Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti

Milí priatelia. Tohtoročné sviatky preleteli ako malý drak nad lesíkom. Nový rok prišiel v tej najnevhodnejšej chvíli, presne ako preplesk na vidieckej veselici. Ohňostroj nebolo vidieť pre hmlu a kapustnica v zmenenej forme dávno odplávala dolu Dunajom. Ostali len novoročné predsavzatia. Tento rok som zvolil neokukanú taktiku. Stanovil som si ciele, ktoré keď nesplním, nebudem mať hlavu v smútku. Musím pribrať – aspoň päť kíl a dosiahnuť tým magickú hranicu stodvadsať kíl. Musím jesť viacej mastného, hlavne slaninu, klobásy a iné údeniny, najlepšie plné soli a éčok.

Musím sa vyhýbať ovociu i zelenine. Budem piť viac bublinkových sladených nápojov, budem sa zatajovať pred priateľmi, nikomu s ničím nepomôžem. Prácu, aj stĺpčeky budem flákať (pozri dnešný), zadlžím sa a všetky peniaze miniem zásadne a len na hlúposti. Dobré predsavzatia, nie? Tak som hneď otvoril kuchársku knihu z roku 1955, kde sú všetky recepty so sadlom a plnotučným mliekom, reku, nech proces žravého vypásavého vyprasenia urýchlim. Do očí mi padlo venovanie: „Mojej najdrahšej manželke – pre mier v domácnosti a pre blaho mojej duše a hlavne tela venujem k tvojim narodeninám a meninám túto knižku. Čítaj v nej často, ale častejšie z nej var a peč! Tvoj manžel Bohuš (15.3.1957).“ Venovanie napísal mamin otec, čiže môj dedo. Mama ešte vtedy nebola na svete. Jaromír Nohavica spieva – „ešteže človek nevie, čo ho čaká“. Nejakých dvadsať rokov na to  zomrela moja babka – mamina mama, ktorej táto kuchárska kniha s veselým venovaním patrila, na rakovinu. Naša mama zostala taká sama, že musela stretnúť nášho tatka. Potom som sa narodil a potom sestra Baška. Mali sme aj niekoľko mačiek, andulky, škrečka a dvoch psov. Celé mi to docvaklo, keď 6. januára mama s tatom oslávili tridsiate piate výročie sobáša. Klaniam sa im a ďakujem im, že tú káru spolu ťahajú! Že to nevzdali. Milí priatelia, predsavzatia, odhodlanie a vytrvalosť by neboli ničím, keby ich nespájalo puto bijúceho srdca, vzájomného odovzdania sa a pokory.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite