Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jaroslav Haščák ide do väzby.

Alternatíva k Viktorovi Orbánovi?

.csaba G. Kiss .časopis .klub

Tento rok budeme v Maďarsku, podobne ako na Slovensku, voliť až trikrát. Budeme voliť nový maďarský parlament, nových poslancov do Európskeho parlamentu a na jeseň budú aj komunálne voľby.

Viem si predstaviť, že takých Američanov, ktorí sú zvyknutí v jeden volebný deň voliť viacero orgánov, prípadne sa zúčastniť aj na referende, podobný luxus môže prekvapiť. Nuž, ale stredná Európa, zdá sa, politiku a kampane miluje, a tak ich má radšej čo najviac. Termín volieb do Európskeho parlamentu je známy už dávnejšie, do budapeštianskeho parlamentu sa pravdepodobne bude voliť 6. apríla. A čakajú ho zmeny. Nový zákon znížil počet poslancov z doterajších 386 na 200, volebný systém zostáva zmiešaný. Po novom bude tiež nezlučiteľné, aby bol starosta (primátor) súčasne aj poslancom parlamentu. Zanikne systém odporúčajúcich predvolebných  lístkov, ktoré poskytovali veľa možností na zneužitie, ale to najdôležitejšie je, že prvýkrát po roku 1989 budú parlamentné voľby iba jednokolové. Opozícia tvrdí, že to všetko (spolu s mapou volebných obvodov) zvýhodňuje vládnucu stranu Viktora Orbána. Hoci systém má aj svoje prednosti, zatiaľ najviditeľnejším problémom, ktorý ľavici spôsobil, je tlak na vytvorenie koalície ešte pred voľbami (dôsledok jednokolových volieb).
Ľavicová opozícia sa po niekoľkomesačných jalových polemikách konečne zjednotila. Hoci, ako čitateľ tohto časopisu dobre vie, hovoriť v Maďarsku o ľavici nie je celkom jednoduché. Ekonomický liberalizmus je bližší skôr maďarskej socialistickej strane, ktorá vládla do roku 2010. Podobne aj starosť o záujmy najväčších kapitalistov v krajine. Aj keď, táto naša „nová trieda“ má tiež svoju minulosť.
Maďarskí socialisti majú vôbec zaujímavý rodokmeň.  Socializmus v názve vždy zahŕňal aj postkomunistické dedičstvo, mnohí z čelných predstaviteľov strany patrili ku kádarovskej elite. Dnešnému predsedovi Attilovi Mesterházymu (koncom mesiaca bude mať 40) sa však podarilo, prinajmenšom čiastočne, socialistickú stranu trochu zmeniť. Dlho súperil o pozíciu opozičného lídra s Gordonom Bajnaim, ktorý sa teší dôvere západného finančného sveta a ktorý bol po Gyurcsányovej abdikácii posledným socialistickým predsedom vlády. Bajnai dnes vedie hnutie Spolu – Dialóg za Maďarsko. Po počiatočnom rozmachu mal koncom roku 2013 len skromnú podporu, preto napokon súhlasil, že opozičným kandidátom na premiéra bude Mesterházy. Pred pár dňami sa k spoločnej kandidátke pripojila aj Demokratická koalícia Ferenca Gyurcsánya, ktorý opustil socialistov v roku 2011. Gyurcsányova účasť (autor pamätnej vety „klamali sme ráno, na obed aj večer“ počas chýrneho prejavu Öszöde) vyvolala nové polemiky a opäť spochybnila jednotu opozičnej kandidátky. Prvou reakciou bol odchod lídra občianskeho hnutia, tzv. Milly, ktorý vystúpil z Bajnaiovho zoskupenia. Spolupráca so skompromitovaným Gyurcsányom rozdeľuje ľavicu dlhodobo. Na jeho strane však stojí budapeštiansky ľavicovo-liberálny salón (medzi inými významní spisovatelia ako György Konrád, Lajos Parti Nagy, Pál Závada), ktorí jeho účasť zdôvodňujú argumentom, že opozícii by mohlo chýbať päť či šesť percent sympatizantov Ferenca Gyurcsánya.  Na druhej strane, otvorenou otázkou je, ako to ovplyvní iných voličov, ľavice, ale aj pravice. Gyurcsányova osoba v minulých voľbách významne mobilizovala voličov Fideszu, to, do akej miery sa to môže opäť zopakovať, uvidíme čoskoro, predsa len v posledných rokoch vytriezveli aj mnohí voliči Fideszu.
Keď sa pred štyrmi rokmi dostal k moci Viktor Orbán, hlavnou témou bol štátny bankrot. Hoci nedokázal splniť všetko, čo sľúbil a imidž krajiny v mnohom utrpel, voliči vnímajú aj to, ž klesla nezamestnanosť a inflácia. Aktuálnou témou sú tzv. „výdavky na réžiu“ domácnosti, a aj tie po znížení regulovaných cien klesli. V Maďarsku existuje nespokojnosť, ale vláda si stále udržuje dostatočnú podporu. Dôvodom je, ako napísal opozičný publicista Gáspár Miklós Tamás, že neexistuje skutočná alternatíva.           

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite