Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Recenzie

.časopis .kultúra

KNIHA Monika Pascoe Mikyšková: Lásky (Monika Pascoe Mikyšková, 2013)
Monika je výtvarníčka. Kreslí, maľuje. Okrem toho sa venuje svojej rodine a galérii Eggplant na Panenskej ulici v Bratislave. Pred časom si vymyslela zaujímavý projekt: osloví ľudí, ktorí majú viac ako 70 rokov a porozpráva sa s nimi o ich prvej láske. Popri tom nafotí veci a prostredia, voči ktorým pociťujú zvláštny vzťah. Kniha, ktorá z toho vznikla (za dobrovoľný príspevok ju môžete získať v bratislavských kníhkupectvách Artforum a Ex Libris) je dojímavo autentická  a vďaka grafickej úprave Marcela Benčíka, Monikiným fotografiám a príbehom ľudí, ktorých oslovila, aj krásna. Nie však sentimentálna! Niektoré lásky trvali celý dlhý život, iné sa skončili prirýchlo. Z niektorých príbehov sála nádej, ktorá vie dať zmysel ľudskému životu, z iných smútok a nostalgia. „Život je zložitý, toľko sa zaň stane aj medzi tými dvoma ľuďmi aj hádky, aj rozchody, aj zvítania,“ hovorí jedna z respondentiek. „Všetko je tam.“
.jk

KNIHA Remi Kloos: Minule, keď som...
(Miloš Prekop – AND, 2013)
„Minule, keď som bol na cintoríne, napadlo mi, že keď zomriem, na krásu to teda určite nebude.“ Alebo: „Minule, keď som pozeral TV správy, napadlo mi, že pred osemdesiatym deviatym som ani len netušil, že sa dožijem pochodov za zdravé prsia. Nič však proti pochodom a zdravým prsiam, samozrejme.“ Čiže Remi Kloos, jeden z autorov okruhu Majstra Pera (Le Kveta) z Trnavy, ako ho poznáme. Presné pozorovania, svieže úvahy, vtipné „priepoviedky“ (preklad z češtiny môj – pozn. red.), múdre úslovia, výstižné facebookovské statusy, post-ezopovsky poučné príbehy. Áno, máte pravdu: už sme podobné veci čítali. Akoby aj nie, veď ide už o siedme Remiho dielo (vrátane knihy Já, Leonardo, ktorú napísal pod pseudonymom Vittore de Luca). No a čo?  Podobné neznamená to isté. Takže sa vôbec nemusíte hanbiť za to, že sa na Remiho textoch stále rovnako zabávate.
.jk

KNIHA Jana Bodnárová: Z periférií
(Drewo a srd, 2013)
Jana Bodnárová sa pohybuje v rôznych literárnych žánroch, je autorkou prozaických a básnických diel, televíznych scenárov, kníh pre deti, rozhlasových hier i performančnej videopoézie. Aj v tejto knihe, ktorá je na rozhraní poézie a prózy, si uchovala svoju poetiku, jemnosť vo vyjadrovaní, hoci témy a motívy sú často kruté. „Z kontajnera frnkli mestské holuby. Za nimi vyletelo/ cigánske dieťa. Usmiate, najedené zo stola priepasti.“ Autorka má neobyčajný zmysel pre zachytenie detailov. Osobné sa prelína so všeobecným, okamihy prítomnosti s pohľadom do minulého, cudzina sa strieda s domovom. Osobitne zaujmú sny: „V tom sne som počula temnú vodu. Hudbu synkopu / naše neurózy, naše neurózy, naše neurózy.../ spieval spevák – asi z Depeche Mode/ potom začalo svitať a vtáčky ostro štebotali.“ Textami knihy nástojčivo prenikajú motívy z výtvarného umenia, z filozofie a z hudby, čo je pre tvorbu tejto pozoruhodnej experimentátorky typické.
.gabriela Rakúsová

HUDBA Neil Young: Live at The Cellar Door
(Reprise)
V rámci Archive Performance Series, kde kanadský pesničkár vydáva svoje archívne koncerty, vyšlo už sedem rôznych live nahrávok, z ktorých väčšina sa točí práve okolo Neilovho najkreatívnejšieho obdobia z prelomu 60. a 70. rokov. Do tejto éry spadá aj najnovší diel Live At The Cellar Door z decembra 1970, zachytávajúci jeho sólový klubový koncert krátko po nahratí albumu After The Gold Rush. Nahrávka má slušnú úroveň, ale Neilovo hranie pôsobí miestami rozpačite, akoby si skúšal, čo všetko dokážu jeho nové piesne  (Old Man, Tell Me Why) v kombinácii so starším kúskami (Down By The River, Flying On The Ground Is Wrong), ak sú hrané len so španielkou, prípadne klavírom. Pritom o niekoľko týždňov neskôr odohral v Toronte podobný sólový koncert s podobným repertoárom, ktorý po rokoch vyšiel v rámci Performance Series ako Live At Massey Hall 1971. Ten je o triedu lepší aj po zvukovej aj hráčskej stránke a patrí medzi jeho najlepšie živé nahrávky vôbec.
.peter Bálik

HUDBA Mayra Andrade: Lovely Difficult
(Columbia Records)
Scéna kapverdskej hudby bola objavom v rokoch 1992 – 1995, štýly morna, coladeira, funaná, umelci Cesaria Evora (Pohoda 2004), Teófilo Chantre. Je však malá, a preto nemôže donekonečna chrliť nové talenty. V zaujímavom svetle zostávajú už len tri mladšie pesničkárky – Mariana Ramos, Sara Tavares a obzvlášť Mayra Andrade. Tá teraz posunula na albume Lovely Difficult kapverdskú hudbu do inej roviny. Ponechala si len pôvodný spevácky kapverdský feeling, ku ktorému pridala, ako príslušníčka kapverdskej diaspóry v Paríži, multikultúrnosť tohto veľkomesta, kapverdský kreolský jazyk, francúzštinu, angličtinu, šansón, anglosaský folk, afro-pop, lounge music. Vznikol z toho originálny tropický pop – decentný, exoticky voňavý, s ľúbezným, špecifickým spevom, postavený na opojných melódiách a dojímavej citovosti. Hotový hudobný parfum. Už len ovoňať.
.miro Potoček

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite