.ak chcete hodnotiť Elona Muska, máte jeden problém: niekoľko neuveriteľných nápadov mu už vyšlo, takže ho nemôžete len tak označiť za akéhosi poblázneného rojka. Našťastie okrem budovania civilizácie na Marse rozvíja aj rukolapnejšie plány. Kontroverzný excentrik, ktorého majetok sa odhaduje na vyše šesť miliárd dolárov, je neštandardný takmer vo všetkom. Ešte aj päť synov sa mu narodilo na dvakrát, má dvojičky a trojičky. Musk už dávno nie je „len“ autorom globálneho internetového platobného portálu PayPal. Hoci patril ku generácii mladých internetových milionárov, v súčasnosti už nie je pionierom len na poli internetu, ale aj alternatívnych energií a kozmických technologií.
.elektromobil Tesla
Elon Musk sa narodil v roku 1971 v Juhoafrickej republike, kde jeho otec pracoval ako inžinier. Kvôli povinnej vojenskej službe počas apartheidu ako 17-ročný odišiel do Kanady, kde sa pretĺkal bez peňazí, no napokon sa mu podarilo vyštudovať ekonómiu a fyziku. Spolu s bratom v Silicon Valley založil firmu Zip2, v ktorej vyvinuli editačný softvér na publikovanie na internete a predali ju za vyše 300-miliónov dolárov (Musk vlastnil 7-percentný podiel). Peniaze investoval ďalej. S bratrancom založil spoločnosť na vývoj systému elektronických platieb, ktorá neskôr „zhltla“ svojho konkurenta. Na podobnej báze prevádzkoval technologicky aj brandovo lepšiu službu – PayPal. V roku 2002 ju predali portálu eBay za poldruha miliardy dolárov.
Pár rokov nato Musk založil automobilku Tesla Motors, značku prestížnych elektromobilov na batérie. Úvodným modelom bol exkluzívny Roadster za vyše stotisíc dolárov. Auto si kúpili hviezdy ako Leonardo DiCaprio či George Clooney, a značka tak bola na očiach. Keďže modla ekologizmu je v Hollywoode módnym trendom, tiché auto s rýchlou akceleráciou a vysokým výkonom zaujalo aj mnoho iných hviezd: dnes ho má v garáži napríklad aj Ben Affleck, Cameron Diaz (Muskova bývalá frajerka) či spoluzakladateľ Applu, Steve Wozniak. Šlo o prvý sériový elektromobil, ktorý na jedno nabitie dojazdí 500 kilometrov. Napriek tomu projekt celé roky nelákal investorov a koncom roku 2008 sa všetky Muskove firmy nachádzali pred krachom.
Vtedy prišiel zlom. Do firmy akcionársky vstúpila automobilka Daimler a objednala si od nej elektrický pohon do malých áut. Akcie Tesly medzitým prudko vystrelili. Musk neskôr vyvinul aj sedan Model S pre „obyčajných“ ľudí za približne 50-tisíc eur. Dnes Tesla predáva asi 20-tisíc áut ročne a v Amerike má vyše desaťpercentný podiel na trhu luxusných áut. Tesla dokázala ustáť aj problémy, ktoré sa vyskytli koncom minulého roka. Niekoľko áut začalo po neškodnej nehode horieť a minulý mesiac zvolali do servisov takmer 30-tisíc vozidiel na preventívne preinštalovanie softvéru.
Tesla dnes dobíja európske trhy a v posledných mesiacoch sa intenzívne špekuluje, že by mohla postaviť fabriku v Česku a v širšom hľadáčiku je údajne aj Slovensko. Nedávno médiá špekulovali aj o možnom spojenectve so spoločnosťou Apple, s ktorou by Tesla spolupracovala na zbližovaní inovácií mobilov a áut, mohli by, napríklad, vyvíjať autopilota. Nie nadarmo sa Musk ako vizionár považuje za nástupcu Steva Jobsa.
.mimozemšťan medzi nami
Elon Musk bol vždy posadnutý vesmírom, mimozemšťanmi či raketami a seriózne uvažuje o osídlení Marsu (rád by tam dokonca na staré kolená dožil). V roku 2002 založil spoločnosť SpaceX, kde zamestnáva bývalých špecialistov z NASA a ktorá hľadá cenovo prijateľné spôsoby vesmírneho cestovania. Ako obchodnícky vizionár má tento intergalaktický emigrant jednu výhodu: vďaka svojmu vzdelaniu dokáže rýchlo preniknúť do zložitých konštrukcií.
Spočiatku to ani s touto firmou nevyzeralo ružovo. Prvé pokusy vzletu jeho rakiet zo základne na ostrove v Pacifiku pohoreli (jeden doslovne). Na tretí pokus to však vyšlo: Muskovi inžinieri vystrelili raketu, ktorá sa bezpečne vrátila na Zem (viaceré videá sú voľne dostupné na webe). Vývoj je zameraný na rakety, ktoré by sa mohli stať základom vesmírnej kolonizácie a jeho plánovanej marťanskej kolónie pre 80-tisíc ľudí, ktorej základom by bol skleník s oxidom uhličitým pre rastliny. Tento plán je, samozrejme, neistý a nejasný, rovnako ako Muskova paranoja z nebezpečenstiev, pred ktorými chce ľudstvo takto zachrániť: obáva sa totiž zrážky s asteroidom, vulkánov, umelých vírusov, nukleárnej záhuby a, pravdaže, globálneho otepľovania. Muskovi sa v každom prípade podarilo získať od NASA kontrakt za 1,6 miliardy dolárov na zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice, kde jeho rakety už úspešne pristáli.
Posledný vynález, ktorý tento čarodejník vytiahol z rukáva, sa volá Hyperloop (hyperslučka). Ide o spôsob medzimestskej dopravy vo veľkej rúre. Cestujúci by nasadli do veľkej kapsuly, ktorá by ich pomocou lineárneho magnetického urýchľovača vystrelila 1 300-kilometrovou rýchlosťou. Cestovanie v „potrubí“ nie je originálnym nápadom Muska. Predbehol ho už Jára Cimrman. No Musk ráta s pohonom solárnych jednotiek, ktoré vyvíja vo vlastnej firme SolarCity. Ide o najväčšieho poskytovateľa alternatívnych energetických systémov v USA. Projekt za najmenej šesť miliárd dolárov by mohol začal fungovať o desať rokov a mal by byť testovaný medzi San Franciscom a Los Angeles.
Elon Musk nie je blázon – je to dospelácka verzia malého chlapca Elona, ktorý miloval komiksy a fantastický svet. Dnes sám prekresľuje svet na obraz, ktorý si vytvoril vo svojich fantáziách. Ako futurista má právo na chyby. My ostatní chlapci, ktorí sa tešíme na „kolotočárske“ cestovanie hyperslučkou či na cestu do vesmíru, mu držíme palce.
.elektromobil Tesla
Elon Musk sa narodil v roku 1971 v Juhoafrickej republike, kde jeho otec pracoval ako inžinier. Kvôli povinnej vojenskej službe počas apartheidu ako 17-ročný odišiel do Kanady, kde sa pretĺkal bez peňazí, no napokon sa mu podarilo vyštudovať ekonómiu a fyziku. Spolu s bratom v Silicon Valley založil firmu Zip2, v ktorej vyvinuli editačný softvér na publikovanie na internete a predali ju za vyše 300-miliónov dolárov (Musk vlastnil 7-percentný podiel). Peniaze investoval ďalej. S bratrancom založil spoločnosť na vývoj systému elektronických platieb, ktorá neskôr „zhltla“ svojho konkurenta. Na podobnej báze prevádzkoval technologicky aj brandovo lepšiu službu – PayPal. V roku 2002 ju predali portálu eBay za poldruha miliardy dolárov.
Pár rokov nato Musk založil automobilku Tesla Motors, značku prestížnych elektromobilov na batérie. Úvodným modelom bol exkluzívny Roadster za vyše stotisíc dolárov. Auto si kúpili hviezdy ako Leonardo DiCaprio či George Clooney, a značka tak bola na očiach. Keďže modla ekologizmu je v Hollywoode módnym trendom, tiché auto s rýchlou akceleráciou a vysokým výkonom zaujalo aj mnoho iných hviezd: dnes ho má v garáži napríklad aj Ben Affleck, Cameron Diaz (Muskova bývalá frajerka) či spoluzakladateľ Applu, Steve Wozniak. Šlo o prvý sériový elektromobil, ktorý na jedno nabitie dojazdí 500 kilometrov. Napriek tomu projekt celé roky nelákal investorov a koncom roku 2008 sa všetky Muskove firmy nachádzali pred krachom.
Vtedy prišiel zlom. Do firmy akcionársky vstúpila automobilka Daimler a objednala si od nej elektrický pohon do malých áut. Akcie Tesly medzitým prudko vystrelili. Musk neskôr vyvinul aj sedan Model S pre „obyčajných“ ľudí za približne 50-tisíc eur. Dnes Tesla predáva asi 20-tisíc áut ročne a v Amerike má vyše desaťpercentný podiel na trhu luxusných áut. Tesla dokázala ustáť aj problémy, ktoré sa vyskytli koncom minulého roka. Niekoľko áut začalo po neškodnej nehode horieť a minulý mesiac zvolali do servisov takmer 30-tisíc vozidiel na preventívne preinštalovanie softvéru.
Tesla dnes dobíja európske trhy a v posledných mesiacoch sa intenzívne špekuluje, že by mohla postaviť fabriku v Česku a v širšom hľadáčiku je údajne aj Slovensko. Nedávno médiá špekulovali aj o možnom spojenectve so spoločnosťou Apple, s ktorou by Tesla spolupracovala na zbližovaní inovácií mobilov a áut, mohli by, napríklad, vyvíjať autopilota. Nie nadarmo sa Musk ako vizionár považuje za nástupcu Steva Jobsa.
.mimozemšťan medzi nami
Elon Musk bol vždy posadnutý vesmírom, mimozemšťanmi či raketami a seriózne uvažuje o osídlení Marsu (rád by tam dokonca na staré kolená dožil). V roku 2002 založil spoločnosť SpaceX, kde zamestnáva bývalých špecialistov z NASA a ktorá hľadá cenovo prijateľné spôsoby vesmírneho cestovania. Ako obchodnícky vizionár má tento intergalaktický emigrant jednu výhodu: vďaka svojmu vzdelaniu dokáže rýchlo preniknúť do zložitých konštrukcií.
Spočiatku to ani s touto firmou nevyzeralo ružovo. Prvé pokusy vzletu jeho rakiet zo základne na ostrove v Pacifiku pohoreli (jeden doslovne). Na tretí pokus to však vyšlo: Muskovi inžinieri vystrelili raketu, ktorá sa bezpečne vrátila na Zem (viaceré videá sú voľne dostupné na webe). Vývoj je zameraný na rakety, ktoré by sa mohli stať základom vesmírnej kolonizácie a jeho plánovanej marťanskej kolónie pre 80-tisíc ľudí, ktorej základom by bol skleník s oxidom uhličitým pre rastliny. Tento plán je, samozrejme, neistý a nejasný, rovnako ako Muskova paranoja z nebezpečenstiev, pred ktorými chce ľudstvo takto zachrániť: obáva sa totiž zrážky s asteroidom, vulkánov, umelých vírusov, nukleárnej záhuby a, pravdaže, globálneho otepľovania. Muskovi sa v každom prípade podarilo získať od NASA kontrakt za 1,6 miliardy dolárov na zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice, kde jeho rakety už úspešne pristáli.
Posledný vynález, ktorý tento čarodejník vytiahol z rukáva, sa volá Hyperloop (hyperslučka). Ide o spôsob medzimestskej dopravy vo veľkej rúre. Cestujúci by nasadli do veľkej kapsuly, ktorá by ich pomocou lineárneho magnetického urýchľovača vystrelila 1 300-kilometrovou rýchlosťou. Cestovanie v „potrubí“ nie je originálnym nápadom Muska. Predbehol ho už Jára Cimrman. No Musk ráta s pohonom solárnych jednotiek, ktoré vyvíja vo vlastnej firme SolarCity. Ide o najväčšieho poskytovateľa alternatívnych energetických systémov v USA. Projekt za najmenej šesť miliárd dolárov by mohol začal fungovať o desať rokov a mal by byť testovaný medzi San Franciscom a Los Angeles.
Elon Musk nie je blázon – je to dospelácka verzia malého chlapca Elona, ktorý miloval komiksy a fantastický svet. Dnes sám prekresľuje svet na obraz, ktorý si vytvoril vo svojich fantáziách. Ako futurista má právo na chyby. My ostatní chlapci, ktorí sa tešíme na „kolotočárske“ cestovanie hyperslučkou či na cestu do vesmíru, mu držíme palce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.