Áno, tisíce ľudí, čo od mája zahynuli, by boli živí a zdraví. A olympiáda v Soči, na ktorú vyvalili toľko peňazí, by splnila svoju úlohu, to znamená, že by skutočne zlepšila ruský imidž vo svete. U všetkých by sa nám prepiekla bezalternatívnoať a cenzúra, a naše dvíhanie sa z kolien by uznala tak neprajná gayropa, ako aj cynickí Amíci.
.predpoklady na vojnu sú vždy
Teraz zostáva už len priznať, že tento konflikt vôbec nemusel byť a bez neho by, na to vám dávam čestné slovo, nikomu nebolo horšie.
Možno donekonečna tvrdiť – a je v tom istá pravda , a ja sám opakujem podobné očividné fakty –, že ľudstvo zabudlo na poučenia z druhej svetovej vojny a zaslúžilo by si tretiu svetovú, že Boh nezriedka prostredníctvom katastrof pripomínal najzákladnejšie mravné pravdy, že mravný rozvrat, mamonárstvo, chamtivosť dnešného ľudstva už dávno volajú po radikálnom zavedení poriadku, a preto nová potopa nie je za horami. No pokušenia neprichádzajú vždy sčista-jasna, ale prostredníctvom niekoho, a teda to, čo sa dnes odohráva na ukrajinskom juhovýchode, má celkom jasne konkrétneho vinníka.
Prečo by sme sa nemali priznať, že Rusko za posledného pol roka veľmi významne znásobilo zlo vo svete? To obyčajné, jednoduché, rozpoznateľné zlo – zlo, bez ktorého sme sa mohli jednoducho zaobísť. Možno koľko len chcete hovoriť o objektívnych zákonitých predpokladoch na vznik druhej svetovej vojny, no ťažko nepriznať, že keby na čele Nemecka nestál maniak a vládnucou stranou by nebola tá národnosocialistická, nebolo by ani Sudetov, ani holokaustu.
Predpoklady na svetovú vojnu, ak máme byť úprimní, existujú predsa vždy, pretože človek sa za určitých a dosť známych okolností stáva zlostným, pomstychtivým podliakom, lenže častejšie prevládajú jeho iné vlastnosti. Človek má hodnotu nie preto, lebo sa tak ľahko mení na zviera – a taká premena nadchýna apologétov zverstiev aj rodoľubstva –, ale jeho hodnota je daná tým, čím sa líši od zvieraťa, pretože dobytka stvoril Pán Boh aj tak dostatok, veľkého rohatého aj drobných zubatých beštií.
.aj po Kryme bol mier možný
Aj keby sme pripustili, hoci by to bolo klamstvo, že zodpovednosť za všetko nesie Majdan, ktorým sa dostali k moci ukrajinskí nacionalisti, zostáva otázka, čo bolo príčinou Majdanu. Ako vznikol a menovite kto riadil Viktora Janukovyča v čase jeho posledných chaotických skutkov? Kto ho nútil prerušiť proces eurointegrácie, čím, ak sa pamätáte, sa všetko začalo? Vstup Ukrajiny do Európskej únie, vzdialený alebo len hypotetický, by sa stal pre Rusko vo svojich dôsledkoch stokrát zničujúcejší ako dnešná izolácia, sektorové sankcie alebo strmý pád prestíže.
Pokiaľ ide o samotný Majdan, nikdy som ním nebol nadšený a aj som o tom písal, (v tomto istom Profile), no žiadny Majdan by sám osebe nespôsobil vojnu na ruských hraniciach a neviedol by k predpokladanému prerušeniu obchodných a ako vidno aj diplomatických vzťahov s najbližšou zo všetkých bývalých sovietskych republík. A nijaký extrémny nacionalizmus tam nemal obzvlášť veľký vplyv (práve tak ako ho nemal ani potom, ako sa to ukázalo v ruských voľbách).
A kým tam, na tom Majdane, mnohí prisahali lásku Rusku a nenávisť iba jeho jednotlivým predstaviteľom, dnes je to iné. Dnes presvedčenie o otrokárskej povahe Ruska a jej nenapraviteľnosti takmer úplne ovládlo všetkých na Ukrajine – a ďakovať za to nemožno ukrajinskej vláde. Prezident Porošenko mal vlastne v Kyjeve vždy povesť umierneného, div nie proruského politika. Kým dnes besnie natoľko, že nechce ani len počuť o nejakom prerušení paľby, v apríli to bol ešte človek plne pripravený na dohovor. Dokonca ešte po Kryme, ktorý mal zhubný účinok predovšetkým na vnútroruskú situáciu a spôsobil divoký nárast agresívnosti plus nebývalý kult osobnosti, bol možný aj neduživý, zlý mier, a dobre mienená zvada vyznievala ako fantázia. Teraz však dôsledky konfliktu budeme znášať ešte desaťročia, ak nie storočia. Čo povedať na takú geopolitiku, ktorá vedie k hádke s najbližším susedom a vo výhľade aj s celým svetom?
.blúznenie a strata súdnosti
Avšak neväzí to ani v geopolitike, ani v pragmatizme. Podstata spočíva v tom, že nijaká Amerika by nebola schopná vyprovokovať mnohomesačnú vytrvalosť ľudí na Majdane a žiadne americké peniaze by nevyvolali revolúciu na mieste, kde by bolo všetko v poriadku. Je to tak – obraz sveta, v ktorom dobré pravoslávne Rusko ohňom a mečom vzdoruje bezbožnému Západu, môže skrsnúť iba v beznádejne chorej hlave. V priebehu celého roku 2014, ktorý sa sotva prehupol do druhej polovice, a to bez prísľubu akéhokoľvek zlepšenia, Rusko cieľavedome, systematicky, zámerne puchne zlobou a neznášanlivosťou. Nečudo, že ako ozvena dozrieva neznášanlivosť dokonca aj tam, kde sa k nám tradične správali žičlivo.
Blúznivá idea zjednocovania ruského sveta, čo nemá ani jednu pozitívnu hodnotu –, je to len neprestajný zápas, dobývanie, zúčtovanie a zákazy – spôsobuje, že aj celkom zdraví Rusi prudko strácajú súdnosť. Taký pád úrovne, taký pokles všetkých noriem – mravných, ideologických, ba i vkusu –, to Rusko nepoznalo dokonca ani v časoch šovinistického poblúznenia pred stáročiami. Všetko sa katastrofálne zhoršilo, vzájomné vzťahy nevynímajúc –, pretože umelo podnecovaný ideologický rozkol pretína kolektívy, rodiny a niekedy aj jednotlivcov. Nikomu sa teraz nedarí lepšie a Novorusku dokonca oveľa horšie, lebo obyvatelia, len kvázi dovedení do zúfalstva, boli v skutočnosti ľahostajní, a do skutočného zúfalstva sú dohnaní až teraz.
Mnohé z toho nemuselo byť, keby neprehliadli Majdan alebo sa s ním vedeli dohovoriť, keby sa zdvihnutím z kolien nazýval rast ruskej vedy a priemyslu, a nie prírastok územia či ratingu, a keď sa už nedalo tomu všetkému vyhnúť, tak aspoň priznajme to, čo je očividné. Na to by sme ešte mali mať...
.autor je spisovateľ a publicista
Dmitrij Bykov (1967)/
Významný ruský spisovateľ, básnik a publicista. Je autorom biografií Bulata Okudžavu, Maxima Gorkého a bestsellerom sa stala jeho kniha o Borisovi Pasternakovi. Vydal šesť básnických kníh. Písal pre známy ruský časopis Ogoňok a dnes sa jeho texty objavujú pravidelne v opozičnej Novoj gazete. Účinkuje aj v televízii, v nezávislom rádiu Echo Moskvy a aktívne pôsobí aj cez internet, kde mal satirický projekt Občan básnik. Pred vyše dvoma rokmi sa odmietol zúčastniť na stretnutí Putina s ruskými spisovateľmi. Výrazne sa angažuje v protiputinovskom hnutí ako satirický básnik, esejista, komentátor. Je jednou z najvýraznejších postáv modernej ruskej literatúry.
.predpoklady na vojnu sú vždy
Teraz zostáva už len priznať, že tento konflikt vôbec nemusel byť a bez neho by, na to vám dávam čestné slovo, nikomu nebolo horšie.
Možno donekonečna tvrdiť – a je v tom istá pravda , a ja sám opakujem podobné očividné fakty –, že ľudstvo zabudlo na poučenia z druhej svetovej vojny a zaslúžilo by si tretiu svetovú, že Boh nezriedka prostredníctvom katastrof pripomínal najzákladnejšie mravné pravdy, že mravný rozvrat, mamonárstvo, chamtivosť dnešného ľudstva už dávno volajú po radikálnom zavedení poriadku, a preto nová potopa nie je za horami. No pokušenia neprichádzajú vždy sčista-jasna, ale prostredníctvom niekoho, a teda to, čo sa dnes odohráva na ukrajinskom juhovýchode, má celkom jasne konkrétneho vinníka.
Prečo by sme sa nemali priznať, že Rusko za posledného pol roka veľmi významne znásobilo zlo vo svete? To obyčajné, jednoduché, rozpoznateľné zlo – zlo, bez ktorého sme sa mohli jednoducho zaobísť. Možno koľko len chcete hovoriť o objektívnych zákonitých predpokladoch na vznik druhej svetovej vojny, no ťažko nepriznať, že keby na čele Nemecka nestál maniak a vládnucou stranou by nebola tá národnosocialistická, nebolo by ani Sudetov, ani holokaustu.
Predpoklady na svetovú vojnu, ak máme byť úprimní, existujú predsa vždy, pretože človek sa za určitých a dosť známych okolností stáva zlostným, pomstychtivým podliakom, lenže častejšie prevládajú jeho iné vlastnosti. Človek má hodnotu nie preto, lebo sa tak ľahko mení na zviera – a taká premena nadchýna apologétov zverstiev aj rodoľubstva –, ale jeho hodnota je daná tým, čím sa líši od zvieraťa, pretože dobytka stvoril Pán Boh aj tak dostatok, veľkého rohatého aj drobných zubatých beštií.
.aj po Kryme bol mier možný
Aj keby sme pripustili, hoci by to bolo klamstvo, že zodpovednosť za všetko nesie Majdan, ktorým sa dostali k moci ukrajinskí nacionalisti, zostáva otázka, čo bolo príčinou Majdanu. Ako vznikol a menovite kto riadil Viktora Janukovyča v čase jeho posledných chaotických skutkov? Kto ho nútil prerušiť proces eurointegrácie, čím, ak sa pamätáte, sa všetko začalo? Vstup Ukrajiny do Európskej únie, vzdialený alebo len hypotetický, by sa stal pre Rusko vo svojich dôsledkoch stokrát zničujúcejší ako dnešná izolácia, sektorové sankcie alebo strmý pád prestíže.
Pokiaľ ide o samotný Majdan, nikdy som ním nebol nadšený a aj som o tom písal, (v tomto istom Profile), no žiadny Majdan by sám osebe nespôsobil vojnu na ruských hraniciach a neviedol by k predpokladanému prerušeniu obchodných a ako vidno aj diplomatických vzťahov s najbližšou zo všetkých bývalých sovietskych republík. A nijaký extrémny nacionalizmus tam nemal obzvlášť veľký vplyv (práve tak ako ho nemal ani potom, ako sa to ukázalo v ruských voľbách).
A kým tam, na tom Majdane, mnohí prisahali lásku Rusku a nenávisť iba jeho jednotlivým predstaviteľom, dnes je to iné. Dnes presvedčenie o otrokárskej povahe Ruska a jej nenapraviteľnosti takmer úplne ovládlo všetkých na Ukrajine – a ďakovať za to nemožno ukrajinskej vláde. Prezident Porošenko mal vlastne v Kyjeve vždy povesť umierneného, div nie proruského politika. Kým dnes besnie natoľko, že nechce ani len počuť o nejakom prerušení paľby, v apríli to bol ešte človek plne pripravený na dohovor. Dokonca ešte po Kryme, ktorý mal zhubný účinok predovšetkým na vnútroruskú situáciu a spôsobil divoký nárast agresívnosti plus nebývalý kult osobnosti, bol možný aj neduživý, zlý mier, a dobre mienená zvada vyznievala ako fantázia. Teraz však dôsledky konfliktu budeme znášať ešte desaťročia, ak nie storočia. Čo povedať na takú geopolitiku, ktorá vedie k hádke s najbližším susedom a vo výhľade aj s celým svetom?
.blúznenie a strata súdnosti
Avšak neväzí to ani v geopolitike, ani v pragmatizme. Podstata spočíva v tom, že nijaká Amerika by nebola schopná vyprovokovať mnohomesačnú vytrvalosť ľudí na Majdane a žiadne americké peniaze by nevyvolali revolúciu na mieste, kde by bolo všetko v poriadku. Je to tak – obraz sveta, v ktorom dobré pravoslávne Rusko ohňom a mečom vzdoruje bezbožnému Západu, môže skrsnúť iba v beznádejne chorej hlave. V priebehu celého roku 2014, ktorý sa sotva prehupol do druhej polovice, a to bez prísľubu akéhokoľvek zlepšenia, Rusko cieľavedome, systematicky, zámerne puchne zlobou a neznášanlivosťou. Nečudo, že ako ozvena dozrieva neznášanlivosť dokonca aj tam, kde sa k nám tradične správali žičlivo.
Blúznivá idea zjednocovania ruského sveta, čo nemá ani jednu pozitívnu hodnotu –, je to len neprestajný zápas, dobývanie, zúčtovanie a zákazy – spôsobuje, že aj celkom zdraví Rusi prudko strácajú súdnosť. Taký pád úrovne, taký pokles všetkých noriem – mravných, ideologických, ba i vkusu –, to Rusko nepoznalo dokonca ani v časoch šovinistického poblúznenia pred stáročiami. Všetko sa katastrofálne zhoršilo, vzájomné vzťahy nevynímajúc –, pretože umelo podnecovaný ideologický rozkol pretína kolektívy, rodiny a niekedy aj jednotlivcov. Nikomu sa teraz nedarí lepšie a Novorusku dokonca oveľa horšie, lebo obyvatelia, len kvázi dovedení do zúfalstva, boli v skutočnosti ľahostajní, a do skutočného zúfalstva sú dohnaní až teraz.
Mnohé z toho nemuselo byť, keby neprehliadli Majdan alebo sa s ním vedeli dohovoriť, keby sa zdvihnutím z kolien nazýval rast ruskej vedy a priemyslu, a nie prírastok územia či ratingu, a keď sa už nedalo tomu všetkému vyhnúť, tak aspoň priznajme to, čo je očividné. Na to by sme ešte mali mať...
.autor je spisovateľ a publicista
Dmitrij Bykov (1967)/
Významný ruský spisovateľ, básnik a publicista. Je autorom biografií Bulata Okudžavu, Maxima Gorkého a bestsellerom sa stala jeho kniha o Borisovi Pasternakovi. Vydal šesť básnických kníh. Písal pre známy ruský časopis Ogoňok a dnes sa jeho texty objavujú pravidelne v opozičnej Novoj gazete. Účinkuje aj v televízii, v nezávislom rádiu Echo Moskvy a aktívne pôsobí aj cez internet, kde mal satirický projekt Občan básnik. Pred vyše dvoma rokmi sa odmietol zúčastniť na stretnutí Putina s ruskými spisovateľmi. Výrazne sa angažuje v protiputinovskom hnutí ako satirický básnik, esejista, komentátor. Je jednou z najvýraznejších postáv modernej ruskej literatúry.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.