Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Primátorský trojboj v Košiciach

.eva Čobejová .časopis .politika

Keď sa človek prejde po Košiciach, má pocit, že komunálne voľby sú o pár dní. Kampaň v Košiciach je vo veľkom rozbehnutá a už aj dramatická.

Ako prvé udrú do očí hneď pri vstupe do mesta pôsobivé bilbordy Richarda Rašiho. Sú na nich budovy, parky či pamiatky, ktoré boli obnovené v rámci minuloročného projektu Európskeho hlavného mesta kultúry. Košice na mierne megalomanský projekt získali európske i štátne zdroje a mohli do obnovy mesta investovať obrovské financie. Bol by hriech nevyužiť tento projekt v kampani. Richard Raši to, samozrejme, urobil. Ale urobil by to hádam každý, kto by mal takéto šťastie, že sa počas svojho volebného obdobia stal súčasťou i hlavou takéhoto projektu.
Rašiho slogan „Spolu meníme Košice“ je v mnohom veľavravný – pretože ten projekt nefinancovali len obyvatelia Košíc, ale na všetky tie veľkolepé prestavby a rekonštrukcie prispeli najmä daňoví poplatníci z celého Slovenska a z celej Európskej únie (z 50-miliónového rozpočtu EHMK mesto prispelo približne 7 miliónmi eur). Takže Košice sme naozaj menili spolu, a Richard Raši na tom až taký veľký podiel nemal, pretože titul EHMK získali Košice ešte za primátora Františka Knapíka (KDH).
Okrem bilbordov sa Richard Raši poistil aj inak – každé kultúrne podujatie, ktoré sa teraz v Košiciach koná a spolupodieľa sa na ňom mesto, má hore na plagáte veľkým písmom napísané, že Primátor Richard Raši pozýva... Je to také výrazné, až by sa Rašiho tím mal zamyslieť, či hneď na začiatku kampaň neprepálili.
Richard Raši však dostal aj inú výpomoc – začiatkom júla vláda schválila návratnú finančnú výpomoc na projekty realizované na území mesta Košice v sume 20 miliónov eur. Prvá finančná injekcia vo výške 4 milióny má prísť do 1. augusta. Znamená to, že čoskoro Košičania uvidia, ako sa vo veľkom opravujú výtlky na cestách, pretože peniaze majú ísť prioritne na opravu mestských komunikácií a verejnú dopravu.
Veľké úsilie a zrejme aj financie, ktoré Richard Raši dáva do kampane, majú svoj dôvod – Rašimu sa nepodarilo dostať do vedenia Smeru ani nahradiť ministerku zdravotníctva, o čom sa tiež v kuloároch chvíľu špekulovalo. Ak by teda náhodou prehral primátorské voľby, bol by z neho politicky mŕtvy muž. Môže sa síce spoliehať na dobrý dojem, ktorý – najmä u Košičanov – vyvolal projekt EHMK, môže stavať na svojej charizme príjemne i skromne pôsobiaceho chlapa a lekára, ale pravda je, že podľa prieskumov je odhodlaná voliť ho len mierna väčšina Košičanov. Za jeho sokom Rudolfom Bauerom sa ešte vlani v novembri združil široký pravicový tábor (KDH – SDKÚ – NOVA – SaS – SMK – KDS – OKS – DS) a Bauer v polovici júla taktiež spustil svoju kampaň pod názvom Leto s Rudom. Bude sa stretávať s voličmi na jednotlivých košických sídliskách. S nasadením vlastného kandidáta sa pohrávala Procházkova Sieť, ale zatiaľ žiadne meno nepredstavila.
Do jasne vyhraneného súboja Raši – Bauer sa však v polovici júla zapojil ďalší človek: bývalý člen i funkcionár KDH Ján Dečo. Pre zvyšok Slovenska je to meno takmer neznáme, no v Košiciach je Dečo známy vďaka svojmu trinásťročnému manažérskemu pôsobeniu v Arcidiecéznej charite v Košiciach a aj svojmu angažovaniu sa v mestskej politike. Jeho ohlásenie kandidatúry pôsobilo veľmi sebavedomo, Dečo sedel pod bilbordom, na ktorom bola tvár Bauera prelepená slovkom MINULOSŤ, tvár Rašiho prelepená slovom SÚČASNOSŤ a Dečo mal cez seba nápis BUDÚCNOSŤ. Zasadačka, v ktorej Dečo oficiálne ohlasoval kandidatúru, bola preplnená, miestni novinári však v zákulisí špekulovali najmä o tom, či Dečo naozaj nie je človek nasadený Rašim, aby odobral hlasy Bauerovi.
V porovnaní s Bauerom totiž naozaj môže Dečo pôsobiť akčnejšie a manažérskejšie, a výskumy ukazujú, že ľudia chcú na poste primátora akčný typ. Dokonca mu skôr odpustia, že nehrá vždy čistú hru, ako to, že nekoná či koná málo razantne. Dečo si jasne uvedomuje, že nemôže príliš kritizovať Rašiho, pretože Košičania  oceňujú, že sa v meste pod jeho vedením „niečo dialo“ a príliš ich netrápi, či s tým boli spojené nečisté veci. Ak sa však Dečo sústredí hlavne na Bauera, môže to dopadnúť ako „kresťanská apokalypsa“, tento výraz použil jeden z miestnych novinárov. Teda dvaja autentickí kresťania sa vyničia navzájom, a Raši pohodlne zvíťazí.
Ľudia, ktorí dlhé roky Deča dobre poznajú, vylučujú, že by bol ochotný hrať falošnú hru a poslúžiť za peniaze či sľúbenú funkciu Rašimu k hladkému víťazstvu. Nie je to ten typ človeka. Dečo naozaj úprimne verí, že má šancu – a dokáže o tom veľmi presvedčivo hovoriť.  Verí, že Košičania dajú prednosť skôr jeho osobnému príbehu (napríklad, že vychoval päť detí a vybudoval prvý funkčný hospic na Slovensku) ako straníckym kandidátom. Obviňovať ho, že je Rašiho kôň, teda nie je veľmi férové, ale  je legitímne pýtať sa, či Ján Dečo naozaj dobre odhadol svoje šance, svoje možnosti a volebné nastavenie Košičanov.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite