Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Otázky bez odpovedí

.jaroslav Daniška .časopis .klub

Nový maďarsko-slovenský časopis potrebujeme, bez ohľadu na jeho rozpačitý začiatok.

Pred týždňom na tomto mieste o vzniku bilingválneho maďarsko-slovenského historického časopisu Koridor písal náš maďarský stĺpčekár Csaba Gy. Kiss. V Budapešti, podľa jeho slov, vyvolal vznik časopisu záujem. Na Slovensku, podľa skúsenosti autora z bratislavskej prezentácie, rozčarovanie. K podrobnostiam sa dostanem za moment, na úvod však treba zdôrazniť, že nič z toho nespochybňuje potrebu tohto časopisu. Naopak. A všetci historici, ktorí stoja za týmto projektom, osobitne jeho najdôležitejší člen József Demmel, si zaslúžia podporu.
Náš časopis slovensko-maďarskému diškurzu prikladá osobitý význam. Pred vyše tromi rokmi, na začiatku roku 2011, sme oslovili popredného budapeštianskeho slavistu a historika Csabu Gy. Kissa, aby mal v .týždni pravidelný stĺpček. A ten vďaka jeho záujmu a entuziazmu, ako aj práci jeho priateľa prekladateľa Karola Wlachovského, má dodnes na našich stránkach svoje dôležité miesto. Profesor Kiss sa tak stal historicky prvým pravidelným maďarským intelektuálom píšucim pre slovenské noviny. Nie je náhoda, že je to práve on.
Záujem o maďarsko-slovenský diškurz sa dostal na vyššiu úroveň v máji minulého roku vďaka výmene názorov nášho šéfredaktora a podpredsedu Európskeho parlamentu László Surjána. A neostalo len pri formálnom a vzájomnom ospravedlnení sa. Náš týždenník vyšiel vtedy dvojjazyčne, čo sme považovali za našu noblesse oblige.  
Posledným príkladom nášho záujmu o slovensko-maďarský diškurz je séria článkov s názvom Uhorský kód, ktorých autormi sú najmä dvaja mladší historici z prostredia nadácie Terra Recognita, István Kollai a Csaba Zahorán.
Nový maďarsko-slovenský časopis posúva celú túto diskusiu na vyššiu a odbornejšiu úroveň. Je paradox, že sa tak stalo približne dva roky po búrlivej diskusii dvoch prominentných historikov – Ignáca Romsicsa a Romana Holeca v apríli 2012 na pôde Maďarského inštitútu v Bratislave. Paradox preto, že títo dvaja muži sa tešia najväčšiemu rešpektu a odbornému uznaniu za hranicami obidvoch krajín, ale ich diskusia sa napriek tomu dostala na hranicu hádky. Každý, koho táto téma zaujíma, ju nájde na našej internetovej stránke.
Holec aj Romsics pri štarte nového časopisu chýbajú. Ak by to bol dôkaz osobnej urazenosti, bola by to chyba. Najmä ak tam nechýbajú dvaja ďalší účastníci búrlivej bratislavskej diskusie, László Szarka a Balázs Ablonczy.  
Poďme k časopisu. Naraz vyšli hneď štyri čísla. Držia sa striktne historických tém a kníh, majú pevnú štruktúru (dve až tri štúdie, päť recenzií, rozhovor). Časopis chce evidentne pestovať „vzájomné čítanie a recenzovanie“ slovenskej produkcie v Maďarsku a naopak. Problémom nie sú žánre, ale skôr – pri všetkej úcte – ich naplnenie. Z prvých štyroch čísel azda najviac zaujala štúdia Balázsa Ablonczyho Strážcovia. Stratégie viacnásobnej identity (Koridor 4/2014) s jej prípadovými štúdiami. Inak však publikované texty opatrne obchádzajú najspornejšie témy, Štefan Šutaj síce avizuje potrebu empatie, ale ani v jeho texte, ani v iných sa nedostaneme k prekonaniu doterajšieho prístupu. A to je trochu škoda. Ak má mať totiž nový časopis nejaké poslanie a hlbší zmysel, mal by sa pokúsiť o nové prístupy.  
V úvodnom programovom vyhlásení redakcia tvrdí, že nemieni vyhlasovať „víťazov“ a „porazených“ a avizuje, že si nenárokuje na dosahovanie zhody. A je to tak v poriadku. Ak má mať však vzájomný dialóg, o ktorý časopisu ide, zmysel, musí sa odvážiť aj na niečo, čo sme tu doteraz nemali.
Napokon, presne to ukázala aj prezentácia Koridoru v Bratislave. Organizátorov treba oceniť za prístup: v Budapešti bol časopis uvedený na pôde Slovenského inštitútu, v Bratislave na pôde Maďarského inštitútu, problém je inde. V bratislavskej diskusii bolo položených viacero otázok, na ktoré neprišli odpovede. Profesor Tibor Pichler sa spýtal, či sa chce časopis pokúsiť o pestovanie transnacionálneho prístupu, Oto Pšenák zase ostro odsúdil – podľa jeho slov – genocídny charakter slovenskej (resp. československej) politiky voči Maďarom na juhu Slovenska a spýtal sa, či sa časopis mieni venovať podobným problémom. Nenašiel sa však nikto z redakcie, kto by na položené otázky reagoval. A moderátor diskusie Ivan Halász ich, napriek všetkému, nemohol zastúpiť. Prezentácia Koridoru tak položila otázku zo všetkých najvážnejšiu: Čím chce nový časopis vlastne byť.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite