Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

London Calling!

.časopis .hudba

Tak sa volá najznámejšia platňa skupiny The Clash. Bol to však aj názov sekcie na Medzinárodnom filmovom festivale, ktorý sa konal minulý týždeň v Bratislave. Videli sme tak niekoľko pozoruhodných filmov o hudbe, ktorú radi počúvame.

Tak sa volá najznámejšia platňa skupiny The Clash. Bol to však aj názov sekcie na Medzinárodnom filmovom festivale, ktorý sa konal minulý týždeň v Bratislave. Videli sme tak niekoľko pozoruhodných filmov o hudbe, ktorú radi počúvame.


Zvláštnou udalosťou bola slovenská premiéra filmu Control známeho hudobného fotografa Antona Corbijna. Hudba skupiny Joy Division a tragédia jej frontmana Iana Curtisa v ponurom čiernobielom filme rozosmutňovala, fascinovala, znepokojovala (viac v rámčeku).
Hviezdnym hosťom hudobnej sekcie MFF bol anglický režisér Julien Temple. Osobne uviedol svoj najznámejší film Great Rock and Roll Swindle, v priebehu festivalu boli premietnuté aj jeho filmy Glastonbury a Joe Strummer: The Future Is Unwritten.

.chaotický švindeľ
„V jedno nedeľné popoludnie roku 1975 som sa prechádzal v opustených londýnskych dokoch. Nebolo tam nikoho, len vo vetre lietali stránky starých novín. Zrazu som začul pieseň od Small Faces a ako Alenka v ríši divov som išiel za jej zvukom. Keď som ich uvidel, vyzerali ako včely z filmu Jerryho Seinfelda: mali chlpaté, hrubé mohérové svetre, z nich im trčali strapaté hlavy a pavúčie tenké nohy v obtiahnutých rifliach. Zdalo sa mi, že som sa ocitol na inej planéte. Chvíľu som ich pozoroval a keďže som práve robil nejaký školský dokument, spýtal som sa, či by som si ich mohol nafilmovať. „Fuck off!“ povedal spevák, neskôr známy ako Johny Rotten.“ Tak opisuje Julien Temple v rozhovore pre .týždeň prvé stretnutie so Sex Pistols. Neskôr sa spriatelili a Julien sa stal neoficiálnym filmárom kapely. Nebola to ľahká úloha. „Kamery sme museli rozobrať, prepašovať na koncert, v záchode ich poskladať, a potom tajne nakrúcať,“ spomína. Problémom bol manažér skupiny Malcolm McLaren, ktorý nedovolil koncerty nikomu filmovať. „Chcel byť všetkým – spevákom, hviezdou aj režisérom, no v skutočnosti bol len výborným manipulátorom,“ hovorí o legendárnom manažérovi Julien Temple. McLaren neskôr Julienove filmovačky zlegalizoval. Vzniklo tak niekoľko dokumentov, medzi ktorými má Great Rock And Roll Swindle významné miesto.

V podstate ide o pomerne chaotickú, no v rámci punkovej estetiky štýlovo čistú koláž dokumentárnych aj štylizovaných, hraných aj animovaných sekvencií, ktoré spája komentár Malcolma McLarena. Ten vysvetľuje, že punk vo všeobecnosti a Sex Pistols špecificky je jeho vynález, v ktorom od začiatku išlo len a len o peniaze. Členovia skupiny boli bábky, nástroje v jeho šikovných rukách a fanúšikovia boli len naivní hlupáci, ktorí tomuto švindľu uverili.
„Bol to pokus o punkovú provokáciu,“ spomína Temple. „Po rozpade Sex Pistols mali tínedžeri vo svojich detských izbách plagáty kapely a vzývali ich ako hrdinov. Pritom zmyslom punku bolo zničiť to. Tento film mal akože „odhaliť“, že za všetkým stál manažér a muzikanti boli totálni idioti.“ Jediným problémom podľa Templa bolo, že McLaren tomu uveril, začal tvrdiť, že to všetko skutočne on sám vymyslel a bol na to patrične hrdý. „Je to úplný nezmysel. Punk a Sex Pistols vznikli prirodzene. A priznajme si – až taký dôvod na hrdosť to nie je,“ uzatvára svoje spomienky na Rokenrolový švindeľ Julien Temple.

.pridlhý festival
Druhým filmom Juliena Templa na MFF bol dokument o festivale v Glastonbury. Vtipne vymyslený a pekne postrihaný film sa sústreďuje na to, ako sa postupne menila hipisácka atmosféra festivalu. Na začiatku žiadne ploty, v súčasnosti sofistikovaný kamerový systém a nemilosrdná ochranka. Na začiatku voľne dostupné drogy, dnes – aj vďaka kresťanskému presvedčeniu hlavného organizátora Michaela Eavisa (je metodista s puritánskymi koreňmi) – pomerne čistý a bezpečný festival. Vo filme možno uvidieť mnoho bizarných účastníkov tejto „kultúrno-spoločenskej“ slávnosti a niekoľko výborných hudobných vystúpení (v hlave mi utkveli Nick Cave, Morrisey, Björk a David Bowie). Pekný, príjemný film, ktorý má jedinú chybu: je príliš dlhý a v dôsledku toho poslednú polhodinu aj hudbu milujúci divák zápasí s driemotami.

.majstrovský Strummer
Dňa 22. decembra zomrel vo veku 50 rokov spevák skupiny The Clash Joe Strummer. Režisér Julien Temple bol jeho dlhoročným priateľom, v posledných rokoch boli dokonca susedia. Nikoho preto neprekvapilo, keď najznámejší filmár punkového hnutia o ňom nakrútil celovečerný dokument.
Vidíme v ňom Johna Grahama Mellora (ako sa Strummer volal vlastným menom) od detstva, v rodine ustavične cestujúceho anglického diplomata, cez traumu „public school“ a samovraždu staršieho brata, hudobné začiatky v skupine The 101´ers, začiatky, slávu a rozpad legendárnych The Clash, až po vyrovnané obdobie posledných rokov života. Príbehom tohto zvláštneho, talentovaného, komplikovaného a nakoniec priateľského a pokorného človeka nás sprevádzajú ľudia, ktorí s ním žili a ktorých neskôr zásadne ovplyvnil. Rozprávajú jeho prvé aj posledné lásky, starí kamaráti, ale aj Johny Depp, Anthony Kiedis, Bono, Jim Jarmusch či bývalí spoluhráči z kapely. Spomínajú pritom sediac okolo táborových ohňov. Tie boli totiž pre Strummera charakteristické. Podľa jeho priateľov to preňho predstavovalo takmer rajský zážitok: ľudia, ktorí hľadia do ohňa, hrejú sa pri ňom, celú noc si rozprávajú príbehy a spievajú pesničky. „Joe bol veľmi príjemný spoločník,“ spomína Julien Temple. „ Bolo skvelé stráviť s ním večer, ktorý sa väčšinou končil až ráno. Dokázal zaujímavo rozprávať a pozorne počúvať.“
Temple nakrútil o svojom priateľovi autentický, pravdivý, silný a dojímavý film.
Sekcia London Calling! mala  jedinú chybičku krásy. V tom istom čase ako film o Strummerovi sa vo vedľajšej sále premietal film I´m Not There o Bobovi Dylanovi. Tí, ktorí ho videli, vravia, že bol veľmi dobrý. Je celkom možné, že majú pravdu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite