Na prvej fotografii 700-stranovej knihy Kmeny 0 vidíme troch príslušníkov polície. Sú k nám (a k fotografovi Herbertovi Slavíkovi) chrbtom a hoci majú na hlavách prilby, z neveľmi rozhodného držania tela vidieť, že sa cítia (aspoň trochu) trápne. Pred nimi je totiž dav. No, povedzme, že niekoľko desiatok ľudí. Vidíme im do tvárí. Je medzi nimi zopár „vlasatcov” (eštebácky terminus technicus) a príslušníkov „závadovej mládeže” (podobne), ale prevahu majú celkom „normálni” ľudia. Stredná generácia, a súdiac podľa oblečenia, aj (vtedajšia) stredná vrstva. Ani na jednej tvári nevidieť strach či nenávisť, viacerí sa usmievajú. A teraz pozor: fotografia je z 28. októbra 1989. To znamená, že niekoľkí z fotografie budú o pár hodín sedieť v „cele predbežného zadržania”, od ďalších budú fízli žiadať čísla občianskych preukazov a hroziť im vyhodením z práce či školy. Oni sa však toho už neboja. Ako je to možné? Odpoveďou je kniha Kmeny 0.
Vladimir 518 je zakladateľom hiphopovej zostavy Peneři strýčka Homeboye, no v posledných rokoch vystupuje s vlastnou kapelou či dídžejom. Patrí do prvej generácie českých raperov, pričom od samého začiatku bolo jasné, že o tom, čo rapuje, aj premýšľa, že má nielen ostrý jazyk, ale aj jasné postoje. Na svojom albume Idiot z minulého roku má aj tento text: „Sme generace, která má šanci jít, ale za komunistů prej bylo líp. Cože? Asi začnu blít. Toleruju cokoli, ale tohle ne. To je názor, co lítá lidem z prdele!”
Vladimir 518 po veľkom úspechu knihy Kmeny, ktorá v textoch a na fotografiách približuje 25 súčasných mestských subkultúr zostavil Kmeny 0. „Jedno z nejsilněji zakořeněných klišé o normalizaci je, že jde o homogénní šedivé období betonu, nekvalitního linolea, front na jakékoli zboží a všeobecné apatie. V tomto sociálně kulturním kontextu ovšem prožívalo svou vnitřní svobodu neskutečně různorodé pole lidí, které díky svým nenormalizovaným aktivitám vytvářelo druhé, spodní a mnohem barevnější kulturní patro předrevolučního Československa,” píše Vladimir 518 v úvode. Aj v tejto knihe je opísaných 25 slobodných kmeňov, ktoré sa snažili viac či menej úspešne ignorovať komančov (aby sme zostali pri indiánskej terminológii) a v sivých znormalizovaných mestách vytvárali ostrovy radostnej, farebnej, hlučnej a voňavej džungle. Máničky, disidenti, vlajkonosiči, veksláci, kinoamatéri, folkáči, androši, výtvarníci, autičkári, trampi, teplí, motorkári či alternatívni divadelníci tvorili podhubie, ktoré komančovia nemali šancu zničiť, ba ani ovládnuť. To preto, lebo im boli cudzie a nepochopiteľné potreby slobody, priateľstva a zdieľanej radosti.
Kmeny 0 je kniha plná úžasných fotografií (od amatérskych kronikárov doby aj od profíkov, ako sú Jan Ságl, Bohdan Holomíček alebo Tomki Němec), informačne bohatých textov (Ivan Adamovič, Josef Rauvolf, Tomáš Pospiszyl, Mikoláš Chadima, Miroslav Petříček a ďalší) a osobných rozhovorov. Je históriou, ktorá sa asi nedostane do učebníc a pritom išlo o absolútne kľúčové veci: o slobodný život v neslobodnej dobe. Áno, bola to zlá doba, za ktorou nám ani chvíľu nie je ľúto. Áno, dokázali sme v nej žiť hrdo a slobodne. A v októbri 1989 sme sa už ani veľmi nebáli.
Škoda, že sa do Vladimirovej dvadsaťpäťky nezmestili kresťania, ktorí vytvárali mnohofarebné ostrovy slobody, aspoň také významné ako kulturisti alebo priekopníci počítačov (ktorí sa do výberu dostali).
To je však jediná kritika tejto dôležitej knihy, do ktorej je dobré z času na čas nazrieť, spomínať a rozprávať o tom pomýleným kamarátom. Teda tým, ktorí hovoria, že za normalizácie to bolo vlastne fajn a aj tým, ktorí hovoria, že fajn nebolo, no jediné, čo sa dalo urobiť, bolo držať hubu a krok.
Vladimir 518 a kol.: Kmeny 0, Bigg Boss & Yinachi, 2013.
Vladimir 518 je zakladateľom hiphopovej zostavy Peneři strýčka Homeboye, no v posledných rokoch vystupuje s vlastnou kapelou či dídžejom. Patrí do prvej generácie českých raperov, pričom od samého začiatku bolo jasné, že o tom, čo rapuje, aj premýšľa, že má nielen ostrý jazyk, ale aj jasné postoje. Na svojom albume Idiot z minulého roku má aj tento text: „Sme generace, která má šanci jít, ale za komunistů prej bylo líp. Cože? Asi začnu blít. Toleruju cokoli, ale tohle ne. To je názor, co lítá lidem z prdele!”
Vladimir 518 po veľkom úspechu knihy Kmeny, ktorá v textoch a na fotografiách približuje 25 súčasných mestských subkultúr zostavil Kmeny 0. „Jedno z nejsilněji zakořeněných klišé o normalizaci je, že jde o homogénní šedivé období betonu, nekvalitního linolea, front na jakékoli zboží a všeobecné apatie. V tomto sociálně kulturním kontextu ovšem prožívalo svou vnitřní svobodu neskutečně různorodé pole lidí, které díky svým nenormalizovaným aktivitám vytvářelo druhé, spodní a mnohem barevnější kulturní patro předrevolučního Československa,” píše Vladimir 518 v úvode. Aj v tejto knihe je opísaných 25 slobodných kmeňov, ktoré sa snažili viac či menej úspešne ignorovať komančov (aby sme zostali pri indiánskej terminológii) a v sivých znormalizovaných mestách vytvárali ostrovy radostnej, farebnej, hlučnej a voňavej džungle. Máničky, disidenti, vlajkonosiči, veksláci, kinoamatéri, folkáči, androši, výtvarníci, autičkári, trampi, teplí, motorkári či alternatívni divadelníci tvorili podhubie, ktoré komančovia nemali šancu zničiť, ba ani ovládnuť. To preto, lebo im boli cudzie a nepochopiteľné potreby slobody, priateľstva a zdieľanej radosti.
Kmeny 0 je kniha plná úžasných fotografií (od amatérskych kronikárov doby aj od profíkov, ako sú Jan Ságl, Bohdan Holomíček alebo Tomki Němec), informačne bohatých textov (Ivan Adamovič, Josef Rauvolf, Tomáš Pospiszyl, Mikoláš Chadima, Miroslav Petříček a ďalší) a osobných rozhovorov. Je históriou, ktorá sa asi nedostane do učebníc a pritom išlo o absolútne kľúčové veci: o slobodný život v neslobodnej dobe. Áno, bola to zlá doba, za ktorou nám ani chvíľu nie je ľúto. Áno, dokázali sme v nej žiť hrdo a slobodne. A v októbri 1989 sme sa už ani veľmi nebáli.
Škoda, že sa do Vladimirovej dvadsaťpäťky nezmestili kresťania, ktorí vytvárali mnohofarebné ostrovy slobody, aspoň také významné ako kulturisti alebo priekopníci počítačov (ktorí sa do výberu dostali).
To je však jediná kritika tejto dôležitej knihy, do ktorej je dobré z času na čas nazrieť, spomínať a rozprávať o tom pomýleným kamarátom. Teda tým, ktorí hovoria, že za normalizácie to bolo vlastne fajn a aj tým, ktorí hovoria, že fajn nebolo, no jediné, čo sa dalo urobiť, bolo držať hubu a krok.
Vladimir 518 a kol.: Kmeny 0, Bigg Boss & Yinachi, 2013.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.