Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jaroslav Haščák ide do väzby.

Rok slobody

.csaba G. Kiss .časopis .klub

Najprv som to počul vo Varšave: začal sa rok, keď si pripomíname slobodu. Potom som to počul od maďarského prezidenta. Vyzval, aby sme sa pokúsili oživiť, čo sa vtedy pred štvrťstoročím stalo.

Historická perspektíva sa ponúka sama. Stačí si uvedomiť, že za rovnaký čas po roku 1789 sa končili napoleonské vojny a cisár sa už chystal do vyhnanstva na Elbu. Medzi vypuknutím prvej a druhej svetovej vojny uplynulo takisto 25 rokov.
Rok 1989 sa mi javí naraz blízky aj vzdialený. Akoby to bolo včera, opäť cítim tú atmosféru, čerstvé precitnutie, keď sme z rádia počuli, že Imre Pozsgay (jeden z vedúcich činiteľov komunistickej strany) vyhlásil: V roku 1956 bolo Maďarsku povstanie ľudu. Týmto výrokom spochybnil legitimitu diktatúry. Neskôr, po rokoch, som nedokázal pochopiť,  prečo sa päťdesiaty šiesty nestal základom porozumenia a maďarskej národnej identity.
Od novembra 1988 sme už mali povolený nezávislý dvojtýždenník Hitel (to slovo znamená v maďarčine úver, prenesene dôvera, viera). Keď listujem tie dobové vydania, udalosti sa mi zdajú zrazu vzdialené. Všetko to vrenie a správy o zmenách, ktoré sa stali zo dňa na deň, sú, samozrejme, vzrušujúce, rovnako ako stále ďalšie ústupky moci, nové a ďalšie požiadavky opozičných hnutí. A všetky tie odhalenia, búranie tabu, vnášanie svetla do tmavých štôlní maďarských dejín 20. storočia. Autori začali zrazu písať a hovoriť čírym jazykom, tak chutí oslobodenie od pút vonkajšej a vnútornej cenzúry.
Mám pocit, že stojí za pripomenutie, aká bola vtedy pre nás dôležitá stredoeurópska solidarita. Mali sme v pamäti náš päťdesiaty šiesty aj československý šesťdesiaty ôsmy, bolo nám jasné, že šancu máme iba spolu. Systematicky sme sledovali, čo sa deje u blízkych aj vzdialenejších susedov. Hlavne v Poľsku, Československu a v Rumunsku. Tie krajiny a národy nám vtedy boli akosi bližšie než dnes. Boli sme dokonca presvedčení, že naša sloboda úzko súvisí s ich slobodou. Nebola to žiadna náhoda, že sme postupne uverejňovali príspevky všetkých, ktorí vo svojich krajinách zohrali rozhodujúcu úlohu. Z Varšavy zápis povestnej televíznej polemiky, v ktorej sa Walesa zrazil s vedením štátnych odborov. Dodnes si pamätám, akým znamením bolo pre demokratický národný odboj, že poľská komunistická junta bola nútená rokovať so Solidaritou. Uverejňovali sme články rumunských a estónskych autorov, populárnych českých spisovateľov Kunderu a Hrabala, a samozrejme, poľského nositeľa Nobelovej ceny Czeslawa Milosza. Zo Slovenska referát Ľubomíra Feldeka prednesený na konferencii v Budmericiach, stať Milana Šimečku či memorandum čs. Maďarov z 20. októbra 1988. Čítali sa ukážky z tvorby českých a slovenských básnikov, vydali Havlovu slávnu esej a ešte v júni článok rumunského básnika Dinesca, ktorý mal kľúčovú rolu v decembrovom bukureštskom povstaní. Na májovú konferenciu Maďarského demokratického fóra o slobode náboženského vyznania sme pozvali Jána Čarnogurského. Keďže nemohol prísť (zobrali mu cestovný pas), jeho príspevok prišiel konšpiratívnou cestou. O dva mesiace už vyšiel v časopise pod názvom Svedomie, vierovyznanie a komunizmus. Príspevok sa končí v duchu solidarity: „Politický vývin Maďarska a Poľska na nás vplýva inšpiratívne.“ Keď Čarnogurského začiatkom septembra zatkli, Maďarské demokratické fórum protestovalo medzi prvými. Bol to čas jednoznačnosti, a všetci sme vtedy vedeli, že v Československu sa k niečomu schyľuje, zmena bola vo vzduchu.
Neskôr, prvého decembra toho veľkého roku, som sa zúčastnil na veľkej demonštrácii na Námestí SNP v Bratislave. Dodnes si pamätám na ten teplý čaj, ktorý sme dostali ako druhovia v boji, bojovníci za spoločnú vec.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite