Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec politológie na Slovensku?

.matej Gašparovič .časopis .týždeň doma

Akreditačná komisia ministerstva školstva v tichosti schválila zmeny vo vzdelávaní v odbore politológia. Výhodné to bude najmä pre trnavskú fakultu, ktorú vedie politológ Peter Horváth, usvedčený z plagiátorstva. Ostatné univerzity bijú na poplach.

Momentálne sa čaká už len na definitívne stanovisko ministra školstva Dušana Čaploviča. Mnohí odborníci sú však zarazení už z toho, čo sa dosiaľ udialo: najskôr expertná komisia s pochybným zložením koncom roka 2012 vypracovala zmenu opisu študijného odboru politológia, od ktorého závisia akreditácie katedier. Navrhla zrušiť tri príbuzné odbory politológie, a to filozofiu, históriu a teóriu štátu a práva. Tento návrh komisie schválila minulý rok Akreditačná komisia (AK), ktorá ho schválila bez toho, aby mohli ostatné školy efektívne reagovať. Politológovia tak čakajú na konečné slovo ministra Čaploviča. Ten by urobil najlepšie, keby celý návrh zmietol zo stola. Navrhovaná zmena môže totiž ohroziť výučbu na viacerých (prevažne tých lepších) katedrách politológie, ktoré majú učiteľov zameraných práve na tieto odbory. Na druhej strane vyhovuje napríklad Fakulte sociálnych vied trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM). Na čele tejto fakulty stojí Peter Horváth, ktorý bol súčasne členom štvorčlennej expertnej skupiny.

.horváthove siete
Okrem Horvátha je členom tohto expertného zboru Ján Koper (učí na Vysokej škole v Sládkovičove), Svetozár Krno, ktorý učí na Horváthovej fakulte na Katedre politických vied a túto skupinu viedla Marcela Gbúrová, ktorá tiež učí na Horváthovej fakulte (na Katedre politických vied).
V tejto súvislosti je zaujímavé, že Gbúrová má svoju katedru politológie v Košiciach na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorej Akreditačná komisia (AK) odmietala udeliť akreditáciu s odôvodnením, že nespĺňa základné kritériá. Napokon Gbúrovej katedre proti vôli AK priklepol akreditáciu deň pred demisiou prvej Ficovej vlády vtedajší minister školstva Ján Mikolaj. Práve rektor košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Ladislav Mirossay je pod návrhom zmien Gbúrovej expertnej skupiny podpísaný ako navrhovateľ.
Tentoraz to však mala Gbúrová s presadením svojich predstáv ľahšie: od septembra 2010 je sama členkou AK, a v rámci nej viedla pracovnú skupinu, ktorá schválila práve návrh ňou vedenej expertnej skupiny. Predseda AK Ľuboš Fišera v tom konflikt záujmov nevidí, keďže pod návrhom je podpísaný košický rektor. „Profesorka Marcela Gbúrová nepredkladala žiadosť o zmenu v opise predmetného študijného odboru,“ tvrdí Fišera. Súčasťou pracovnej skupiny AK boli ešte ďalší dvaja politológovia: a už len málokoho prekvapí, že Július Horváth aj česká profesorka Blanka Říchová učia na Fakulte sociálnych vied UCM.
Akreditačná komisia podľa všetkého schválila návrh Gbúrovej expertnej skupiny bez zmien. Hoci voči návrhu boli vznesené mnohé zásadné pripomienky od rektorov aj učiteľov, v zápisnici sa nespomína ani len to, že by ich prerokovali.

.vyprázdnená politológia
Cieľom novej podoby politológie je podľa autorov zladiť ju so vzdelávacími štandardmi politológie na zahraničných univerzitách. Podobný názor majú zrejme len učitelia blízki Horváthovi. Zástupcovia viacerých politologických katedier a pracovísk napísali koncom minulého roka na ministerstvo školstva list, v ktorom zmeny označujú za „nepochopiteľné“. Upozorňujú, že vyňaté odbory tvoria aj za našimi hranicami nosné jadro kritického bádania politológie: „Na zahraničných politologických pracoviskách je bežné, dokonca nevyhnutné, že na nich pôsobia odborníci s filozofickým, historickým či právnickým vzdelaním,“ uvádza sa v liste. Týmito smermi sú výrazne orientované politologické fakulty nielen v Česku, vrátane Karlovej univerzity, kde pod tieto odbory spadá polovica hlavných oblastí výskumu a jej konferencie sú zamerané takmer výlučne na politickú filozofiu. Podobne to platí aj na prestížnych univerzitách, ako sú britské Oxford a London School of Economics, americký Yale alebo Prin ceton či parížska Sorbonna. Aj slovenský Ústav politických vied SAV sa výrazne profiluje smerom k teórii štátu, skúmaniu politických dejín a osobností svetového a slovenského politického myslenia. „V Európe a vo svete existujú mnohé renomované pracoviská politológie, ktoré už svojím názvom vyjadrujú, že sú zamerané primárne interdisciplinárne,“ hovorí Marián Kuna, dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a odborník na politickú filozofiu: „Napríklad Department of Politics and Philosophy na Manchesterskej Metropolitnej Univerzite či Department of Political Science and Philosophy na Weber State University.“
Podľa Tomáša Zálešáka, politológa z Trnavskej univerzity, by zmeny mohli pripraviť politológiu o jej vedecký charakter. Podobný názor má aj Kuna: „Vyňaté odbory sú zásadné pre analýzu, výskum kauzálnych vzťahov a porozumenie procesom a zmenám v politických inštitúciách.“
S odmietavým stanoviskom prišla aj Slovenská rektorská konferencia. V stanovisku z novembra 2013 označilo šesť podpísaných rektorov navrhovanú zmenu za „nevhodnú redukciu predmetu a bádateľského záberu politológie. (...) „Táto redukcia obmedzí slobodu bádania,“ hnevajú sa šéfovia univerzít, dokonca vrátane tých, kde učia autori týchto zmien. Rektori sa obávajú, že štúdium politológie by sa takto obmedzilo len na „skúmanie mechaniky politického rozhodovania, technológiu moci alebo dokonca odnož sociálneho inžinierstva“.
Marcela Gbúrová kritiku odmieta. Pre .týždeň uvádza, že jej návrh vychádza z odporúčaní európskej konferencie Asociácie politických vied z roku 2003, ktorých cieľom bolo zabezpečiť kompatibilitu štúdia v Európe. „Skladba predmetov v opise má len odporúčací charakter a pracoviská si ju môžu rozšíriť o ďalšie študijné predmety,“ bráni sa Gbúrová. „Za nový opis politológie hlasovali všetci členovia pracovnej skupiny.“

.výzva pre ministra
Navrhované zmeny by niektorým katedrám mohli vážne uškodiť. Samozrejme, nie Horváthovej škole, kde dôjde skôr k upevneniu vlastných pozícií. V novom opise vzdelávania politológie totiž nie sú vypustené len tri humanitné odbory, ale namiesto nich jeden ďalší pribudol: nazýva sa Verejná politika a verejná správa. Presne tak sa volá jedna z dvoch katedier Horváthovej fakulty. Horváth tak svoju účasť v expertnej skupine zrejme využil na posilnenie garancií svojej školy. Marián Kuna za zmenami opisu študijného odboru, naopak, zlý úmysel nevidí: „Ani súčasný stav nie je optimálny, no zmeny sa mohli týkať podstatnejších záležitostí. Takéto zásadné zmeny by sa mali prijímať v rámci všeobecného konsenzu, ktorému by mala predchádzať širšia a dlhodobejšia odborná diskusia na úrovni všetkých politologických pracovísk a odbor níkov z praxe.“ Zálešákovi sa vplyv expertnej skupiny tiež zdá čudný: „Je záhadou, kde komisia tohto druhu a s takýmto osobným obsadením čerpá autoritu na presadzovanie takýchto zmien.“
Podivuhodné však je, prečo práve Peter Horváth ovplyvňuje podobu politológie. Vminulosti bol mediálne najcitovanejším politológom, o jeho služby prejavovala záujem najmä Slovenská televízia počas vládnutia prvej vlády Roberta Fica. Po niekoľkých článkoch v .týždni a v SME jeho mediálna hviezda zhasla. (Len na pripomenutie: viacerí učitelia politológie na UCM na svoje veľké prekvapenie zistili, že v študentskom elektronickom indexe má v ich predmetoch zapísané známky neznámy študent, ktorého nikdy nevideli. Všetky známky za nich a bez ich vedomia zapísal práve šéf katedry Horváth. Našlo sa tiež viacero publikácií, ktoré Horváth opísal a vydal pod vlastným menom.)
Politológa to však v jeho brandži nediskvalifikovalo, práve naopak. Na trnavskej UCM nielenže nebol potrestaný, ale dokonca mu založili fakultu. Kým Fakulta masmediálnej komunikácie UCM pôsobí v starých priestoroch medzi priemyselnými skladmi na okraji Trnavy, Horváthova fakulta dostala novú veľkú budovu v nepomerne lepšej lokalite. Denník SME nedávno uviedol, že na tejto fakulte si robia doktorát politici blízki Smeru, napríklad trnavský viceprimátor Bystrík Stanko a tiež neformálny šéf trnavského Smeru a jeden z údajných sponzorov tejto strany Vladimír Poór. Ten pracuje na dizertačnej práci o politickom vodcovi. Mimochodom, členmi správnej rady UCM sú aj Renáta Zmajkovičová zo Smeru, staronový župan a nominant Smeru Tibor Mikuš a jeden z najbližších Poórových ľudí Miroslav Náhlik.
Zaujímavá je aj pozícia samotnej Gbúrovej. Táto bývalá poslankyňa za HZDS a SDĽ a politologička blízka Smeru má veľký vplyv na ministra Čaploviča. Ten ju napríklad ako svoju poradkyňu posadil do čela komisie, ktorá prešetrovala Súkromnú vysokú školu sv. Alžbety za sporný titul šéfa KDH Jána Figeľa. Do Akreditačnej komisie sa dostala na sklonku prvej vlády Roberta Fica, ktorý schválil jej výmenu za rešpektovaného matematika Leva Bukovského.
Asi ťažko očakávať, že minister Čaplovič odmietne podpísať Gbúrovej návrh, ktorý schválila Akreditačná komisia. Ale keby tak spravil, postavil by sa proti tým, ktorí spotvorujú vzdelávanie na svoj obraz.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite