Ach, aké paradoxné, hovorím si. Už temer stokrát sa objavili info, že satelity zachytili trosky lietadla na hladine, lenže vzápätí – omyl. A opäť našli trosky a opäť to popreli, a znovuobjavili a znovu dementovali. Prvý týždeň po zmiznutí to boli ešte vzrušujúce informácie, teraz však zavládla apatia z pretlaku „zaručených“ správ. A u príbuzných obetí prišlo zúfalstvo. Ľudsky je najhoršie prijať stratu človeka. Prijať fakt, že ten, s kým sme sa pred pár minútami lúčili, sa už nikdy nevráti a ja ho nemôžem ani pochovať, lebo telo nenašli.
Na inteligentnom rádiu slovenského okruhu beží v piatkový večer relácia Straty a nálezy – o tom, čo všetko môžeme v živote stratiť alebo získať. Zachytil som tú o učiteľoch. Bol som potom omrknúť svoju školu v susednej dedine. Je prázdna a chátra. Ostal som v pomykove: nová jar tlačí všetko dopredu, nostalgické spomienky z detstva tlačia život dozadu.
Nesmierna bolesť Veľkého piatku je tak veľmi blízko Veľkonočnému ránu, že sa nestíhame preorientovať. Bolesť a smrť je zakorenená v našej skúsenosti tak silno, že radosť a zmŕtvychvstanie s tým nemajú silu urobiť niečo nastálo. Akoby udalosť Velkej noci nemala schopnosť nadlho nás zadefinovať smerom k večnosti. Je to podobné, ako keď som v detstve túžil prejsť na kolobežke celý svet, ale až bicykel ma vyviedol z omylu, že je to možné. Lenže radosť a bolesť, smrť a život nevidí Boh ako opozitá. Je načase, aby začali v našej duši žiť v symbióze, lebo až keď sa človek zmieri so smrťou, pochopí, že všetko v živote je naozaj nové.
Na inteligentnom rádiu slovenského okruhu beží v piatkový večer relácia Straty a nálezy – o tom, čo všetko môžeme v živote stratiť alebo získať. Zachytil som tú o učiteľoch. Bol som potom omrknúť svoju školu v susednej dedine. Je prázdna a chátra. Ostal som v pomykove: nová jar tlačí všetko dopredu, nostalgické spomienky z detstva tlačia život dozadu.
Nesmierna bolesť Veľkého piatku je tak veľmi blízko Veľkonočnému ránu, že sa nestíhame preorientovať. Bolesť a smrť je zakorenená v našej skúsenosti tak silno, že radosť a zmŕtvychvstanie s tým nemajú silu urobiť niečo nastálo. Akoby udalosť Velkej noci nemala schopnosť nadlho nás zadefinovať smerom k večnosti. Je to podobné, ako keď som v detstve túžil prejsť na kolobežke celý svet, ale až bicykel ma vyviedol z omylu, že je to možné. Lenže radosť a bolesť, smrť a život nevidí Boh ako opozitá. Je načase, aby začali v našej duši žiť v symbióze, lebo až keď sa človek zmieri so smrťou, pochopí, že všetko v živote je naozaj nové.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.