Koncom osemdesiatych rokov a začiatkom deväťdesiatych rokov to bol ešte zaujímavý vysielač so silnými impulzami hlavne pre mladých divákov. V tom čase verejnoprávne stanice ARD a ZDF stratili skoro polovicu svojich divákov. Väčšina prešla k SAT 1 a neskôr k RTL, ktorá dnes patrí Bertelsmanom. Od tohto času sa pohybuje jej podiel na trhu v rozmedzí väčšinou od 12 do takmer 19 percent.
Zo začiatku oslovila divákov najmä tým, že bola nová: prišla s niečím, čo si do tej doby verejnoprávne televízie nedovolili. Bola uvoľnenejšia, jej jazyk bol nespisovný, blížil sa viac hovorovému jazyku ulice, prišla s novými formátmi a jej správy boli kratšie. Len čo sa zmenilo vedenie a celé obchodné zameranie vysielača na Shareholder value, stratila RTL všetko uznanie medzi inteligenciou a váženými žurnalistami. A to aj napriek tomu, že to je posledný privátny vysielač, ktorý má popri NTV a N 24 ešte akési aspoň napoly vážne mienené spravodajstvo. Od roku 2001, keď bola prvá mediálna kríza, začala RTL tvrdo šetriť. Najťažší bol pre ňu asi rok 2008, a diváci od nej od roku 2011 odchádzajú.
Dnes vysiela RTL iba lacné franšízové produkty: Kópie úspešných zahraničných formátov a scripted reality. Popoludňajšie ohlupovacie zábavné programy s nízkou úrovňou: quizshows, catingshows, panelshows (70er Jahre Musik, die 10 besten Jahre von Deutschlands, Big Brother, Deutschland sucht den Superstar, Wer wird Millionär etc.) . Sú to už hlavne série z USA, skoro žiadne vlastné produkcie...
Sledovanosť vyzerá nasledovne: Tak napríklad 15. januára 2014 sa na jej program
Deutschlan sucht den Superstar pozeralo 3,33 milióna divákov, čo znamená, že dosiahla týmto programom podiel na trhu 27,9 percenta. Na mydlový dokument (docusoap) Gute Zeiten, Schlechte Zeiten sa ten istý deň pozeralo 1,99 milióna ľudí a podiel na trhu mala 20,1 percenta. Problém v súčasnej dobe však má RTL s tým, že mydlové dokumenty, ktoré sú hrané a herci sú často nezamestnaní ľudia, ktorí hrajú sami seba, majú síce slušnú sledovanosť, a dokonca sú aj veľmi lacné, ale nikto k nim nedá inzerciu. Dôvod je jasný: cieľová skupina, ktorá tieto programy sleduje, nemá dostatočnú kúpnu silu.
Inzerciu získa táto stanica dnes už najmä k filmovým premiéram. Podľa odborníkov však tento model už nebude dlho fungovať a nový model zatiaľ nikto nevymyslel. Zatiaľ väčšinu vysielacieho času vyplňujú staré filmy zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, na ktoré majú nakúpené práva najmä z USA. Je tu aj nový formát Made in Germany, ktorý by možno mohol priniesť do tejto stanice nový vietor: lebo vzbudzuje emócie. Ide však zase o docusoap. To je asi tiež dôvod, prečo v posledných dňoch verejnoprávna ARD so svojím seriálom Polizeiruf 110 dosiahla lepšiu sledovanosť: pozeralo sa na ňu 8,88 milióna ľudí a ZDF s programom Beithlon dosiahla tiež veľmi dobrý podiel na trhu. Zloženie divákov týchto programov zároveň priťahuje dobrú inzerciu, ktorá sa do RTL už nemá vôbec šancu dostať. Mercedes si nezamestnaní ťažko môžu kúpiť.
Pred časom niekto vypočítal, že keby RTL s doterajším modelom pokračovala, o niekoľko rokov by sa mohla dostať do červených čísel, teda do straty. Zatiaľ však stále zarába veľa: Obrat skupiny Bertelsman v roku 2013 predstavoval 6 miliárd eur a po zdanení im ostala miliarda.
Autor je český publicista.
Zo začiatku oslovila divákov najmä tým, že bola nová: prišla s niečím, čo si do tej doby verejnoprávne televízie nedovolili. Bola uvoľnenejšia, jej jazyk bol nespisovný, blížil sa viac hovorovému jazyku ulice, prišla s novými formátmi a jej správy boli kratšie. Len čo sa zmenilo vedenie a celé obchodné zameranie vysielača na Shareholder value, stratila RTL všetko uznanie medzi inteligenciou a váženými žurnalistami. A to aj napriek tomu, že to je posledný privátny vysielač, ktorý má popri NTV a N 24 ešte akési aspoň napoly vážne mienené spravodajstvo. Od roku 2001, keď bola prvá mediálna kríza, začala RTL tvrdo šetriť. Najťažší bol pre ňu asi rok 2008, a diváci od nej od roku 2011 odchádzajú.
Dnes vysiela RTL iba lacné franšízové produkty: Kópie úspešných zahraničných formátov a scripted reality. Popoludňajšie ohlupovacie zábavné programy s nízkou úrovňou: quizshows, catingshows, panelshows (70er Jahre Musik, die 10 besten Jahre von Deutschlands, Big Brother, Deutschland sucht den Superstar, Wer wird Millionär etc.) . Sú to už hlavne série z USA, skoro žiadne vlastné produkcie...
Sledovanosť vyzerá nasledovne: Tak napríklad 15. januára 2014 sa na jej program
Deutschlan sucht den Superstar pozeralo 3,33 milióna divákov, čo znamená, že dosiahla týmto programom podiel na trhu 27,9 percenta. Na mydlový dokument (docusoap) Gute Zeiten, Schlechte Zeiten sa ten istý deň pozeralo 1,99 milióna ľudí a podiel na trhu mala 20,1 percenta. Problém v súčasnej dobe však má RTL s tým, že mydlové dokumenty, ktoré sú hrané a herci sú často nezamestnaní ľudia, ktorí hrajú sami seba, majú síce slušnú sledovanosť, a dokonca sú aj veľmi lacné, ale nikto k nim nedá inzerciu. Dôvod je jasný: cieľová skupina, ktorá tieto programy sleduje, nemá dostatočnú kúpnu silu.
Inzerciu získa táto stanica dnes už najmä k filmovým premiéram. Podľa odborníkov však tento model už nebude dlho fungovať a nový model zatiaľ nikto nevymyslel. Zatiaľ väčšinu vysielacieho času vyplňujú staré filmy zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, na ktoré majú nakúpené práva najmä z USA. Je tu aj nový formát Made in Germany, ktorý by možno mohol priniesť do tejto stanice nový vietor: lebo vzbudzuje emócie. Ide však zase o docusoap. To je asi tiež dôvod, prečo v posledných dňoch verejnoprávna ARD so svojím seriálom Polizeiruf 110 dosiahla lepšiu sledovanosť: pozeralo sa na ňu 8,88 milióna ľudí a ZDF s programom Beithlon dosiahla tiež veľmi dobrý podiel na trhu. Zloženie divákov týchto programov zároveň priťahuje dobrú inzerciu, ktorá sa do RTL už nemá vôbec šancu dostať. Mercedes si nezamestnaní ťažko môžu kúpiť.
Pred časom niekto vypočítal, že keby RTL s doterajším modelom pokračovala, o niekoľko rokov by sa mohla dostať do červených čísel, teda do straty. Zatiaľ však stále zarába veľa: Obrat skupiny Bertelsman v roku 2013 predstavoval 6 miliárd eur a po zdanení im ostala miliarda.
Autor je český publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.