.keď ste predminulý víkend ohlasovali vznik novej politickej strany, mali sme pocit, akoby ste hovorili o nejakej mimovládnej organizácii, ktorá zosieťuje všetkých ľudí dobrej vôle a bude pomáhať ľuďom v núdzi. To všetko znie pekne, ale zatiaľ ste nehovorili o ideovom základe vašej Siete. Budete ho vôbec mať?
Jedným z problémov súčasnej pravice je, že sa akoby začala hanbiť za pevný ideový základ. My ho chceme mať. Samotné ohlásenie strany bolo skôr o technických veciach, niektorí moji spolupracovníci hovorili, že na začiatku sa aj tak bude mediálne riešiť najmä názov a logo. Myslel som si, že trochu mediálne prostredie podceňujú, ale mali pravdu. Napriek tomu som spomenul niektoré veci, ktoré to hodnotové a programové smerovanie naznačujú.
.napríklad?
Vyrovnaný rozpočet bez dlhového hospodárenia, teda štát zodpovedný voči svojim občanom. Ďalej zrušenie zdravotných odvodov, čo je tiež vykročenie k jednoduchému štátu. Zároveň budeme presadzovať minimálny dôchodkový príjem či slobodný výber verejnej služby. To je vec, o ktorú by sa pravý stred mal usilovať, pretože dáva ľuďom slobodu a vytvára rovnaké podmienky pre súťaž na trhu verejných služieb.
.takže budete o sebe hovoriť, že ste pravicová či stredopravá strana, alebo sa budete takémuto ideologickému zaradeniu vyhýbať?
Ja sa vôbec nevyhýbam tomu, že sme pravý stred, ale nerád by som zapadol do panoptika toho, čo sa tu dnes označuje za pravicu.
.ako to myslíte?
My nebudeme neoliberálna strana, ktorá vychádza z presvedčenia, že právo na miesto pod slnkom majú len tí s najostrejšími lakťami a najširšími plecami. Bojím sa toho, že ľudia tu časom definitívne rezignujú na to, že štát by mohol fungovať ako spoločenstvo, vnútorne emigrujú a budú sa usilovať len o to, ako štát dobehnúť. Keď sa bavíte napríklad s taxikárom, rozhovorí sa o tom, ako tu všetci kradnú a štát je zlo, ktorému sa treba vyhnúť. A ja rozumiem tomu, prečo to hovorí. Lenže dá sa fungovať aj inak, príkladom je susedné Rakúsko. To je ten komunitarizmus, ak smiem použiť cudzie slovo, ktorý nám môže pomôcť. Dokonca si myslím, že časť toho máme v národnej génovej výbave, pretože sme sa často museli spoliehať na naše rodiny a prirodzené spoločenstvá.
.to je zaujímavé: hlásite sa skôr k pravici, ako pozitívny príklad však spomínate klasický európsky štát, v ktorom sú mnohé verejné služby, aj u nás sčasti spoplatňované, zadarmo. Ako tomu rozumieť?
Rovnaký prístup k verejným službám úplne pre každého je pre mňa základným princípom. Ale netvrdím, že poskytovateľom verejnej služby musí byť zakaždým štát. Práve naopak. Oblasť školstva, zdravotnej starostlivosti, ale aj starobného zabezpečenia je dobrým príkladom toho, že verejnú službu dokáže rovnako dobre, alebo aj lepšie uskutočňovať súkromný poskytovateľ. Rovnaký prístup k verejným službám ani neznamená, že všetko bude dávať štát zadarmo, ale že ľudia si budú môcť vybrať. Napríklad rodičia, ktorí pošlú deti do neštátnej školy, nedostanú od štátu na čelo pečiatku, že sú menej hodnotní daňovníci a na ich deti pôjde od štátu o tretinu menej, ako na dieťa rodičov, ktorí ho dali do štátnej školy.
.to, čo ponúkate, je model podobný tomu, čo funguje napríklad vo Švédsku...
...filozoficky áno.
.u nás je škandinávsky model spájaný skôr s ľavicou.
No podľa toho, s akou ľavicou. Taká ľavica, s ktorou by sme mohli spojiť švédsky model, u nás ešte neexistuje. Možno takto uvažujú niektoré bratislavské intelektuálne spoločenstvá, ale to, čo sa u nás politicky hlási k ľavici, nemá so Škandináviou nič spoločné. Naopak, pod vládou ľavice sa tu vytvárajú skupiny s privilegovaným prístupom k verejným službám a ešte viacej s privilegovaným prístupom k verejným zdrojom. To je venezuelský model.
.otázkou je, ako by sa tu takýto systém verejných služieb financoval. Ľudia na Slovensku síce chcú kvalitné a široké verejné služby, ale zároveň chcú platiť aj nízke dane. Nie je tento severský model u nás iluzórny?
Je fakt, že v tejto krajine chcú ľudia v porovnaní so Škandináviou častejšie veci, ktoré si navzájom protirečia. Sociológovia to popisujú dokonca na úrovni voličských preferencií.
.teda?
Nepôjde to zo dňa na deň. Myslím si, že to nepôjde tak, že ľuďom povieme: ak chcete kvalitnú verejnú službu, tak si ju zaplaťte a my vám ju dáme. Treba to otočiť. Najskôr musia ľudia z toho, čo sa od nich už teraz vyzbiera, dostať viac, ako dostávajú. Zoberte si podnikateľov, ktorí dnes platia cestnú daň. Platia čoraz viac a tie cesty nie sú lepšie. Kým nezačnú byť lepšie, motivovať ich, aby dali ešte o korunu viac, nebude fungovať.
.vy tým pádom chcete zlepšiť verejné služby, aby ste raz Slovákom mohli zdôvodniť, že štát nízkych daní nie je tá najlepšia budúcnosť?
Dnes sa rozpočet tvorí tak, že sa pozrie na to, koľko sme od ľudí schopní vybrať a potom sa to nejako rozdelí. Ja hovorím niečo iné: dohodnime sa v našom štáte, aké služby od neho chceme a potom sa bavme o tom, ako ich financovať. Takáto spoločenská dohoda tu stále neexistuje. Mám známeho z Uzbekistanu, ktorý tu žije už dlho a ten hovorí, že Slovensko je perfektná krajina. Len keď prídete k lekárovi, máte pocit, že ste sa ocitli niekde v treťom svete. My pritom nemáme nekvalitných lekárov, naopak, len na ten systém sa prisali typy, ktoré nemajú žiadnu spoločenskú zodpovednosť. A sú strašne chamtivé. Že to hovorím práve na tejto pôde... (Pozn.redakcie: rozhovor prebiehal v priestoroch NR SR.)
.myslíte na Pavla Pašku?
(Smiech.) Však sa tvárim tak, aby to bolo dostatočne jasné.
.teda ešte raz: pod jednoduchým štátom nemyslíte malý štát nízkych daní, ako to preferujú mnohí pravičiari?
Podľa mňa existuje rozdiel medzi malým a jednoduchým štátom. Keď je tomu, čo robí štát, rozumieť, vidieť na to a dá sa to kontrolovať, nech toho robí aj viac ako dnes. Najskôr však musíme dosiahnuť to, aby to základné robil poriadne. Čo to je za nápad, mať sto druhov sociálneho zabezpečenia a pomoci? To devastuje prirodzené väzby medzi ľuďmi a úplne ich to zbavuje motivácie.
.zostaňme ešte v rovine politológie: hovoríte, že nechcete byť neoliberálnou stranou, ale akou stranou chcete byť?
Chceme stáť na dvoch nohách. Jednou je solidarita, teda presvedčenie, že štát je spoločenstvom, ktorého príslušníci voči sebe prechovávajú práva aj povinnosti. Druhou nohou je subsidiarita, to znamená, že štát má plniť len tie funkcie, ktoré vie plniť lepšie ako jednotlivci, rodiny, obce a iné prirodzené spoločenstvá.
.keď z tejto vašej dvojslovnej charakteristiky urobíme skratku, je to SaS. Lenže vy to skôr myslíte ako antiSaS či nie?
(Úsmev.) Richard Sulík postavil stranu na zelenej lúke, dvakrát ju dostal dnu a ja mám voči tomu rešpekt. Majú tu svoje miesto. Nechcem tu teraz brojiť proti SaS len preto, že mám tradičnejší pohľad na svet.
.akej európskej politickej strane by ste sa chceli podobať?
Už v minulosti som spomínal Angelu Merkelovú ako političku, ktorej sa darí držať rovnováhu medzi ukotvenosťou v tradičných hodnotových východiskách a schopnosťou reagovať na to, čo sa v krajine deje. Ani Slovensko nie je dnes také, aké bolo pred päťdesiatimi rokmi. Tá reakcia na aktuálne pohyby však musí byť ukotvená v hodnotách, s ktorými sa spoločenstvo dokáže stotožniť. Nejaký čas som tiež strávil v Estónsku, ktoré sa mi zdá inšpiratívne priepustnosťou vo vzťahu medzi občanom a štátom. Neboja sa tam ani prirodzenej výmeny kádrov. Pritom v tých starých ideologických kategóriách je to ťažko zaraditeľné, ale možno je to predzvesť novej paradigmy.
.čo myslíte tou novou paradigmou? Mladosť, obnovu generácií?
Nie. Politické strany by už nemali byť výsadkami iných spoločenstiev, ktoré v spoločnosti fungujú. Konzervatívna strana by nemala byť politickým výsadkom katolíckej cirkvi, ani sociálnodemokratická strana by nemala byť politickým výsadkom odborov. Strany sú na to, aby kvalifikovaným a poctivým spôsobom zabezpečili fungovanie štátu. Politik nemá byť kazateľom, prorokom, ktorý ľudí zdrapí za vlasy a privedie ich k svetlejším zajtrajškom.
.dnes je však oveľa silnejšie skôr opačné riziko, teda že politik sa kvôli šanci prežiť v politike vzdá hlbšieho základu a vezie sa na módnych vlnách, ktoré sa stále menia. Nie je práve toto nová paradigma súčasnej politiky?
Podľa mňa to závisí od vážnosti témy. Sú oblasti vo verejnom priestore, kde je politik povinný pôsobiť tak, aby tí, ktorým vládne, s tým boli stotožnení. Nazvime to populistickou demokraciou, aj keď toto slovo má u nás zlé konotácie. Myslím tým však určitú mieru stotožnenia sa ľudu s tými, ktorí mu vládnu. Potom sú však veci, ktoré sa dotýkajú hraníc vlastného svedomia a svetonázoru. Poprieť sa v týchto veciach je cestou do pekla. Nestojí to za to, pretože najdôležitejšie, čo človek má, je integrita, ktorú tvorí aj vzťah s tým, o kom si myslí, že je zdrojom jeho vedomia a celého bytia. Pre mňa je zdrojom môjho svedomia Boh. V týchto základných veciach sa človek nemôže poprieť.
.pred časom ste povedali, že po príchode do politiky ste sa zbavili svojich libertariánskych inštinktov. Mysleli ste to tak, že vaše predstavy z akademického sveta ste museli ako politik, ktorý hovorí s ľuďmi v Brezne, opustiť?
Aj. Ja o to rozmýšľam dvadsať rokov. Časť svojich predstáv som napísal v knihe, v ktorej vediem polemiku najmä s profesorom Holländerom, bývalým českým ústavným sudcom.
.v čom presne bol váš spor?
Polemizoval som s jeho chápaním demokracie ako systému, kde ľud síce rozhodne, ale bude tu ešte rada starších, ktorá to bude korigovať, lebo ona vie lepšie, ako to má byť. Ja som v tomto populistický demokrat, pretože si myslím, že keď ľud rozhodne, tak tu nemôže byť nejaká samozvaná rada starších, ktorá mu povie, že ty si príliš hlúpy a nezrelý na to, aby si si to vedel sám zariadiť. Toto je v Bratislave veľmi nepopulárne povedať, a nebodaj o tom ešte napísať knihu.
.dobre, tak skúste povedať príklad toho, v čom sa ako politik prispôsobujete názoru ľudí, a naopak, príklad témy, kde to za žiadnych okolností neurobíte.
Vždy si budem myslieť, že život je hodný ochrany už od počatia. Nálepku „prolife“ mi nikto neodpára, aj keď s touto témou nestojím s fakľou na barikádach. Príkladom témy, kde si myslím, že treba vyjsť ľuďom v ústrety, je oblasť plnenia základných funkcií štátu. Chcú ľudia, aby sa dôchodkové zabezpečenie realizovalo aj cez prvý pilier? Ja som za zrušenie dôchodkových odvodov a som za to, aby sa solidarita budovala dlhodobo a zdola. Ale nechcel by som len hrubou silou presadiť, že teraz si všetci budete od osemnástich rokov šetriť a dôchodok budete mať len z toho, čo si našetríte. Ak ľudia chcú mať vzťahy medzi sebou usporiadané inak, tak by som im nehovoril, že to vidia zle, že sú pokazení, rozmaznaní, zničení komunizmom a sociálnym štátom.
.ale z toho vyplýva, že niektoré zmeny, ktoré by ste aj vy sami pokladali za nevyhnutné, sa nikdy nepresadia, pretože sa ich „populistickí demokrati“ vzdajú.
Súčasťou moje ponuky je vysvetľovanie a ak na zrušenie sociálnych odvodov dostanem mandát, o to lepšie. Tu sa vychádza z toho, že ľudia pochopia len Farmu, Superstar a to, čo im napíšu v Novom Čase. To je blbosť. Úplne sa podceňuje povinnosť politika ľuďom vysvetľovať a vychádzať z predpokladu, že keď to bude robiť dlho a múdro, tak to ľudia pochopia. Je naivné si myslieť, že v Bratislave sa nazhromaždil všetok mozgový potenciál a tam vonku sú „ficovoliči“, ako ich nazýva bývalá premiérka a „tupovoliči“, ktorým nemá zmysel nič vysvetľovať. Na to neverím. Vždy som sa aj k voličom Smeru správal s rešpektom a len kvôli tomu, že majú iný politický názor, si o nich nemyslím, že sú tupé socky. To je síce v salónoch nepopulárny postoj, ale všetkým tým ufrfľaným primadonám, ktoré sú v skutočnosti na kosť prežraté cynizmom a už produkujú len morálny gýč, sa nasilu do priazne vtierať nebudem.
.ako si teda predstavujete svojho voliča?
Ako pestrú zmes, bez demografického a sociologického ohraničenia.
.pohľad na výsledok prezidentských volieb hovorí, že ste mali pomerne silnú podporu tej konzervatívnejšej časti spoločnosti, vy sám sa označujete za priateľského konzervatívca. Toto bude vaša cesta?
Svojho konzervatívneho rodokmeňa sa nevzdávam, ani sa zaň nehanbím. Zároveň si však myslím, že ak má Sieť urobiť to, čo si myslím, že je jej poslaním, musí oslovovať širšie spektrum ľudí, než sú tí, ktorí ma volili v prvom kole prezidentských volieb.
.v poslednom období rastie význam takzvaných kultúrno-etických tém, rastie sila pro-life hnutia, pochody za život majú masovú účasť najmä mladých ľudí, o niekoľko mesiacov sa možno uskutoční referendum o manželstve. Nejde tento trend proti širším ideovým projektom, akým je vaša Sieť, ktorú to môže roztrhať?
Tu sa ľudia sťažujú, keď politická strana presadzuje agendu s nejakým konfesionálnym rozmerom a zároveň sú na barikádach, keď to robí cirkev. Podľa mňa sú veci, ktoré práve má komunikovať cirkev, alebo Aliancia za rodinu či iné prirodzené spoločenstvo vybudované zdola. To isté právo majú aj spoločenstvá z tej liberálnej časti spektra. Tak sa vytvára spoločenský názor.
.vo vašej strane budú prívrženci Aliancie za rodinu, ale aj liberáli ako Miroslav Beblavý, súčasne sa uchádzate o priazeň ľudí, ktorí majú na tieto témy úplne iný názor...
Ale neuchádzam sa o ich poverenie na to, aby som im hovoril, čo si o týchto kultúrno-etických témach majú myslieť.
.v poriadku, ale svoj názor asi budete hovoriť, alebo nie?
Budem. Keď si však zoberiete prieskumy verejnej mienky, ktoré skúmajú, čo by mali politici riešiť, tak na prvých miestach je nezamestnanosť, rozdiely v životnej úrovni, korupcia, dôchodky. Áno, ľudia od politikov potrebujú vedieť, že niektoré základné hodnoty zostanú nedotknuté. To im poviem, aj sa o to budem starať.
.nejde len o voličov, ale najmä o straníkov. Tieto kultúrno-etické spory bývajú často nabité emóciami až hystériou. Nebude vás to vo vedení rozdeľovať?
Ak ste spomenuli Miroslava Beblavého, tak to určite nie je človek, ktorý by sa teraz navliekol do dúhového trička a išiel pochodovať. Akokoľvek o tom rozmýšľam, z tohto obavu nemám.
.sebavedomo vyhlasujete, že cieľom Siete je nahradiť Smer. Vašou osobnou ambíciou je stať sa premiérom?
Mojou osobnou ambíciou je môcť si po nejakom čase povedať, že to malo zmysel a že som urobil všetko, čo som mal urobiť. Z akej funkcie to bude, tak to ma až tak veľmi netrápi.
.to hovoria všetci.
Nehovoria to všetci. Ale dobre, ak sa nám od ľudí podarí získať to poverenie, tak tu vládu rád zostavím.
.podobne suverénne pôsobil aj Daniel Lipšic, keď zakladal stranu Nová väčšina. Tiež hovoril, že nemá zmysel, aby tu bolo veľa päťpercentných strán, ale mala by byť jedna silná, ktorá bude schopná postaviť sa Smeru. Zatiaľ to jeho strane NOVA príliš nevychádza, prečo by to malo vyjsť vám?
Hlas ľudu, hlas boží. Nech si ľudia vyberú.
.ste mentálne pripravený aj na situáciu, že sa Sieť v prieskumoch bude pohybovať okolo piatich percent?
Pravdupovediac, nie som na to pripravený, ani sa s tým nemienim zmieriť. Ja nepotrebujem sedieť v parlamente len preto, aby som tam bol. Je tu predseda jednej malej strany, ktorý hovorí, že on nemusí vládnuť, ale chce byť pri tom, aby tých politikov kontroloval. Ja však chcem, aby tento štát vyzeral inak. Na to, aby som k tomu prispel, potrebujem politický vplyv.
.od čoho sa odvíja vaše silné sebavedomie, od výsledku prezidentských volieb?
Nielen od toho, ale, samozrejme, tento výsledok naše rozhodovanie o tom, či založíme stranu, ovplyvnil.
.strana NOVA má od svojho vzniku problém dostať sa do médií. Zrejme to čaká aj vás, navyše ste sa vzdali poslaneckého mandátu. Ako chcete tomu čeliť?
Mne sa zdá, že na Slovensku sa tomu dá čeliť iba tým, že ste volebne úspešní. Preto sa spolieham na úspech v komunálnych voľbách.
.čo bude meradlom vášho úspechu?
Dve veci. Víťazstvo a spôsob, akým ho dosiahneme.
.víťazstvo v komunálnych voľbách? To myslíte ako?
Tak, že vyhráme v dôležitých mestách.
.kde by ste chceli vyhrať?
Určite v Bratislave a tam, kde je problém so správou mesta. Nie všade je totiž problém. V Trenčíne súčasný primátor významne konsolidoval mestské financie, ale Košice, Banská Bystrica, Bratislava sú vo veľkých finančných problémoch. Pre tieto mestá treba nájsť kompetentného správcu. Nejde však len o to, vyhrať, ale aj o spôsob, ako to dosiahnuť. Jasné, že už teraz existuje tlak na to, aby sa sme sa pridali k takzvanej pravici, pretože tá už má dohodnutých kandidátov. Často sú to zaslúžilé stranícke kádre, alebo iné kádre s konkrétnym zadaním. Na tom sa Sieť podieľať nebude.
.v Bratislave sú už známi dvaja kandidáti Milan Ftáčnik a Ivo Nesrovnal, hovorí sa aj o Milanovi Kňažkovi. Vy teda prídete s novým kandidátom?
Nechcem v tejto konkrétnej otázke ešte odkrývať naše karty. Bratislava je však vlajková loď komunálnej politiky a je veľmi dôležité, aby nebola korisťou pre stranícke zákulisia, ale aby sa rozvíjala ako mesto. Hľadanie kandidáta na primátora hlavného mesta teda nesmie byť priestorom na upratovanie starých straníckych kádrov. Ivo Nesrovnal, samozrejme, nepatrí k starej garde, ale v mestskom zastupiteľstve vedie Poslanecký klub SDKÚ.
.ak vám dobre rozumieme, vy sa mediálnej blokády nebojíte, pretože si veríte v najbližších prieskumoch verejnej mienky, po ktorých vás budú všetci brať ako novú silu. Ste si naozaj taký istý?
Samozrejme, že ak budeme mať dobré čísla v prieskumoch, tak to s tým výskytom v médiách bude jednoduchšie. Budú ľudia zvedaví na súboj s predsedom trojpercentnej strany, alebo na súboj politika Smeru s predstaviteľom strany, ktorá má väčší potenciál a perspektívu? Vôbec však teraz netuším, ako tie prieskumy dopadnú. Sme nová značka a neviem to odhadnúť.
.ako má Sieť vyriešené financovanie?
Ešte to nemáme vyriešené. Pre mňa je však príbeh pána premiéra dosť poučný, chcem sa vyhnúť tomu, aby som natrvalo zostal s takou guľou záväzkov, akú vláči on.
.to je aj príbeh SDKÚ. Tie záväzky vznikajú na samom začiatku, keď sa strana rozbieha. Ako inak sa však dá rozbiehať strana, než bez záväzkov aj voči niekomu, kto má veľa peňazí?
Mne v kampani okrem televíznych diskusií fungovalo osobné stretávanie s ľuďmi. Mal som pocit, že dokážem byť autentický a presvedčivý. To nie je až také drahé. Určite si nebudem vedieť kúpiť to, aby ma zobrali do televíznej diskusnej relácie, ak sa to vôbec kúpiť dá. To, že budeme ako tím chodiť po Slovensku, však nebude stáť až tak veľa peňazí. V prezidentských voľbách som získal viac ako dvadsaťjeden percent hlasov možno s desatinou, alebo osminou rozpočtu, ktorý mali fináloví účastníci. Nemal som toľko prieskumov ako oni, ktoré sú strašne drahé a nemal som ani taký profesionálny servis.
.po májovej schôdzi odídete z parlamentu. Ako bude vyzerať váš život?
Budem robiť komunálnu kampaň. Chcem chodiť s našimi kandidátmi do terénu. Najmä ma však čaká budovanie štruktúr. Musím tých ľudí spoznať. Keď má niekto byť tvárou Siete v regióne, tak musím vedieť, čo je to za človeka. To sa nedá zistiť cez Google. .radoslav Procházka/
Narodil sa v roku 1972 v Bratislave. V roku 2001 získal titul doktor právnych vied na Yale Law School v USA, neskôr pôsobil ako právny poradca Delegácie Európskej komisie, taktiež ako pedagóg na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, pred vstupom do politiky sa živil ako advokát. Publikoval niekoľko prác v oblasti právnej filozofie. V parlamente je od roku 2010, najskôr bol poslancom za KDH, z ktorého neskôr vystúpil. Pred rokom oznámil prezidentskú kandidatúru a hoci nepostúpil do druhého kola, prekvapil výsledkom vyše 21 percent. Krátko potom sa rozhodol založiť spolu s poslancami Miroslavom Beblavým a Andrejom Hrnčiarom novú stranu, ktorú nazvali Sieť. Je ženatý, má dve deti.
Jedným z problémov súčasnej pravice je, že sa akoby začala hanbiť za pevný ideový základ. My ho chceme mať. Samotné ohlásenie strany bolo skôr o technických veciach, niektorí moji spolupracovníci hovorili, že na začiatku sa aj tak bude mediálne riešiť najmä názov a logo. Myslel som si, že trochu mediálne prostredie podceňujú, ale mali pravdu. Napriek tomu som spomenul niektoré veci, ktoré to hodnotové a programové smerovanie naznačujú.
.napríklad?
Vyrovnaný rozpočet bez dlhového hospodárenia, teda štát zodpovedný voči svojim občanom. Ďalej zrušenie zdravotných odvodov, čo je tiež vykročenie k jednoduchému štátu. Zároveň budeme presadzovať minimálny dôchodkový príjem či slobodný výber verejnej služby. To je vec, o ktorú by sa pravý stred mal usilovať, pretože dáva ľuďom slobodu a vytvára rovnaké podmienky pre súťaž na trhu verejných služieb.
.takže budete o sebe hovoriť, že ste pravicová či stredopravá strana, alebo sa budete takémuto ideologickému zaradeniu vyhýbať?
Ja sa vôbec nevyhýbam tomu, že sme pravý stred, ale nerád by som zapadol do panoptika toho, čo sa tu dnes označuje za pravicu.
.ako to myslíte?
My nebudeme neoliberálna strana, ktorá vychádza z presvedčenia, že právo na miesto pod slnkom majú len tí s najostrejšími lakťami a najširšími plecami. Bojím sa toho, že ľudia tu časom definitívne rezignujú na to, že štát by mohol fungovať ako spoločenstvo, vnútorne emigrujú a budú sa usilovať len o to, ako štát dobehnúť. Keď sa bavíte napríklad s taxikárom, rozhovorí sa o tom, ako tu všetci kradnú a štát je zlo, ktorému sa treba vyhnúť. A ja rozumiem tomu, prečo to hovorí. Lenže dá sa fungovať aj inak, príkladom je susedné Rakúsko. To je ten komunitarizmus, ak smiem použiť cudzie slovo, ktorý nám môže pomôcť. Dokonca si myslím, že časť toho máme v národnej génovej výbave, pretože sme sa často museli spoliehať na naše rodiny a prirodzené spoločenstvá.
.to je zaujímavé: hlásite sa skôr k pravici, ako pozitívny príklad však spomínate klasický európsky štát, v ktorom sú mnohé verejné služby, aj u nás sčasti spoplatňované, zadarmo. Ako tomu rozumieť?
Rovnaký prístup k verejným službám úplne pre každého je pre mňa základným princípom. Ale netvrdím, že poskytovateľom verejnej služby musí byť zakaždým štát. Práve naopak. Oblasť školstva, zdravotnej starostlivosti, ale aj starobného zabezpečenia je dobrým príkladom toho, že verejnú službu dokáže rovnako dobre, alebo aj lepšie uskutočňovať súkromný poskytovateľ. Rovnaký prístup k verejným službám ani neznamená, že všetko bude dávať štát zadarmo, ale že ľudia si budú môcť vybrať. Napríklad rodičia, ktorí pošlú deti do neštátnej školy, nedostanú od štátu na čelo pečiatku, že sú menej hodnotní daňovníci a na ich deti pôjde od štátu o tretinu menej, ako na dieťa rodičov, ktorí ho dali do štátnej školy.
.to, čo ponúkate, je model podobný tomu, čo funguje napríklad vo Švédsku...
...filozoficky áno.
.u nás je škandinávsky model spájaný skôr s ľavicou.
No podľa toho, s akou ľavicou. Taká ľavica, s ktorou by sme mohli spojiť švédsky model, u nás ešte neexistuje. Možno takto uvažujú niektoré bratislavské intelektuálne spoločenstvá, ale to, čo sa u nás politicky hlási k ľavici, nemá so Škandináviou nič spoločné. Naopak, pod vládou ľavice sa tu vytvárajú skupiny s privilegovaným prístupom k verejným službám a ešte viacej s privilegovaným prístupom k verejným zdrojom. To je venezuelský model.
.otázkou je, ako by sa tu takýto systém verejných služieb financoval. Ľudia na Slovensku síce chcú kvalitné a široké verejné služby, ale zároveň chcú platiť aj nízke dane. Nie je tento severský model u nás iluzórny?
Je fakt, že v tejto krajine chcú ľudia v porovnaní so Škandináviou častejšie veci, ktoré si navzájom protirečia. Sociológovia to popisujú dokonca na úrovni voličských preferencií.
.teda?
Nepôjde to zo dňa na deň. Myslím si, že to nepôjde tak, že ľuďom povieme: ak chcete kvalitnú verejnú službu, tak si ju zaplaťte a my vám ju dáme. Treba to otočiť. Najskôr musia ľudia z toho, čo sa od nich už teraz vyzbiera, dostať viac, ako dostávajú. Zoberte si podnikateľov, ktorí dnes platia cestnú daň. Platia čoraz viac a tie cesty nie sú lepšie. Kým nezačnú byť lepšie, motivovať ich, aby dali ešte o korunu viac, nebude fungovať.
.vy tým pádom chcete zlepšiť verejné služby, aby ste raz Slovákom mohli zdôvodniť, že štát nízkych daní nie je tá najlepšia budúcnosť?
Dnes sa rozpočet tvorí tak, že sa pozrie na to, koľko sme od ľudí schopní vybrať a potom sa to nejako rozdelí. Ja hovorím niečo iné: dohodnime sa v našom štáte, aké služby od neho chceme a potom sa bavme o tom, ako ich financovať. Takáto spoločenská dohoda tu stále neexistuje. Mám známeho z Uzbekistanu, ktorý tu žije už dlho a ten hovorí, že Slovensko je perfektná krajina. Len keď prídete k lekárovi, máte pocit, že ste sa ocitli niekde v treťom svete. My pritom nemáme nekvalitných lekárov, naopak, len na ten systém sa prisali typy, ktoré nemajú žiadnu spoločenskú zodpovednosť. A sú strašne chamtivé. Že to hovorím práve na tejto pôde... (Pozn.redakcie: rozhovor prebiehal v priestoroch NR SR.)
.myslíte na Pavla Pašku?
(Smiech.) Však sa tvárim tak, aby to bolo dostatočne jasné.
.teda ešte raz: pod jednoduchým štátom nemyslíte malý štát nízkych daní, ako to preferujú mnohí pravičiari?
Podľa mňa existuje rozdiel medzi malým a jednoduchým štátom. Keď je tomu, čo robí štát, rozumieť, vidieť na to a dá sa to kontrolovať, nech toho robí aj viac ako dnes. Najskôr však musíme dosiahnuť to, aby to základné robil poriadne. Čo to je za nápad, mať sto druhov sociálneho zabezpečenia a pomoci? To devastuje prirodzené väzby medzi ľuďmi a úplne ich to zbavuje motivácie.
.zostaňme ešte v rovine politológie: hovoríte, že nechcete byť neoliberálnou stranou, ale akou stranou chcete byť?
Chceme stáť na dvoch nohách. Jednou je solidarita, teda presvedčenie, že štát je spoločenstvom, ktorého príslušníci voči sebe prechovávajú práva aj povinnosti. Druhou nohou je subsidiarita, to znamená, že štát má plniť len tie funkcie, ktoré vie plniť lepšie ako jednotlivci, rodiny, obce a iné prirodzené spoločenstvá.
.keď z tejto vašej dvojslovnej charakteristiky urobíme skratku, je to SaS. Lenže vy to skôr myslíte ako antiSaS či nie?
(Úsmev.) Richard Sulík postavil stranu na zelenej lúke, dvakrát ju dostal dnu a ja mám voči tomu rešpekt. Majú tu svoje miesto. Nechcem tu teraz brojiť proti SaS len preto, že mám tradičnejší pohľad na svet.
.akej európskej politickej strane by ste sa chceli podobať?
Už v minulosti som spomínal Angelu Merkelovú ako političku, ktorej sa darí držať rovnováhu medzi ukotvenosťou v tradičných hodnotových východiskách a schopnosťou reagovať na to, čo sa v krajine deje. Ani Slovensko nie je dnes také, aké bolo pred päťdesiatimi rokmi. Tá reakcia na aktuálne pohyby však musí byť ukotvená v hodnotách, s ktorými sa spoločenstvo dokáže stotožniť. Nejaký čas som tiež strávil v Estónsku, ktoré sa mi zdá inšpiratívne priepustnosťou vo vzťahu medzi občanom a štátom. Neboja sa tam ani prirodzenej výmeny kádrov. Pritom v tých starých ideologických kategóriách je to ťažko zaraditeľné, ale možno je to predzvesť novej paradigmy.
.čo myslíte tou novou paradigmou? Mladosť, obnovu generácií?
Nie. Politické strany by už nemali byť výsadkami iných spoločenstiev, ktoré v spoločnosti fungujú. Konzervatívna strana by nemala byť politickým výsadkom katolíckej cirkvi, ani sociálnodemokratická strana by nemala byť politickým výsadkom odborov. Strany sú na to, aby kvalifikovaným a poctivým spôsobom zabezpečili fungovanie štátu. Politik nemá byť kazateľom, prorokom, ktorý ľudí zdrapí za vlasy a privedie ich k svetlejším zajtrajškom.
.dnes je však oveľa silnejšie skôr opačné riziko, teda že politik sa kvôli šanci prežiť v politike vzdá hlbšieho základu a vezie sa na módnych vlnách, ktoré sa stále menia. Nie je práve toto nová paradigma súčasnej politiky?
Podľa mňa to závisí od vážnosti témy. Sú oblasti vo verejnom priestore, kde je politik povinný pôsobiť tak, aby tí, ktorým vládne, s tým boli stotožnení. Nazvime to populistickou demokraciou, aj keď toto slovo má u nás zlé konotácie. Myslím tým však určitú mieru stotožnenia sa ľudu s tými, ktorí mu vládnu. Potom sú však veci, ktoré sa dotýkajú hraníc vlastného svedomia a svetonázoru. Poprieť sa v týchto veciach je cestou do pekla. Nestojí to za to, pretože najdôležitejšie, čo človek má, je integrita, ktorú tvorí aj vzťah s tým, o kom si myslí, že je zdrojom jeho vedomia a celého bytia. Pre mňa je zdrojom môjho svedomia Boh. V týchto základných veciach sa človek nemôže poprieť.
.pred časom ste povedali, že po príchode do politiky ste sa zbavili svojich libertariánskych inštinktov. Mysleli ste to tak, že vaše predstavy z akademického sveta ste museli ako politik, ktorý hovorí s ľuďmi v Brezne, opustiť?
Aj. Ja o to rozmýšľam dvadsať rokov. Časť svojich predstáv som napísal v knihe, v ktorej vediem polemiku najmä s profesorom Holländerom, bývalým českým ústavným sudcom.
.v čom presne bol váš spor?
Polemizoval som s jeho chápaním demokracie ako systému, kde ľud síce rozhodne, ale bude tu ešte rada starších, ktorá to bude korigovať, lebo ona vie lepšie, ako to má byť. Ja som v tomto populistický demokrat, pretože si myslím, že keď ľud rozhodne, tak tu nemôže byť nejaká samozvaná rada starších, ktorá mu povie, že ty si príliš hlúpy a nezrelý na to, aby si si to vedel sám zariadiť. Toto je v Bratislave veľmi nepopulárne povedať, a nebodaj o tom ešte napísať knihu.
.dobre, tak skúste povedať príklad toho, v čom sa ako politik prispôsobujete názoru ľudí, a naopak, príklad témy, kde to za žiadnych okolností neurobíte.
Vždy si budem myslieť, že život je hodný ochrany už od počatia. Nálepku „prolife“ mi nikto neodpára, aj keď s touto témou nestojím s fakľou na barikádach. Príkladom témy, kde si myslím, že treba vyjsť ľuďom v ústrety, je oblasť plnenia základných funkcií štátu. Chcú ľudia, aby sa dôchodkové zabezpečenie realizovalo aj cez prvý pilier? Ja som za zrušenie dôchodkových odvodov a som za to, aby sa solidarita budovala dlhodobo a zdola. Ale nechcel by som len hrubou silou presadiť, že teraz si všetci budete od osemnástich rokov šetriť a dôchodok budete mať len z toho, čo si našetríte. Ak ľudia chcú mať vzťahy medzi sebou usporiadané inak, tak by som im nehovoril, že to vidia zle, že sú pokazení, rozmaznaní, zničení komunizmom a sociálnym štátom.
.ale z toho vyplýva, že niektoré zmeny, ktoré by ste aj vy sami pokladali za nevyhnutné, sa nikdy nepresadia, pretože sa ich „populistickí demokrati“ vzdajú.
Súčasťou moje ponuky je vysvetľovanie a ak na zrušenie sociálnych odvodov dostanem mandát, o to lepšie. Tu sa vychádza z toho, že ľudia pochopia len Farmu, Superstar a to, čo im napíšu v Novom Čase. To je blbosť. Úplne sa podceňuje povinnosť politika ľuďom vysvetľovať a vychádzať z predpokladu, že keď to bude robiť dlho a múdro, tak to ľudia pochopia. Je naivné si myslieť, že v Bratislave sa nazhromaždil všetok mozgový potenciál a tam vonku sú „ficovoliči“, ako ich nazýva bývalá premiérka a „tupovoliči“, ktorým nemá zmysel nič vysvetľovať. Na to neverím. Vždy som sa aj k voličom Smeru správal s rešpektom a len kvôli tomu, že majú iný politický názor, si o nich nemyslím, že sú tupé socky. To je síce v salónoch nepopulárny postoj, ale všetkým tým ufrfľaným primadonám, ktoré sú v skutočnosti na kosť prežraté cynizmom a už produkujú len morálny gýč, sa nasilu do priazne vtierať nebudem.
.ako si teda predstavujete svojho voliča?
Ako pestrú zmes, bez demografického a sociologického ohraničenia.
.pohľad na výsledok prezidentských volieb hovorí, že ste mali pomerne silnú podporu tej konzervatívnejšej časti spoločnosti, vy sám sa označujete za priateľského konzervatívca. Toto bude vaša cesta?
Svojho konzervatívneho rodokmeňa sa nevzdávam, ani sa zaň nehanbím. Zároveň si však myslím, že ak má Sieť urobiť to, čo si myslím, že je jej poslaním, musí oslovovať širšie spektrum ľudí, než sú tí, ktorí ma volili v prvom kole prezidentských volieb.
.v poslednom období rastie význam takzvaných kultúrno-etických tém, rastie sila pro-life hnutia, pochody za život majú masovú účasť najmä mladých ľudí, o niekoľko mesiacov sa možno uskutoční referendum o manželstve. Nejde tento trend proti širším ideovým projektom, akým je vaša Sieť, ktorú to môže roztrhať?
Tu sa ľudia sťažujú, keď politická strana presadzuje agendu s nejakým konfesionálnym rozmerom a zároveň sú na barikádach, keď to robí cirkev. Podľa mňa sú veci, ktoré práve má komunikovať cirkev, alebo Aliancia za rodinu či iné prirodzené spoločenstvo vybudované zdola. To isté právo majú aj spoločenstvá z tej liberálnej časti spektra. Tak sa vytvára spoločenský názor.
.vo vašej strane budú prívrženci Aliancie za rodinu, ale aj liberáli ako Miroslav Beblavý, súčasne sa uchádzate o priazeň ľudí, ktorí majú na tieto témy úplne iný názor...
Ale neuchádzam sa o ich poverenie na to, aby som im hovoril, čo si o týchto kultúrno-etických témach majú myslieť.
.v poriadku, ale svoj názor asi budete hovoriť, alebo nie?
Budem. Keď si však zoberiete prieskumy verejnej mienky, ktoré skúmajú, čo by mali politici riešiť, tak na prvých miestach je nezamestnanosť, rozdiely v životnej úrovni, korupcia, dôchodky. Áno, ľudia od politikov potrebujú vedieť, že niektoré základné hodnoty zostanú nedotknuté. To im poviem, aj sa o to budem starať.
.nejde len o voličov, ale najmä o straníkov. Tieto kultúrno-etické spory bývajú často nabité emóciami až hystériou. Nebude vás to vo vedení rozdeľovať?
Ak ste spomenuli Miroslava Beblavého, tak to určite nie je človek, ktorý by sa teraz navliekol do dúhového trička a išiel pochodovať. Akokoľvek o tom rozmýšľam, z tohto obavu nemám.
.sebavedomo vyhlasujete, že cieľom Siete je nahradiť Smer. Vašou osobnou ambíciou je stať sa premiérom?
Mojou osobnou ambíciou je môcť si po nejakom čase povedať, že to malo zmysel a že som urobil všetko, čo som mal urobiť. Z akej funkcie to bude, tak to ma až tak veľmi netrápi.
.to hovoria všetci.
Nehovoria to všetci. Ale dobre, ak sa nám od ľudí podarí získať to poverenie, tak tu vládu rád zostavím.
.podobne suverénne pôsobil aj Daniel Lipšic, keď zakladal stranu Nová väčšina. Tiež hovoril, že nemá zmysel, aby tu bolo veľa päťpercentných strán, ale mala by byť jedna silná, ktorá bude schopná postaviť sa Smeru. Zatiaľ to jeho strane NOVA príliš nevychádza, prečo by to malo vyjsť vám?
Hlas ľudu, hlas boží. Nech si ľudia vyberú.
.ste mentálne pripravený aj na situáciu, že sa Sieť v prieskumoch bude pohybovať okolo piatich percent?
Pravdupovediac, nie som na to pripravený, ani sa s tým nemienim zmieriť. Ja nepotrebujem sedieť v parlamente len preto, aby som tam bol. Je tu predseda jednej malej strany, ktorý hovorí, že on nemusí vládnuť, ale chce byť pri tom, aby tých politikov kontroloval. Ja však chcem, aby tento štát vyzeral inak. Na to, aby som k tomu prispel, potrebujem politický vplyv.
.od čoho sa odvíja vaše silné sebavedomie, od výsledku prezidentských volieb?
Nielen od toho, ale, samozrejme, tento výsledok naše rozhodovanie o tom, či založíme stranu, ovplyvnil.
.strana NOVA má od svojho vzniku problém dostať sa do médií. Zrejme to čaká aj vás, navyše ste sa vzdali poslaneckého mandátu. Ako chcete tomu čeliť?
Mne sa zdá, že na Slovensku sa tomu dá čeliť iba tým, že ste volebne úspešní. Preto sa spolieham na úspech v komunálnych voľbách.
.čo bude meradlom vášho úspechu?
Dve veci. Víťazstvo a spôsob, akým ho dosiahneme.
.víťazstvo v komunálnych voľbách? To myslíte ako?
Tak, že vyhráme v dôležitých mestách.
.kde by ste chceli vyhrať?
Určite v Bratislave a tam, kde je problém so správou mesta. Nie všade je totiž problém. V Trenčíne súčasný primátor významne konsolidoval mestské financie, ale Košice, Banská Bystrica, Bratislava sú vo veľkých finančných problémoch. Pre tieto mestá treba nájsť kompetentného správcu. Nejde však len o to, vyhrať, ale aj o spôsob, ako to dosiahnuť. Jasné, že už teraz existuje tlak na to, aby sa sme sa pridali k takzvanej pravici, pretože tá už má dohodnutých kandidátov. Často sú to zaslúžilé stranícke kádre, alebo iné kádre s konkrétnym zadaním. Na tom sa Sieť podieľať nebude.
.v Bratislave sú už známi dvaja kandidáti Milan Ftáčnik a Ivo Nesrovnal, hovorí sa aj o Milanovi Kňažkovi. Vy teda prídete s novým kandidátom?
Nechcem v tejto konkrétnej otázke ešte odkrývať naše karty. Bratislava je však vlajková loď komunálnej politiky a je veľmi dôležité, aby nebola korisťou pre stranícke zákulisia, ale aby sa rozvíjala ako mesto. Hľadanie kandidáta na primátora hlavného mesta teda nesmie byť priestorom na upratovanie starých straníckych kádrov. Ivo Nesrovnal, samozrejme, nepatrí k starej garde, ale v mestskom zastupiteľstve vedie Poslanecký klub SDKÚ.
.ak vám dobre rozumieme, vy sa mediálnej blokády nebojíte, pretože si veríte v najbližších prieskumoch verejnej mienky, po ktorých vás budú všetci brať ako novú silu. Ste si naozaj taký istý?
Samozrejme, že ak budeme mať dobré čísla v prieskumoch, tak to s tým výskytom v médiách bude jednoduchšie. Budú ľudia zvedaví na súboj s predsedom trojpercentnej strany, alebo na súboj politika Smeru s predstaviteľom strany, ktorá má väčší potenciál a perspektívu? Vôbec však teraz netuším, ako tie prieskumy dopadnú. Sme nová značka a neviem to odhadnúť.
.ako má Sieť vyriešené financovanie?
Ešte to nemáme vyriešené. Pre mňa je však príbeh pána premiéra dosť poučný, chcem sa vyhnúť tomu, aby som natrvalo zostal s takou guľou záväzkov, akú vláči on.
.to je aj príbeh SDKÚ. Tie záväzky vznikajú na samom začiatku, keď sa strana rozbieha. Ako inak sa však dá rozbiehať strana, než bez záväzkov aj voči niekomu, kto má veľa peňazí?
Mne v kampani okrem televíznych diskusií fungovalo osobné stretávanie s ľuďmi. Mal som pocit, že dokážem byť autentický a presvedčivý. To nie je až také drahé. Určite si nebudem vedieť kúpiť to, aby ma zobrali do televíznej diskusnej relácie, ak sa to vôbec kúpiť dá. To, že budeme ako tím chodiť po Slovensku, však nebude stáť až tak veľa peňazí. V prezidentských voľbách som získal viac ako dvadsaťjeden percent hlasov možno s desatinou, alebo osminou rozpočtu, ktorý mali fináloví účastníci. Nemal som toľko prieskumov ako oni, ktoré sú strašne drahé a nemal som ani taký profesionálny servis.
.po májovej schôdzi odídete z parlamentu. Ako bude vyzerať váš život?
Budem robiť komunálnu kampaň. Chcem chodiť s našimi kandidátmi do terénu. Najmä ma však čaká budovanie štruktúr. Musím tých ľudí spoznať. Keď má niekto byť tvárou Siete v regióne, tak musím vedieť, čo je to za človeka. To sa nedá zistiť cez Google. .radoslav Procházka/
Narodil sa v roku 1972 v Bratislave. V roku 2001 získal titul doktor právnych vied na Yale Law School v USA, neskôr pôsobil ako právny poradca Delegácie Európskej komisie, taktiež ako pedagóg na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, pred vstupom do politiky sa živil ako advokát. Publikoval niekoľko prác v oblasti právnej filozofie. V parlamente je od roku 2010, najskôr bol poslancom za KDH, z ktorého neskôr vystúpil. Pred rokom oznámil prezidentskú kandidatúru a hoci nepostúpil do druhého kola, prekvapil výsledkom vyše 21 percent. Krátko potom sa rozhodol založiť spolu s poslancami Miroslavom Beblavým a Andrejom Hrnčiarom novú stranu, ktorú nazvali Sieť. Je ženatý, má dve deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.