Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Barmské premeny

.denisa Augustínová .časopis .týždeň vo svete

Jedného rána Thiri predtým, ako vyšlo slnko nad Yangonom, volala na svojho brata. „Mám zlé správy, vyzerá to opäť na prevrat, je to neuveriteľné, ale asi sa to vracia späť.“

Thiri je vo svojej dedine v štáte Kayan považovaná za rebelku, odišla z nej, keď mala len 22 rokov. Išla hľadať šťastie do hlavného mesta netušiac, čo bude robiť, ale zato s odhodlaním. Mám predsa diplom, staršiu sestru, ktorá už v Yangone býva a sieť ľudí z nášho štátu, to stačí, pomyslela si. Našla si izbu na prenájom a tiež nejakú prácu. Zmenila ju už sedemkrát, od umývačky riadu, čašníčky cez recepčnú až po predavačku pirátskych DVD na uliciach. „To nie je možné, čo sa deje, čo sa stalo? “ začal panikáriť rozospatý brat. „Prvý apríl, znelo na druhom konci šumiacej linky a nasledoval hurónsky smiech. Obaja sa schuti zasmiali. Barmanci majú neuveriteľný zmysel pre humor a ako sami tvrdia, je to jeden z dovôdov, prečo po rokoch tvrdej diktatúry všetci nezošaleli. „Robíme si žarty denne, to je naša realita a to je náš svet,” komentuje to Thiri. Napriek tomu sa po roku a pol v Yangone začína báť, či jej príležitosť ešte len príde, alebo skončí ako tisíce mladých ľudí, čo sa hrnú po zmene režimu do vysnívaného hlavného mesta a svoje sny nikdy nepremenia na skutočnosť. Yangon, alebo Rangoon, ako sa celé roky vysnívanému Kiplingovmu mestu hovorilo.

.aung San Suu Kyi
Tento apríl to budú dva roky, čo „Lady” ako všetci hromadne Aung San Suu Kyi volajú, bola prepustená z domáceho väzenia. Strávila v ňom posledných 20 rokov bez kontaktu s rodinou a okolím. Dnes hovoríme o novej Barme, a o nádeji v novú éru. Pre mnohých Barmancov zmena nemohla prísť neskôr. Krajina trpela pod autoritárskym režimom viac ako päť desaťročí. Vojenská junta sa chopila moci v roku 1962 a vládla krvavým spôsobom –vraždením, zatýkaním disidentov, vedením vojenských konfliktov proti etnickým rebelom, a tvrdým potláčaním akéhokoľvek disentu. Počas ich vládnutia sa z bohatej a prosperujúcej krajiny stala ukážka chudoby, hladu, detských vojakov, exodu a výskytu chorôb, často eradikovaných v zvyšných častiach sveta. V roku 2010 junta transferovala moc na kvázi civilnú vládu, zloženú prevažne z vyslúžilých generálov a aparátnikov. Nový vodca krajiny, Thein Sein, sa pustil do série reforiem, prepustil niektorých politických väzňov a povolil slobodu tlače. Moc sa však stále sústreďuje len v rukách niekoľkých. Vidieť luxusné autá, kvalitné golfové ihriská a moderné bary v Yangone nie je zriedkavé. Zlatá mládež detí generálov a politikov, vyštudovaných v zahraničí, si otvorene užíva zmenu režimu a svoje bohatsvo nijako neskrýva. Mimo týchto zlatých kruhov však chudoba pretráva.
Možno aj to je dôvod, prečo väčšina ľudí ostáva skeptická a po mesiacoch osláv prichádzajú pochybnosti a čierny humor pretrváva. Ľudia chcú zmenu, ale na sklamanie sú zvyknutí. Očakávania od Aung San Suu Kyi sú obrovské, tlak na ňu denne zo všetkých strán. Každá oblasť trpí nedostatkom, a čakajú zázraky, ktoré im ona nemôže dať. Mladí študenti majú viac pochopenia. Pri diskusii nad čajom a cigaretou opisujú unáhlené komentovanie situácie a výsledkov. Dvadsaťtriročný Myatt, študent ekonómie, považuje krititku ich „lady” za nespravodlivú. „Suu nemá čarovný prútik, nemôže zmeniť veci, ktoré sa kazili desaťročia, v priebehu mesiacov. Je to dlhý proces, budovať demokraciu trvá roky, my sme len na začiatku cesty. A musíme byť vďační, že sme sa konečne dočkali. Ľudia bláznia, ved robí, čo môže.”
Najpozoruhodnejšie na Aung San Suu Kyi je, ako rýchlo sa zmenila z ikony na političku. Nie každému disidentovi sa to podarí a nie každý disident je schopný kompomisu. Väčšinu času trávia konfliktmi nielen so svojimi oponentmi, ale aj spojencami. Mnohí žurnalisti ju prirovnávajú k Nelsonovi Mandelovi. Mandela nezachránil Južnú Afriku preto, že strávil 27 rokov vo väzení, ale preto, že bol schopný dialógu a viedol rokovania, na zdesenie časti svojich kolegov, s tými, čo ho tam poslali. Sue mesiac po mesiaci ukazuje svoju veľkosť. Priviedla svoju stranu k voľbám, aj keď mali povolené obsadiť len obmedzený počet kresiel. Zapožičaním svojho mena vláde Thein Seinovi pomohla k schvaľovaniu rušenia medzinárodnych sankcií. Otvorene sa snaží hovoriť o potrebe nekonfliktu a nenásilia a odmietanie tribunálu pre vojnové zločiny a konfiškáciu majetku uvádza ako príklad. Na otázky, čo považuje za najväčšie nebezpečenstvo vzkriesenia jej krajiny, odpovedá bez hanby – radikálne názory a kroky v jej vlastných radoch. Je úplne jasná kandidátka na prezidentku krajiny vo voľbách 2015, špeciálne po tom, ako Sein potvrdil, že „dúfa, že sa dostane do dôchodku“, ak si to želajú ľudia.
Thein Sein je, pochopiteľne, zatienený Aung San Suu Kyi. Je to opatrný, necharizmatický muž, ktorý hovorí vždy prostredníctvom prekladateľa. Vyrastal v rodine chudobných farmárov a cez armádu prešiel skôr ako byrokrat, a nie ako bojový dôstojník. A väčšina sa tiež zhoduje v tom, že je výnimočne čestný človek v rámci vojenskej junty. Napriek odlišnostiam týchto dvoch, obaja zdieľajú podobný pragmatizmus a súhlasia, že diktatúra priviedla ich krajinu na pokraj kolapsu. Tiež si pôsobivo spoločne uvedomujú, že zmena k lepšiemu v Barme nemôže závisieť od pár indivíduí, ale od obnovenia inštitúcií a kultúry demokracie.
Napriek ťažkej pozícii, ktorú popri hrdinke Sue mal, Thein Sein prekvapivo rýchlo začal reformáciu a vyslúžil si rešpekt aj zo zahraničia pre nekrvavý, a tak doteraz netypický prístup. Svojou diplomaciou presvedčil opozíciu, aby sa na voľbách zúčastnili, a tiež sa obklopil zaujímavými poradcami. Natiahol ruku k Západu, to sú ďalšie metafory, ktoré tlač v Barme v súvislosti s ním používa. Aung San Suu Kyi parafrázuje Thatcherovú, keď hovorila o Gorbačovovi, a aj ona opakuje, že Sein je muž, s ktorým sa dá robiť biznis. Tak sa na to pozrime.
Svet si stále zvyká na novú Barmu. Začína sa objavovať čoraz viac skeptikov, ktorí tvrdia, že reformy sú minimálne, pomalé a ich jediným dôvodom je zrušenie medzinárodných sankcií. Aj keď by chceli veriť, že Thein Sein to myslí úprimne, obavy, že represívne prvky sa vrátia, stále silnejú. Nové zatknutie reportérky Ma Khine, a jej odsúdenie na tri mesiace väzenia za prácu na reportáži o korupcii, vyvolalo v Yangone začiatkom januára veľkú vlnu protestov. Desiatky novinárov a aktivistov kráčali ulicami v čiernych tričkách s nápisom Nechceme ohrozenie slobody tlače a s transparentmi  Právo na informácie je srdcom demokracie. Sudca mohol uložiť pokutu, napriek tomu zvolil najvyšší možný trest.

.punk v Barme
V Barme je punk viac než len povrchnou kópiou svojho západného náprotivku. Roky predstavoval rebéliu proti najautoritatívnejšiemu režimu celej juhovýchodnej Ázie. Punk dával mladým šancu symbolicky pľuvať do tváre nenávidenej vlády. „My mladí ľudia v Barme sme sa stali punkáčmi na protest proti politickej a ekonomickej situácii v našej krajine. Punk nie je len životný štýl, je to akt skutočného rebelstva," hovorí Kyaw Kyaw, mladá ikona yangonského punk sveta. „Je nás asi dvesto punkerov v Yangone a okolo ďalších sto v Mandalay a stále sa snažíme vyjadrovať k aktuálnej politickej situácii. Naposledy k násilnostiam na moslimoch a zásahom štátu. Ak len ticho prijmeme to, čo sa tu deje, nič sa nezmení," hovorí Kyaw Kyaw popri tom, ako zapája elektrickú gitaru do zosilňovača. „Robím všetko, čo môžem, aby som zatriasol ľudmi." To je dôvod, prečo založil v roku 2007 kapelu Rebel Riot. Stalo sa to v čase, keď vojenská junta brutálne zasiahla proti takzvanej „šafranovej revolúcii", ktorú iniciovali buddhistickí mnísi. „Žiadny punker neverí, že nová vláda dodrží slovo a bude pokračovať seriózne v reformách. Len revolúcia môže zmeniť systém," hovorí Kyaw Kyaw.

.myanmar, nový ázijský tiger?
Aspoň na papieri spĺňa Barma všetky prvky, potrebné na vytvorenie ďalšieho ázijského zázraku. Premeniť tieto očakávania do reálnych dolárov nebude ľahké. Veľa krajín má potenciál na dosiahnutie ekonomického úspechu, len niektoré sú ho schopné aj realizovať. Barme chýba infraštruktúra, zdravé regulačné prostredie a kvalifikovaná pracovná sila, aby bola aktraktívna pre zahraničné investície . Po tom, ako boli odrezaní vo svojom alternatívnom ekonomickom vesmíre, potrebuje vytvoriťprávny rámec na fungovanie trhového hospodárstva. Krajine jednoducho chýbajú pravidlá a predpisy, ktoré by jasne umožňovali zahraničným investorom bezpečne investovať. Ak sa Barme tieto prekážky podarí prekonať, jej potenciál je nepopierateľný. Azijská rozvojová banka ADB dokonca predpovedá, že rast by mohol dosiahnuť 8 percent ročne a príjem na obyvateľa by sa mohol do roku 2030 strojnásobiť.
Najväčším zahraničným  investorom, Číne so 14 miliardami dolárov, ako aj Spojeným arabským emirátom s takmer 40 miliardami plánovaných investícií, však tieto prekážky evidentne nevadia. Sú viac flexibilní, zhovievavejší a rýchlejší ako ich západní susedia.
A čo na to mladí ľudia ako Thiri a Myatt? „Chceme zmenu, čakáme ju a sme trpezliví. Popri čakaní však chceme prácu a dúfame, že miera korupcie nebude stúpať.“ To je, samozrejme, opäť žart, lebo vieme, že to sa deje a je súčasťou našich životov až príliš,”  dodáva Thiri. Utahovať si v Barme z takých tém je však už prejavom veľkej nádeje, tak sa z toho tešme.

Denisa Augustínová a Martin Bandžák pracujú v humanitárnej organizácií Magna Deti v Núdzi.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite