríklad zakladateľka Nadácie pre deti Slovenska Lucia Štasselová či architekti Matúš Vallo a Peter Gero, ani jeden však nakoniec nekandiduje. Časť ľudí v Sieti je presvedčená, že ideálnym kandidátom na post bratislavského primátora by bol poslanec Miroslav Beblavý, ten to však odmietol. Radoslav Procházka tak nakoniec zrejme nebude mať inú možnosť, ako podporiť Nesrovnala a napriek jeho angažmá v SDKÚ ho prezentovať ako novú tvár v politike, ktorá s Frešovou stranou popretŕha všetky väzby.  Prieskumy verejnej mienky síce naznačujú, že Nesrovnal v podpore  za Kňažkom aj za Ftáčnikom zaostáva, súboj týchto dvoch kandidátov však môže byť veľmi tesný  a práve Nesrovnalove hlasy môžu nakoniec zaslúžilému lídrovi Novembra chýbať.  Zatiaľ sa na verejnosti objavili výsledky dvoch prieskumov verejnej mienky. Podľa agentúry MVK sa podpora pre Milana Ftáčnika a Milana Kňažka pohybovala okolo tridsaťpäť percent a Nesrovnala by volilo približne jednásť percent respondentov. Nesrovnal na tento výskum reagoval zverejnením číslel, ktoré pre potreby jeho kampane namerala agentúra Polis a podľa ktorých je rozdiel medzi ním a Kňažkom nižší. Kňažko by podľa tohto priekumu dostal tridsaťtri percent hlasov, Nesrovnal dvadsaťšesť a Ftáčnik viac ako štyridsať percent.
Milana Ftáčnika síce určite nečakajú ľahké voľby, vývoj mu však zatiaľ hrá do kariet. Pravica nielenže ide v Bratislave do boja s dvoma kandidátmi, ale navyše ani jeden z nich nie je zaujímavý. V tom zmysle, že by dokázal chytiť za srdce, niečím v kampani prekvapiť, alebo by bol spojený s nejakou zaujímavou bratislavskou témou. Žiadny z nich zrejme nebude vedieť dať voľbám mobilizujúci náboj súboja, v ktorom ide o niečo skutočne dôležité. Mnoho sympatizantov pravice tak nakonie môže prepadnúť pocitu, že je vlastne jedno, či na čele mesta bude Ftáčnik, alebo Kňažko.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite