DIVADLO Kamene vo vreckách (Divadlo Astorka)
Boris Farkaš a Miroslav Noga, ktorí v tejto inscenácii stvárňujú 18 postáv, pričom sa ustavične „prevteľujú” z jednej do druhej, sú výborní. Sršia humorom, bravúrne zvládajú groteskové gagy, s minimom kostýmových zmien, zato však s veľkým hereckým majstrovstvom vedia vyťažiť všetko, čo sa dá, z často absurdných situácií a výrazných charakterov svojich postáv. Vidieť ich je veľkou radosťou. Otázka je, či to stačí. Hra Marie Jonesovej (šikovne prešitá na slovenské pomery dramaturgom Petrom Pavlacom a režisérom Patrikom Lančaričom) nie je totiž veľmi objavná. Hollywoodsky štáb prichádza točiť nejaký hlúpy film kdesi na slovenský vidiek. A to je všetko. Teda všetko, čo na javisku uvidíte, z toho vyplýva. Aj naivná herečka, aj tupí Američania, ktorým ide len o peniaze, aj naivné ovce pripomínajúci Slováci, dokonca aj náznak ovčej revolty. Vďaka Farkašovi s Nogom sa však Kamene vo vreckách vidieť oplatí.
.jk
FILM Klub poslednej nádeje (Dallas Buyers Club, USA 2013, Réžia: Jean-Marc Vallée)
Predobrazom rovnomennej hlavnej postavy filmu je v roku 1950 v Texase narodený elektrikár a jazdec rodea Ron Woodroof. Príbeh sa začína v polovici 80. rokov, keď heterosexuálnemu, prudkému, chlapáckemu Ronovi lekári diagnostikujú AIDS, dovtedy bežne považované len za chorobu homosexuálov. Pošlú ho domov umrieť a tvrdia, že to bude asi o mesiac. Niekedy sa predpovede odborníkov nenaplnia. A tak môže film rozprávať príbeh Ronovho boja s chorobou, ľuďmi, predsudkami, lekármi, políciou, súdmi... Boja, čo trval o kusisko dlhšie než mesiac. Vallého film pevne stojí najmä na dvoch ústredných hereckých kreáciách, Matthew McConaughey (Woodroof) a Jared Leto (Rayon) sú naozaj excelentní. Rona choroba mení zo štíhleho fešáka na sivého chrta s vypúlenými očami, ale deje sa s ním ešte aj iná metamorfóza: z pôžitkárskeho vidieckeho bula sa stáva aj duševne niekto celkom iný. Oplatí sa vidieť.
.zuzana Mojžišová
FILM Moja vlasť (Francúzsko, Alžírsko 2013, Réžia: Mohamed Hamidi)
Farid Hadži sa práve chystá dokončiť štúdium práva v Paríži, popri učení pracuje, zabáva sa, jazdí na motorke, má vážnu známosť s blond vlasmi a súdržnú mnohočlennú rodinu. Jeho rodičia sa narodili v Alžírsku, kde Farid ešte nikdy nebol. Ale to sa má zmeniť, pretože dom, ktorý otec postavil v rodnej krajine, chcú zbúrať v štátnom záujme a otec, ktorý dom vlastnými rukami postavil a zariadil v ňom šesť izieb pre všetky svoje deti, náhle ochorie. A tak sa Farid voľky-nevoľky ocitá v neznámej krajine medzi neznámymi, lepšími i horšími príbuznými. Debut Mohameda Hamidiho, francúzskeho režiséra s alžírskymi koreňmi, nemá strhujúci dej či prekvapivé zápletky. (Dokonca je istá predvídateľnosť príbehu pravdepodobne zámerne jeho neoddeliteľnou súčasťou.) Miestami je vážny, veľmi často humorný, celý čas však predchnutý postupne narastajúcou, ale nezaslepenou láskou ku krajine, k blízkym, k vlastným koreňom.
.zm
HUDBA Band Of Horses: Acoustic At The Ryman (Brown Records)
Už samotný názov tohto živého albumu napovedá, že americká alt-countryová skupina Band Of Horses sa tentoraz rozhodla vymeniť elektrické za akustické nástroje a nahrala album v štýle „unplugged”. Band Of Horses sú na americkej scéne pomerne ustálenou kapelou, revidujúcou starú hudbu 60. rokov na spôsob The Band, Neil Younga či CSN, ktorá nahrala štyri zaujímavé albumy, aj keď, pravda, ten posledný, Mirage Rock, je z nich zatiaľ najslabší. Tento album znie tak, že skupina hľadá svoju starú iskru a miestami sa jej to veľmi darí. Pri pomalých číslach ako Detlef Schremps, No One' Gonna Love You či Older vynikne pozoruhodný hlas frontmana Bena Bridwella, ktorý je najväčšou devízou. Mínusom nahrávky je výber, kde absentujú ich rýchlejšie kúsky, čím poslucháča tento album vtiahne až do prílišnej melanchólie.
.peter Bálik
HUDBA Malia & Boris Blank: Convergence (Emarcy / Universal)
Existujú dobré albumy, nad ktorými už v čase ich zrodu visí zlovestný predpoklad malého úspechu. Často sú to albumy spájajúce odlišné hudobné svety, akým je aj album Convergence. Spája ženský džezový spev a elektronický pop. Pre „džezmenov“ je málo džezový, pre „elektronikov“ príliš. Ale obsahuje krásne skladby. Veď Malia (džezová speváčka z Malawi) má charizmu Billie Holiday. A Boris Blank, polovica slávneho švajčiarskeho dua Yello, je zase maestro aranžmánov, kaleidoskopicky pôsobiacich elektronických zvukových plôch, mäkkých, priestorových, tajomných, nasýtených atmosférou filmovej hudby s impresionistickými zábleskami, ale aj romantickými, modernými i starosvetskými. Podnecujú predstavivosť, niekedy priam surrealisticky, evokujú géniov podobne orientovanej hudby – Angela Badalamentiho, Grace Jones, Lalo Schifrina. Skrátka, Convergence je „jazzy“ Yello na spôsob lounge music – fantazijnej, brilantnej, kultivovanej.
.miro Potoček
Boris Farkaš a Miroslav Noga, ktorí v tejto inscenácii stvárňujú 18 postáv, pričom sa ustavične „prevteľujú” z jednej do druhej, sú výborní. Sršia humorom, bravúrne zvládajú groteskové gagy, s minimom kostýmových zmien, zato však s veľkým hereckým majstrovstvom vedia vyťažiť všetko, čo sa dá, z často absurdných situácií a výrazných charakterov svojich postáv. Vidieť ich je veľkou radosťou. Otázka je, či to stačí. Hra Marie Jonesovej (šikovne prešitá na slovenské pomery dramaturgom Petrom Pavlacom a režisérom Patrikom Lančaričom) nie je totiž veľmi objavná. Hollywoodsky štáb prichádza točiť nejaký hlúpy film kdesi na slovenský vidiek. A to je všetko. Teda všetko, čo na javisku uvidíte, z toho vyplýva. Aj naivná herečka, aj tupí Američania, ktorým ide len o peniaze, aj naivné ovce pripomínajúci Slováci, dokonca aj náznak ovčej revolty. Vďaka Farkašovi s Nogom sa však Kamene vo vreckách vidieť oplatí.
.jk
FILM Klub poslednej nádeje (Dallas Buyers Club, USA 2013, Réžia: Jean-Marc Vallée)
Predobrazom rovnomennej hlavnej postavy filmu je v roku 1950 v Texase narodený elektrikár a jazdec rodea Ron Woodroof. Príbeh sa začína v polovici 80. rokov, keď heterosexuálnemu, prudkému, chlapáckemu Ronovi lekári diagnostikujú AIDS, dovtedy bežne považované len za chorobu homosexuálov. Pošlú ho domov umrieť a tvrdia, že to bude asi o mesiac. Niekedy sa predpovede odborníkov nenaplnia. A tak môže film rozprávať príbeh Ronovho boja s chorobou, ľuďmi, predsudkami, lekármi, políciou, súdmi... Boja, čo trval o kusisko dlhšie než mesiac. Vallého film pevne stojí najmä na dvoch ústredných hereckých kreáciách, Matthew McConaughey (Woodroof) a Jared Leto (Rayon) sú naozaj excelentní. Rona choroba mení zo štíhleho fešáka na sivého chrta s vypúlenými očami, ale deje sa s ním ešte aj iná metamorfóza: z pôžitkárskeho vidieckeho bula sa stáva aj duševne niekto celkom iný. Oplatí sa vidieť.
.zuzana Mojžišová
FILM Moja vlasť (Francúzsko, Alžírsko 2013, Réžia: Mohamed Hamidi)
Farid Hadži sa práve chystá dokončiť štúdium práva v Paríži, popri učení pracuje, zabáva sa, jazdí na motorke, má vážnu známosť s blond vlasmi a súdržnú mnohočlennú rodinu. Jeho rodičia sa narodili v Alžírsku, kde Farid ešte nikdy nebol. Ale to sa má zmeniť, pretože dom, ktorý otec postavil v rodnej krajine, chcú zbúrať v štátnom záujme a otec, ktorý dom vlastnými rukami postavil a zariadil v ňom šesť izieb pre všetky svoje deti, náhle ochorie. A tak sa Farid voľky-nevoľky ocitá v neznámej krajine medzi neznámymi, lepšími i horšími príbuznými. Debut Mohameda Hamidiho, francúzskeho režiséra s alžírskymi koreňmi, nemá strhujúci dej či prekvapivé zápletky. (Dokonca je istá predvídateľnosť príbehu pravdepodobne zámerne jeho neoddeliteľnou súčasťou.) Miestami je vážny, veľmi často humorný, celý čas však predchnutý postupne narastajúcou, ale nezaslepenou láskou ku krajine, k blízkym, k vlastným koreňom.
.zm
HUDBA Band Of Horses: Acoustic At The Ryman (Brown Records)
Už samotný názov tohto živého albumu napovedá, že americká alt-countryová skupina Band Of Horses sa tentoraz rozhodla vymeniť elektrické za akustické nástroje a nahrala album v štýle „unplugged”. Band Of Horses sú na americkej scéne pomerne ustálenou kapelou, revidujúcou starú hudbu 60. rokov na spôsob The Band, Neil Younga či CSN, ktorá nahrala štyri zaujímavé albumy, aj keď, pravda, ten posledný, Mirage Rock, je z nich zatiaľ najslabší. Tento album znie tak, že skupina hľadá svoju starú iskru a miestami sa jej to veľmi darí. Pri pomalých číslach ako Detlef Schremps, No One' Gonna Love You či Older vynikne pozoruhodný hlas frontmana Bena Bridwella, ktorý je najväčšou devízou. Mínusom nahrávky je výber, kde absentujú ich rýchlejšie kúsky, čím poslucháča tento album vtiahne až do prílišnej melanchólie.
.peter Bálik
HUDBA Malia & Boris Blank: Convergence (Emarcy / Universal)
Existujú dobré albumy, nad ktorými už v čase ich zrodu visí zlovestný predpoklad malého úspechu. Často sú to albumy spájajúce odlišné hudobné svety, akým je aj album Convergence. Spája ženský džezový spev a elektronický pop. Pre „džezmenov“ je málo džezový, pre „elektronikov“ príliš. Ale obsahuje krásne skladby. Veď Malia (džezová speváčka z Malawi) má charizmu Billie Holiday. A Boris Blank, polovica slávneho švajčiarskeho dua Yello, je zase maestro aranžmánov, kaleidoskopicky pôsobiacich elektronických zvukových plôch, mäkkých, priestorových, tajomných, nasýtených atmosférou filmovej hudby s impresionistickými zábleskami, ale aj romantickými, modernými i starosvetskými. Podnecujú predstavivosť, niekedy priam surrealisticky, evokujú géniov podobne orientovanej hudby – Angela Badalamentiho, Grace Jones, Lalo Schifrina. Skrátka, Convergence je „jazzy“ Yello na spôsob lounge music – fantazijnej, brilantnej, kultivovanej.
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.