Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Čo znamená silný príbeh

.ladislav Snopko .časopis .hudba

Legendárna česká undergroundová skupina The Plastic People oF The Universe oprášila s brnianskou filharmóniou ich klasický album Co znamená vésti koně z prelomu 70. a 80. normalizačných rokov.

Český underground vďaka skupine The Plastic People of The Universe a jej „nehrajúcemu členovi“, ako sám seba vo vzťahu k skupine definoval Václav Havel, sa stal dnes už svetovým fenoménom výrazne presahujúcim hranice rockovej hudby.  Že to nebolo iba vďaka súdnym procesom a uväzneniu niektorých členov skupiny a Charte 77, ktorá vznikla ako reakcia na to, to dokladá  ich tvorba. Hudba Plastikov, komponovaná takmer výlučne Mejlom Hlavsom a výrazne dotváraná ostatnými členmi skupiny, sa začala orientovať v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia od rockových pesničiek, ovplyvnených newyorskými vzormi a neskôr aj priateľmi z The Velvet Underground (neskôr, roku 1998,  hral šéf skupiny Lou Reed hral s Plastikmi počas návštevy Václava Havla u Billa Clintona v Bielom dome) k dlhším, autorsky prepracovaným celkom. Dôvody na túto zmenu sú jednoznačné. Kapela, zbavená štátnou mocou akejkoľvek možnosti oficiálne verejne vystupovať, hrala približne raz za rok na utajovaných akciách a každý koncert bol neopakovateľnou umeleckou udalosťou. Preto získavali koncerty  skupiny vážnosť a výnimočnosť. V podstate išlo o hudobne i scénicky koncipované performens s jednotiacim hlavným motívom.

.podpaľačský útok ŠTB
V roku 1978 počas koncertu nahrali Plastici na Hrádečku u Václava Havla Pašiové hry velikonoční, o rok neskôr v Nové Vísce pri Kadani trojvetový celok Jak bude po smrti na texty Ladislava Klímu a trilógiu širších komponovaných celkov uzavreli v marci 1981 v Kerharticiach pri Českej Lípe dielom  Co znamená vésti koně. Už Pašiové hry velikonoční obsahujú básne Vratislava Brabenca, zhudobnené Hlavsom výnimočne presvedčivo a s veľkou vnútornou silou. Táto „temná duša“ undergroundu  patrí dodnes k najvýraznejším zjavom českej poézie (zbierka básní Denver so skvelým doslovom Evy Turnovej, ktorá vyšla začiatkom roka vo vydavateľstve Maťa, to jednoznačne dokladá). Co znamená vésti koně skomponoval Hlavsa na Brabencove verše, ktoré napísal v rokoch 1967 až 1979 a celok doplnil skladbou Samson na text Pavla Zajíčka. Už príbeh samotnej skladby je jedným z najsilnejších príbehov o porušovaní ľudských práv v husákovskom režime. Koncert Co znamená vésti koně sa pripravoval v kerhatickej krčme ako vážna konšpiračná akcia. Vďaka tomu prebehol pokojne a bez zásahu ŠTB. O mesiac neskôr, v apríli 1981, ešte kapela stihla koncert zopakovať a nahrať na Hrádečku u Václava Havla. Potom eštebáci kerhatickú krčmu vypálili, a ani sa tým netajili. V roku 1982 po nátlaku ŠTB Vratislav Brabenec emigroval a The Plastic People of  the Universe sa až do deväťdesiatych rokov nestretli v pôvodnej zostave.
Oratórium Co znamená vésti koně je vrcholom Hlavsovej a Brabencovej spolupráce. Dokladá to aj jeho súčasné orchestrálne naštudovanie v aranžmáne Michala Nejtka. Kompozícia vznikla v období, keď tlak štátnej bezpečnosti voči undergroundu vrcholil. Výsluchy, nočné prepady v bytoch, problémy takmer vo všetkých oblastiach civilného života nútili slobodomyseľnú mládež k emigrácii. Plastici reagovali na túto situáciu po svojom, vnútorným exilom a prechodom od rocku k širokým kompozíciám: ak nám nedovolíte hrať pesničky, budeme hrať oratórium. Vratislav Brabenec dodnes všetky svoje ťažké témy komunikuje veršami výrazne ovplyvnenými biblickým jazykom. Obrovské, často až praskajúce napätie v jeho veršoch sprostredkúva starozákonnú vážnosť boľavých etických tém so zlosťou undergroundového básnika.

.dielo o útlaku doby
Dnes, trinásť rokov po Hlavsovej smrti, musíme jednoznačne konštatovať, že ide o nadpriemerné dielo českej súčasnej hudby a výnimočný kultúrny počin, presahujúci akékoľvek časové zaradenie. Najlepšie to dokladá autor orchestrálnej verzie Michal Nejtek:  „Milan Hlavsa při zhudebňování nejednoduché Brabencovy poezie (plné surrealistické lehkosti, kolářovské neuchopitelnosti, nepravidelného rytmu, ale přitom stále v pevném spojení se zemí a realitou) vycházel z materiálu, který používal už v Pašijích či klímovském projektu (na několika místech používá v jiném kontextu stejné rytmicko-melodické postupy, kompozice Osip dokonce využívá stejnou harmonickou kostru jako Slavná Nemesis z Jak bude po smrti). Stejně jako v Pašijích pracuje s modálním materiálem, stále preferuje svůj oblíbený tritonus (v melodice i při stavbě harmonické kadence), daleko více než dřív ovšem materiál narušuje atonálními a chromatickými výlety, klteré přitom nejsou nahodilé, ale mají svůj zvláštní řád. Ve Fotopneumatické paměti například staví do kontrapozice jednohlasou citaci respondia Aleluja a jeho chromatickou harmonizaci, která by při menším použití bezesporu vyděsila celé zhromáždění. Naopak pozoruhodné jednolitosti dosahuje v geniální písni Rozvaha neuškodí ani kuřeti: jednoduchá tříakordová sekvence postupuje celým kvintovým kruhem, až skončí opět ve výchozí tónině. Takřka mantricky opakovaný refrén A ptáci taky je díky tomuto transponování magicka silný, aniž by ztrácel na jednoduchosti a upřímnosti.“
Co znamená vésti koně je  dielo, ktoré aj dnes pôvodnou silou sprostredkúva atmosféru stiesnenosti, duchovného útlaku doby. Reprezentuje postoj, životný štýl a svojím spôsobom aj pevnosť v zmýšľaní, odolnú nielen voči komunistickému, ale akémukoľvek totalitnému režimu. V hudbe a textoch The Plastic People of the Universe cítiť prítomnosť ducha, ktorý vanie a uberá sa vlastným smerom: žiadne príkoria a protivenstvá ho nedokážu zastaviť. Dúfajme, že si ho slovenské publikum bude môcť vypočuť na tohoročnom festivale Pohoda, ako je plánované.

Co znamená vésti koně, 6. a 7. marca, Brno, Richard Adam Gallery, 11. marca Praha, Divadlo Archa. Hudba: Milan Hlavsa, texty: Vratislav Brabenec, Pavel Zajíček, orchestrálne aranžmá: Michal Nejtek, hrajú: The Plastic People of the Universe: (Vratislav Brabenec – altsaxafón, spev, Josef Janíček – klávesy, spev, Jiří Kabeš – viola, Eva Turnová – basgitara, spev, Joe Karafiát – gitara, spev, Jaroslav Kvasnička – bicie, spev), Filharmonie Brno, Dirigent: Marko Ivanovič

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite