Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Oplatí sa

.časopis .kultúra

OPLATÍ SA VIDIEŤ Pelo Malo – Nanič vlasy
Junior vyrastá so svojou matkou Martou a malým bračekom (oslovujú ho „bábo”) na chudobnom, životu nebezpečnom sídlisku v Caracase. Marta si neúspešne hľadá prácu (je strážnička), je nešťastná z vlastnej samoty (jej manžela, Juniorovho otca) zastrelili a nerozumie emocionálnemu svetu svojho syna. Junior je pritom celkom obyčajný chlapec, ktorý by chcel mať rovné vlasy. Ako spevák, ktorého obdivuje. Empaticky nakrútený príbeh o hlbokých problémoch detstva a rodičovstva, v ktorom sa (v rôznych rolách) nachádzame mnohí. Lenže Marta a Junior žijú vo Venezuele, kde sa na uliciach strieľa, kde ľudia všemožne demonštrujú svoju oddanosť (vtedy ešte žijúcemu) prezidentovi Chávezovi. A to je rozdiel. Režisérke Mariane Rondón sa podarilo vytvoriť dokumentaristickú autenticitu, film má (vďaka hercom) hĺbku, ale aj pôvab. Pelo Malo je prvý zahraničný film, ktorý vďaka Filmtopii a Kinečku môžete vidieť na stránke filmy.tyzden.sk.
.jk

OPLATÍ SA ÍSŤ Festival Bažant Pohoda

Ak čo len občas čítate .týždeň, tak o Pohode viete prakticky všetko. Takže len zhrňme: Od štvrtku do nedele rána vystúpia na trenčianskom letisku legendárne (Kraftwerk, Suede, Ventil RG) aj menej známe (Jambinai, Repetitor, The Global Optimistic) kapely, výborné hudobníčky (Juana Molina, Goldfrapp, Katarzia) aj hudobníci (Tricky, Marián Varga, Mr. Scruff), hrať bude Ukrajinská národná filharmónia aj Kokavakere lavutara, vystúpi divadlo elledanse aj GuNaGu, Bažant kinematograf premietne filmy, konať sa budú workshopy aj výstavy, prezentovať sa budú nové knihy, všetko zakončí ekumenická bohoslužba. Na Pohodu sa určite oplatí prísť. Keď už na nej budete, dostanete špeciálne festivalové vydanie .týždňa a navštívite nás v stane .týždňa, kde budú v piatok aj v sobotu debaty a prezentácie našich redaktorov a ich hostí.
.jk

OPLATÍ SA ČÍTAŤ Jozef Ignác Bajza: Epigramy
(K K Bagala 2013)
Aj dvesto rokov po ich vzniku sa oplatí čítať verše kňaza J. I. Bajzu – významného predstaviteľa osvietenstva, ktorý sa prvý pokúsil uzákoniť spisovnú slovenčinu, napísal prvý slovenský román a pritom „mal veľké starosti s dobovou cenzúrou“. Vytvoril vyše tristo epigramov, z nich Marián Heveši „pripravil prísny výber, epigramy poprekladal, ba v nevyhnutných prípadoch musel pristúpiť aj k básnickým parafrázam“. Niektoré z nich ako zaujímavosť nechal editor i v pôvodnom Bajzovom jazyku. Túto knihu môžeme otvoriť kdekoľvek, v každom epigrame sa stretneme s aktuálnymi pravdami o spoločnosti, človeku v nej a s ľudskými vlastnosťami. Texty sú obohatené ilustráciami Tomáša Klepocha. Tvorcovia knihy vybrali na záložku epigram Nešťastná krajina: „Nie, nevybrala si tú pravú z ciest,/ tá cesta nemôže ju k šťastiu viesť,/ kde cenia prachatých a necenia si česť...“ K tomuto, ani k ostatným Bajzovým epigramom komentár netreba.
.gabriela Rakúsová

OPLATÍ SA POČÚVAŤ Imelda May: Tribal
(Decca)
Stopercentné množstvo prirodzenej šťavy nájdeme v dnešnom rocku asi tak často, ako v ovocných nápojoch hypermarketov. Speváčka Imelda May (hlas írskeho rockabilly) jej má 100 percent. Alebo takmer. Tak pôsobí. Predovšetkým v speve. (Spolupracovala s Brianom Setzerom, Bonom, Jeffom Beckom). Teraz prichádza so štvrtým štúdiovým albumom Tribal. Kritici neskrblia hviezdičkami, i keď sa objavili aj názory, že je nehanebne anachronický. Je. Imelda občas mieša rockabilly s popovou kašou a okato používa odkazy na minulosť (Eddie Cochran, Stray Cats), no bez straty autenticity. Jej horáky espritu vypúšťajú vysoké plamene v rockových skladbách ukutých natvrdo, no nápaditosť kvitne viac tam, kde iba tlejú, v pomalších skladbách. Na tento album asi mnohí povedia, že sa dobre počúva. Nuž, poctivý revival.
.miro Potoček

OPLATÍ SA POČÚVAŤ Fink: Hard Believer
(Ninja Tunes)
S každou nahrávkou britského tria Fink sa zdalo, že z indie-folkových bardov, vychválených fajnšmekrami, prerazia do veľkého sveta nezávislého rocku. Zásoba bezprostredných piesní s hitovým potenciálom à la José Gonzalez im nechýbala. Imidž tichých, decentných multiinštrumentalistov aktualizujú na drsnejšie a plnšie znejúcom Hard Believer. Akoby sa vydali na Divoký západ, nechali ošľahať vetrom, pieskom a životom. Texty Fina Greenalla sporo rozoberajú odcudzenie, nedôveru a nenaplnenú túžbu; miesto nárekov sú však hlbokým ponorom do príbehu. Desiatka piesní vyžaduje čas a trpezlivosť na vybudovanie svojich mnohovrstvových motívov; napríklad nákazlivej basovej linky v sugestívnej Pilgrim, alebo bluesovej gitarovej melódie v Shakespeare. Hard Believer je podnetné, imaginatívne počúvanie, ktoré sa rozohrieva len pomaly, no plameň len tak nevyhasne. Tento oheň pravdepodobne naďalej ostane dobre stráženým tajomstvom muzikofilov.
.tomáš Slaninka

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite