Napriek tomu, že táto čudná vec je tu s nami už pekných pár rokov, dostáva sa na naše taniere a do nášho povedomia až teraz. Najprv nás od nej delil šíry oceán a domnienka, že naša Zem je rovná doska, ktorú na svojich pancieroch nosia dve obrovitánske korytnačky. Potom prišiel jeden frajer s nápadom, že by to mohla byť guľa zavesená v lufte a ďalší s tým, že je tento bohorúhačský blud ochotný ísť overiť. A tak sa stalo, že náš dobre známy Krištof vycestoval na Západ a zmenil naveky svet.
Na quinou ešte nenarazil, no rozkopol dvere iným, ktorí sa začali na mystický, zázračný kontinent hrnúť a objavovať nové civilizácie. Popri veselom vraždení, znásilňovaní a iných radostiach sprevádzajúcich naše kultivovanie pohanských barbarov zvedaví Španieli narazili v okolí dnešného Peru na čudnú, zázračnú plodinu. Dokázala totiž aj na tých najvyšších miestach vysoko v Andách vyrásť, zarodiť a udržať svojimi jemnými a na slnku sa ligotajúcimi zrniečkami pri živote vyhladovaný ľudský rod.
.potravina budúcnosti
Inkovia toto zrniečko volali quechua, no Španieli, zrejme ohučaní od bojového kriku a plienenia, im dobre nerozumeli a zrniečko prekrstili na quinou. Okamžite naládovali svoje lode týmto zázrakom a poslali ich domov so správou, že drahým kultivovaným vládcom posielajú potravinu budúcnosti. Neboli veruže ďaleko od pravdy, pretože dnes sa o quinoi hovorí presne to isté, a nielen tak, medzi dvermi biopredajní, ale priamo v NASA, kde sa rozhodlo, že sa stane potravinou na dlhé medziplanetárne lety. Inak, z pohľadu španielskych dobyvateľov sa naozaj quinoa potravinou budúcnosti stala, keďže sa hitom stala až v dvadsiatom storočí.
Prečo sa však presadila až tak neskoro? Prečo sa popri zemiakoch, kukurici a paradajkách nepredstavila na európskych kráľovských dvoroch už v pätnástom storočí a nepriniesla okamžite revolúciu v našom poľnohospodárstve a stravovaní? Dôvod je jednoduchý. Quinoa cestu do Európy vtedy neprežila. Zrniečka boli mŕtve, nič z nich nevyklíčilo, pretože jednoducho po ceste splesniveli alebo zhnili. Španieli si teda začali myslieť, že táto plodina vie rásť iba v Novej zemi a nikde inde.
.posvätná superpotravina
Takisto si mnohí mysleli, že ide o obilninu. No ani to nie je pravda. Quinoa má toho viac spoločného so špenátom než so pšenicou. Aj preto je práve dnes taká vyhľadávaná. Neobsahuje totiž skoro žiadny lepok a má neuveriteľné množstvo proteínov, vitamínov a stopových prvkov. Popritom je mimoriadne ľahko stráviteľná.
Ideálna superpotravina, ktorá sa dá vynikajúco skladovať, ľahko pripraviť a je výdatná, že až. Uvedomovali si to aj starí obyvatelia Ameriky 5 000 rokov pred Kristom, ktorí ju v okolí jazera Titicaca začali kultivovať. Postupne sa u nich prepracovala na popredné miesto a stala sa posvätnou a nedotknuteľnou rastlinou.
Inkovia ju dokonca volali matkou všetkých zŕn a pri jej žatve musel vždy zotnúť prvý, bohato nariasený klas najvyšší vládca špeciálnym zlatým náčiním, inak by na seba privolal hnev bohov. A to nemienil nikto z múdrych Indiánov riskovať, najmä keď nadôvažok postupom času zistili, že sa z nej dá vyrobiť aj fajnová pálenka, ktorú volali roztomilo – čika.
Rastlina je mimoriadne nenáročná, pokiaľ dokáže prežiť nehostinné podmienky 3 000 metrov nad morom, prežije skoro všetko. Navyše sa dokáže, na rozdiel od iných rastlín, brániť nájazdom hladných zobákov okoložijúcich vtákov. Semienko totiž dozrieva v obale, ktorý je mimoriadne horký. Vtáky sa teda na quinou vybodnú a prenechajú ju usilovným ľuďom. Tí semienko vylúpnu, poriadne ho premyjú, aby horká chuť zmizla a vystúpila na povrch po uvarení quinoina lahodná a osviežujúca sladkosť podobná ryži skríženej s kuskusom.
.autor je scenárista.
Ako na quinou/
Veľa ľudí okolo nej prechádza v bio obchodoch alebo v stánkoch s racionálnymi potravinami a nesiahne po nej, pretože netuší, ako si ju doma pripraviť. Keby však vedeli, že to ide tak ľahko, okamžite by zabudli na nejaké tie obligátne ryže či cestoviny a vrhli sa rovno na ňu. Jednoduchšie sa už pripravuje asi len kuskus. Quinou dobre premyjeme, netreba sa toho báť. Potom ju vložíme do hrnca a zalejeme ju dvojnásobným množstvom vody. Necháme zovrieť, až kým voda nevybuble a nenechá nám v hrnci krásne ligotavé zrniečka, ktoré sa rozvinuli a mávajú na nás čudným jemným chvostíkom. Necháme ich trochu vychladnúť, a potom s nimi narábame ako s hocijakou inou prílohou. Rešpektujeme však jej jemnú, rastlinno-orieškovú chuť. Môžeme ju pripraviť naslano i nasladko, v oboch verziách je výborná. Ja odporúčam jednoduchý a lahodný recept mojej vzácnej priateľky Anet. Vychladnutú quinou prevlhčíme olivovým olejom, pridáme nasekaný koriander, jedno na stredné kúsky nakrájané avokádo a polku olúpaného a na malé kúsky nakrájaného pomaranča. Posoliť, pokoreniť, jesť a ďakovať americkým barbarom za tento boží dar.
Na quinou ešte nenarazil, no rozkopol dvere iným, ktorí sa začali na mystický, zázračný kontinent hrnúť a objavovať nové civilizácie. Popri veselom vraždení, znásilňovaní a iných radostiach sprevádzajúcich naše kultivovanie pohanských barbarov zvedaví Španieli narazili v okolí dnešného Peru na čudnú, zázračnú plodinu. Dokázala totiž aj na tých najvyšších miestach vysoko v Andách vyrásť, zarodiť a udržať svojimi jemnými a na slnku sa ligotajúcimi zrniečkami pri živote vyhladovaný ľudský rod.
.potravina budúcnosti
Inkovia toto zrniečko volali quechua, no Španieli, zrejme ohučaní od bojového kriku a plienenia, im dobre nerozumeli a zrniečko prekrstili na quinou. Okamžite naládovali svoje lode týmto zázrakom a poslali ich domov so správou, že drahým kultivovaným vládcom posielajú potravinu budúcnosti. Neboli veruže ďaleko od pravdy, pretože dnes sa o quinoi hovorí presne to isté, a nielen tak, medzi dvermi biopredajní, ale priamo v NASA, kde sa rozhodlo, že sa stane potravinou na dlhé medziplanetárne lety. Inak, z pohľadu španielskych dobyvateľov sa naozaj quinoa potravinou budúcnosti stala, keďže sa hitom stala až v dvadsiatom storočí.
Prečo sa však presadila až tak neskoro? Prečo sa popri zemiakoch, kukurici a paradajkách nepredstavila na európskych kráľovských dvoroch už v pätnástom storočí a nepriniesla okamžite revolúciu v našom poľnohospodárstve a stravovaní? Dôvod je jednoduchý. Quinoa cestu do Európy vtedy neprežila. Zrniečka boli mŕtve, nič z nich nevyklíčilo, pretože jednoducho po ceste splesniveli alebo zhnili. Španieli si teda začali myslieť, že táto plodina vie rásť iba v Novej zemi a nikde inde.
.posvätná superpotravina
Takisto si mnohí mysleli, že ide o obilninu. No ani to nie je pravda. Quinoa má toho viac spoločného so špenátom než so pšenicou. Aj preto je práve dnes taká vyhľadávaná. Neobsahuje totiž skoro žiadny lepok a má neuveriteľné množstvo proteínov, vitamínov a stopových prvkov. Popritom je mimoriadne ľahko stráviteľná.
Ideálna superpotravina, ktorá sa dá vynikajúco skladovať, ľahko pripraviť a je výdatná, že až. Uvedomovali si to aj starí obyvatelia Ameriky 5 000 rokov pred Kristom, ktorí ju v okolí jazera Titicaca začali kultivovať. Postupne sa u nich prepracovala na popredné miesto a stala sa posvätnou a nedotknuteľnou rastlinou.
Inkovia ju dokonca volali matkou všetkých zŕn a pri jej žatve musel vždy zotnúť prvý, bohato nariasený klas najvyšší vládca špeciálnym zlatým náčiním, inak by na seba privolal hnev bohov. A to nemienil nikto z múdrych Indiánov riskovať, najmä keď nadôvažok postupom času zistili, že sa z nej dá vyrobiť aj fajnová pálenka, ktorú volali roztomilo – čika.
Rastlina je mimoriadne nenáročná, pokiaľ dokáže prežiť nehostinné podmienky 3 000 metrov nad morom, prežije skoro všetko. Navyše sa dokáže, na rozdiel od iných rastlín, brániť nájazdom hladných zobákov okoložijúcich vtákov. Semienko totiž dozrieva v obale, ktorý je mimoriadne horký. Vtáky sa teda na quinou vybodnú a prenechajú ju usilovným ľuďom. Tí semienko vylúpnu, poriadne ho premyjú, aby horká chuť zmizla a vystúpila na povrch po uvarení quinoina lahodná a osviežujúca sladkosť podobná ryži skríženej s kuskusom.
.autor je scenárista.
Ako na quinou/
Veľa ľudí okolo nej prechádza v bio obchodoch alebo v stánkoch s racionálnymi potravinami a nesiahne po nej, pretože netuší, ako si ju doma pripraviť. Keby však vedeli, že to ide tak ľahko, okamžite by zabudli na nejaké tie obligátne ryže či cestoviny a vrhli sa rovno na ňu. Jednoduchšie sa už pripravuje asi len kuskus. Quinou dobre premyjeme, netreba sa toho báť. Potom ju vložíme do hrnca a zalejeme ju dvojnásobným množstvom vody. Necháme zovrieť, až kým voda nevybuble a nenechá nám v hrnci krásne ligotavé zrniečka, ktoré sa rozvinuli a mávajú na nás čudným jemným chvostíkom. Necháme ich trochu vychladnúť, a potom s nimi narábame ako s hocijakou inou prílohou. Rešpektujeme však jej jemnú, rastlinno-orieškovú chuť. Môžeme ju pripraviť naslano i nasladko, v oboch verziách je výborná. Ja odporúčam jednoduchý a lahodný recept mojej vzácnej priateľky Anet. Vychladnutú quinou prevlhčíme olivovým olejom, pridáme nasekaný koriander, jedno na stredné kúsky nakrájané avokádo a polku olúpaného a na malé kúsky nakrájaného pomaranča. Posoliť, pokoreniť, jesť a ďakovať americkým barbarom za tento boží dar.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.