Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohľad Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub

Oportunizmus vs demagógia a dogmatizmus nie sú dva extrémne póly verejného diškurzu, ale jeho podstata. Za touto vetou by som mohol spraviť bodku. Môj syn Róbert by tak istotne spravil. Honoráre za jeho texty tomu zodpovedajú. Ja však musím naplniť požadovaných 3 000 znakov s medzerami. Takže:

Chceš byť úspešný v politike? Lez do zadku voličom. Chceš byť úspešný v biznise? Maximalizuj svoj zisk hlava-nehlava. Chceš byť úspešný vo vede? Uchádzaj sa o priazeň grantových komisií. Chceš byť úspešný v umení? Potrebuješ roztlieskavačov. Dosiahneš uznanie a jeho symbol – profit.
Výkriky osamelých bojovníkov mimo mainstreamu nestoja za reč. Ich hľadiská sú prázdne. Sú undergroundom, vyznávajúcim obcovanie rôznych právd medzi sebou. Ale čo je pravda v časoch inflácie lží?
Skvelé podhubie pre Kotlebu, keď hovoríme o domácom záhumienku, a napríklad pre Putina, keď si chceme pohovoriť o globálnom javisku. Hlavne, že to odsýpa a sype v bežnej každodennosti (kde slovo je často iba farebná bublina) pretože chudoba je sviňa, o zneuznaní a neúspechu ani nehovoriac.
Iná vec by bola, keby existoval „pevný bod“. Sme však deti newspeaku a rozmazaných hodnôt. Pevný bod hľadáme, tam kde ho niet. Niet ho dnes v cirkvi, niet ho v spoločnosti, spoločenstve, v inštitúciách, štát nevynímajúc. Nemáme ho ani vo svojom hysterickom „ja“.
Pretlak napätia si vybíjame v krčmách, na štadiónoch, v hádkach s najbližšími... na deťoch a senioroch. Relaxujeme pri telke alebo na piesku nejakej pláže. Každý podľa toho, ako sa mu zadarilo v aréne oportunizmu, demagógie a dogmatizmu.
Poškodené osobnosti pri kormidle vládnutia nie sú produktmi nejakého božieho trestu, ale výhradne našej vlastnej takzvanej slobodnej vôle. Keď hovorím našej, myslím väčšinovej  čiže demokratickej. Stačí si pozorne všímať a vnímať pretlak negatívnych emócií naokolo.
V tejto kakafónii niet víťazov ani porazených. Existujú iba frustranti. A čím je demokracia demokratickejšia, tým je scéna pestrejšia a nervnejšia. Každý z nás, kto si aspoň raz týždenne posedí s kamarátmi pri poháriku, by vedel rozprávať. Ľudovou metaforou na to, čo mám na mysli, je výrok o ľuďoch, ktorí by si za korunu nechali koleno vŕtať a iba pánboh vie, kde sa im medzitým flákajú deti, manžel, manželka, a ako sa má dedko, babička.Ordinácie psychiatrov praskajú vo švíkoch – vysedávajú v nich pričasto obete vyprahnutých duší.
Moment, koľkože to mám znakov s medzerami? Takže ešte finále: Z obéznej, impotentnej a malátnej letargie nás neprebudí rast, prosperita, kazatelia..., ale strach. Strach z kataklizmy, ktorej klopkanie na dvere najúspešnejšej civilizácie súčasnosti nepočujú iba hluchí. Ale že by pohli prstom, to nečakajte. Upierajú svoj zrak k nebesiam a čakajú na zázrak. Netuším, akú bude mať konkrétnu podobu, ale verím, že bude. Príde znenazdania v sprievode osamelých bojovníkov. Pod ich zástavami sa vzápätí  zoradia noví oportunisti, demagógovia a dogmatici plus dav ich sympatizantov.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite