Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Harabin: Prestaňte ma škandalizovať

.štefan Harabin .redakcia .časopis .týždeň doma

Predseda Najvyššieho súdu (NS) vyzval .týždeň, aby sa mu ospravedlnil za články o existencii prepisu jeho rozhovoru s bosom albánskej drogovej mafie. V redakčnom stanovisku vysvetľujeme, prečo na to nevidíme dôvod.

Vážený pán šéfredaktor
Dovoľujem si vás touto formou upozorniť na závažné skutočnosti, ktoré majú právne dôsledky na činnosť Vášho média. Ide o prípad, ktorému sa Vaše médium opakovane venovalo a prinášalo informácie v rozpore s objektívnym stavom a pravdou.
nakoľko chcem ústretovo predísť súdnemu sporu, dovoľujem si Vám dať na vedomie skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I. rozsudkom z 24. septembra 2012 v právnej veci navrhovateľa JUDr. Štefan Harabin proti odporcovi: Slovenská republika – Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, rozhodol v prospech navrhovateľa a v odôvodnení rozsudku uviedol: „odporca v konaní popieral vyhotovenie odposluchu, ako aj skutočnosť, že by bol obsahom dohľadového (dozorujúceho) spisu.“ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. septembra 2013 rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. potvrdil.
Z uvedených právoplatných rozsudkov vyplýva, že odporca Generálna prokuratúra Slovenskej republiky potvrdila skutočnosť, že nedisponuje záznamom rozhovoru, ktorý sa mal podľa Vami zverejňovaných informácií uskutočniť 17. septembra 1994 medzi mnou a osobou Bakiho Sadikiho a tento nie je ani súčasťou dohľadového spisu.
Právoplatnosťou uvedených rozsudkov, ako aj doručením tohto oznámenia je Vám známe, že prepis uvedeného údajného rozhovoru neexistuje a nie je ani súčasťou dohľadového spisu. Skutočnosť, ktorú konštantne tvrdím, že sa jedná o nepodarený falzifikát (z jeho obsahu medziiným vyplýva, že sa mal uskutočniť v pracovný deň, jeho autor si však nevšimol, že ho datoval na deň pracovného pokoja, nie je podpísaný príslušníkom PZ, ktorý ho mal vyhotoviť, čo je základnou náležitosťou takéhoto dokumentu, z obsahu tohto fabrikovaného rozhovoru je ďalej zrejmé, že autor dokumentu vytvoril Sadikiho v roku 1994 ako osobu plynulo ovládajúcu slovenčinu a z prebiehajúcich pojednávaní na OS Prešov je zrejmé, že slovenčinu v stupni prezentovanom vo falzifikáte neovláda ani dnes v roku 2013), pripravený za účelom diskreditácie mojej osoby, je potvrdená Okresným súdom Bratislava I., Krajským súdom v Bratislave, a to na základe tvrdení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Konajúce súdy v danej veci opreli svoje rozhodnutia o vyjadrenia z tvrdení odporcu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá opakovane pred súdmi tvrdila, že predmetný prepis rozhovoru neposkytne, lebo ním nedisponuje a popierala jeho vyhotovenie, ako aj skutočnosť, že by bol obsahom dohľadového (dozorujúceho) spisu.
Na základe uvedeného Vás žiadam, aby ste upustili od neoprávneného zverejňovania vykonštruovaného hovoru, ako aj odkazov naň v polohe „údajný prepis a pod.“ V opačnom prípade by z Vašej strany došlo k vedomému a úmyselnému zverejňovaniu nepravdivej informácie.
Rovnako žiadam o zverejnenie ospravedlnenia v lehote 30 dní:
V období od 23. júna 2008 do 11. novembra 2013 týždenník .týždeň zverejňoval nepravdivé informácie o existencii prepisu medzi JUDr. Štefanom Harabinom a B.S. Za tieto nepravdivé informácie sa Harabinovi ospravedlňujeme.
.jUDr. Štefan Harabin


Prečo nesúhlasíme
Generálna prokuratúra tvrdí, že viedla dohľadový spis vo veci obvineného Bakiho Sadikiho. Pripravila aj námietku zaujatosti proti vtedajšiemu sudcovi NS Štefanovi Harabinovi.
okresný ani Krajský súd v Bratislave sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali tým, či je prepis telefonického rozhovoru medzi Štefanom Harabinom a Bakim Sadikim autentický. V zdôvodnení rozsudkov len konštatovali, že Generálna prokuratúra (GP) zvolila „nesprávny úradný postup“, keď sa k veci verejne vyjadrovala.
Jej vtedajší šéf Dobroslav Trnka tým podľa súdov porušil povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie. Súdy zároveň konštatovali, že Trnka svojimi výrokmi v médiách, ktorými potvrdil pravosť odposluchu, zasiahol do práv Štefana Harabina.
Generálna prokuratúra tvrdí, že viedla dohľadový spis vo veci obvineného Sadikiho. „Na základe príkazu prokurátora Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 5. augusta 1994 bol vykonaný odposluch telefonických hovorov B. S., a to v roku 1994 a z odposluchov bol vykonaný záznam týchto rozhovorov, okrem iného aj rozhovoru B. S. s navrhovateľom,“ konštatuje sa v rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2013. Vtedajší riaditeľ trestného odboru GP Peter Filip zároveň pripravil námietku zaujatosti proti sudcovi NS Harabinovi.
Podľa GP bol takýto postup v súlade so zákonom, „a nie z dôvodu diskreditácie JUDr. Štefana Harabina“. V tom čase bol totiž Harabin radovým sudcom NS, pričom prokuratúra nemohla predpokladať jeho ďalšiu politickú či profesionálnu kariéru. „Námietka bola riadne zažurnalizovaná do dohľadového spisu a pripojený k nej bol i protokol č. 1, vyhotovený policajtom, ktorý obsahoval záznam predmetného rozhovoru, týkajúceho sa len osobných vecí. Uvedený záznam, ktorý bol založený v dohľadovom spise, bol zdrojom informácií, na základe ktorých urobil generálny prokurátor vyjadrenie pre médiá.“
GP nesúhlasila ani s výškou nemajetkovej ujmy, ktorú súdy priznali Harabinovi za poškodenie jeho práv. Podľa nej nezostal bez práce, nebol disciplinárne potrestaný, ani nebol iným spôsobom znemožnený jeho kariérny rast. Po odchode z fun­kcie ministra spravodlivosti sa totiž stal predsedom NS. Prokuratúra je presvedčená, že nebol preukázaný ani zásah do jeho rodinného života, v prípade preto podala dovolanie. Súdy sa však s jej argumentáciou nestotožnili a nariadili, aby vyplatila Harabinovi ako odškodné 150-tisíc eur.
.redakcia

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite