Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec politológie na Slovensku? Určite nie.

.marcela Gbúrová .časopis .týždeň doma

Text uverejňujeme ako odpoveď na text zverejnený v .týždni 3/2014. Odpoveď je periodikum povinné uverejniť v zmysle zákona. Zverejnená odpoveď nevyjadruje názor redakcie.

Časopis .týždeň uverejnil 13. januára 2014 článok Mateja Gašparoviča pod názvom Koniec politológie na Slovensku? Vzhľadom na to, že sa v ňom vyskytlo niekoľko nepresných a nepravdivých vyjadrení na moju osobu v súvislosti s novým návrhom opisu politológie, chcem niektoré skutočnosti uviesť na pravú mieru.   
Politológia ako vedný odbor nadobudla inštitucionálnu podobu až začiatkom 90. rokov 20. storočia. V tom čase sa začala tvoriť personálna základňa odboru, otvoril sa priestor na výskum politologickej problematiky. Táto skutočnosť sa premietla aj do opisov študijného odboru politológia (prvý a druhý stupeň štúdia), resp. teória politiky (tretí stupeň štúdia), ktoré boli poznačené začiatkami rozvoja tohto študijného odboru.
Prvý návrh zmien v opisoch bol prediskutovaný so zástupcami politologickej komunity, pôsobiacej na slovenských univerzitných pracoviskách, už v roku 2008. Garanti odboru politológie a zástupcovia všetkých politologických pracovísk v Slovenskej republike na stretnutí v Ústave politických vied SAV v Bratislave sa dohodli na požiadavke, aby sa pri plošnej akreditácii politologických pracovísk napravila terminologická chyba z počiatkov etablovania odboru politológia. Na uvedenom stretnutí sa otvorila aj otázka príbuznosti odborov politológie, kde sa navrhovalo buď zrušenie príbuznosti, alebo jej zúženie.
Návrh, ktorý predložil rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach spoločne s rektormi ďalších troch univerzít (UMB v Banskej Bystrici, UKF v Nitre, UCM Trnava), nadväzoval na začatú diskusiu k tejto téme. Bol koncipovaný v súlade s dokumentmi vychádzajúcimi zo základných požiadaviek Bolonskej deklarácie, ktoré smerujú k dosiahnutiu porovnateľného vzdelania v odbore politológia a umožneniu transferu kreditov z jednej univerzity na druhú. Návrh opisu spracovali pracovníci politologických pracovísk na uvedených univerzitách. Návrh prešiel pripomienkovým konaním na MŠ SR a následne o ňom rokovala Akreditačná komisia (ďalej AK). Členovia AK boli oboznámení so všetkými relevantnými skutočnosťami tohto návrhu vrátane pripomienok a odporúčaní. Výsledkom vecného rokovania bolo jednoznačné hlasovanie AK v prospech uvedeného návrhu.  
Autor článku postavil svoju kritiku na tom, že návrh vynechal tri príbuzné odbory: filozofiu, históriu a teóriu štátu a práva. Odvolával sa pritom na niektoré pripomienky k návrhu, v ktorých sa zdôrazňovalo, že politológia je vo všeobecnosti považovaná za vednú disciplínu, ktorá vo viacerých smeroch čerpá poznatky a využíva metódy iných spoločenskovedných disciplín, pričom v mnohých ohľadoch závisí od odborov, ako sú história, filozofia a teória štátu a práva.
K tomu chcem uviesť toto: V sústave študijných odborov Slovenskej republiky je politológia zaradená medzi spoločenské a behaviorálne vedy. Vychádzajúc z tejto sústavy odborov predkladatelia návrhu opisu mali za to, že príbuznosť odboru politológia, ktorá sa viaže na jeho garantovanie, by sa mala primárne definovať z hľadiska uvedených študijných odborov. Z nich mali vzájomne vyčlenenú príbuznosť 3.1.6 Politológia, 3.1.5 Medzinárodné vzťahy, 3.1.1 Sociológia a 3.1.7 Verejná správa a verejná politika. Študijné odbory, o ktoré požadovali autori pripomienok rozšíriť príbuznosť politológie, sú zaradené do iných oblastí v sústave študijných odborov. Študijné odbory 2.1.7 história, 2.1.1 filozofia patria do 2.1 Humanitných vied a študijný odbor tretieho stupňa 3.4.2 teória štátu a práva patrí do 3.4 Právo. Treba pritom podotknúť, že ani jeden z uvedených študijných odborov nemá ako príbuzný odbor uvedený odbor politológia. Z tohto je zjavné, že odborná komunita v odboroch história, filozofia a teória štátu a práva neráta s reciprocitou garantovania uvedených odborov docentmi alebo profesormi politológie.
Navrhované zúženie príbuznosti možno podoprieť ďalšími dôležitými skutočnosťami: 1. V súčasnosti je väčšina politologických pracovísk vyprofilovaná odborne i personálne. 2. Študijné programy politologického zamerania garantujú profesori a docenti z odboru teória politiky. 3. Zúženie príbuzností študijného odboru politológie na uvedené odbory je efektívnou brzdou vznikaniu ďalších politologických pracovísk, ktoré nie sú potrebné najmä z pohľadu problémov pri uplatnení absolventov odboru politológie na trhu práce.  
Študijná časť opisu obsahuje nosné témy jadra znalostí študijného odboru, ktoré sú všeobecne akceptované v predmetovej skladbe domácich a zahraničných politologických pracovísk. Táto predmetová skladba tvorí tri pätiny ECTS kreditov študijného programu, čo je dôležité z hľadiska dosiahnutia spínanej kompatibility študijného odboru s európskymi akademickými pracoviskami. Jedna tretina predmetnej skladby študijného odboru politológia má pre politologické pracoviská len odporúčajúci charakter. Túto predmetnú skladbu si uvedené pracoviská môžu rozšíriť o študijné predmety historiografického, filozofického, ekonomického, kulturologického, právneho a iného charakteru, a to podľa možností a špecifík (personálne, finančné a i.) daného pracoviska. Nie je teda pravda, že návrh zužuje predmetnú skladbu, obmedzuje poznatkovú bázu štúdia a jej interdisciplinárny rozmer.   
Autor článku nepravdivo uviedol niekoľko skutočností, ktoré sa priamo týkali mojej osoby. Na niektoré z nich chcem reagovať. 1. Nie je pravda, že bývalý minister školstva Ján Mikolaj  mi „priklepol“ akreditáciu na katedre, na ktorej pôsobím. Minister Mikolaj iba akceptoval námietku rektora UPJŠ, ktorý požadoval prehodnotenie kritéria A1 v súvislosti s akreditáciou študijného programu doktorandského štúdia teória politiky z dôvodu, že na nové pracovisko (UPJŠ) prešli takmer všetci pracovníci z bývalého pracoviska (FF PU Prešov) a spolu s nimi aj všetci moji doktorandi. 2. Nie je pravda, že ma minister Čaplovič  „ako svoju poradkyňu posadil do čela komisie, ktorá prešetrovala Súkromnú vysokú školu sv. Alžbety za sporný titul šéfa KDH Jána Figeľa“. Nie som poradkyňa ministra Čaploviča a čo sa týka uvedenej úlohy, tá mi vyplynula z funkcie predsedníčky pracovnej komisie AK, do ktorej patrí odbor sociálna práca. V tomto odbore pán Figeľ absolvoval doktorandské štúdium. 3. Nie je pravda, že  som v Akreditačnej komisii vymenila profesora Bukovského. Keby autor článku dobre poznal pravidlá AK, musel by vedieť, že člen AK má v ňom časovo limitované pôsobenie, pričom na uvoľnené miesto v tomto poradnom orgáne Ministra školstva nastupuje iný člen schválený vládou SR a jeho pracovnú pozíciu v AK určuje predseda AK po hlasovaní celej AK.
Nech už osud nového návrhu opisu politológie bude akýkoľvek, nepravdy a účelové emotívne nátlaky k nemu rozhodne nepatria.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite