Dobrou správou je, že ekonomika mierne porastie tak v rozvinutých ekonomikách, ako aj na rozvojových trhoch. Rozvinuté ekonomiky využijú pol desaťročia oddlžovania privátneho sektora, malý fiškálny ťah (s výnimkou Japonska) a udržiavanie uvoľnenej menovej politiky na ročný rast blížiaci sa k 1,9 percenta. Riziká s nízkou mierou pravdepodobnosti budú pre rok 2014 menej charakteristické. Oveľa menšia bude napríklad hrozba rozpadu eurozóny, ďalší výpadok financovania vládnych výdajov či boja o dlhový strop v USA, tvrdé pristátie v Číne alebo vojna medzi Izraelom a Iránom. Napriek tomu väčšina vyspelých ekonomík bude len ťažko dosahovať svoj potenciálny rast. Domácnosti, banky a niektoré nefinančné podniky vo väčšine vyspelých ekonomík sú zaťažené vysokým dlhom, čo znamená potrebu pokračujúceho znižovania zadlženosti. Vysoké deficity verejných financií a záťaž verejného dlhu donútia vlády pokračovať v bolestivých fiškálnych úpravách. A nadbytok regulačných neistôt bude držať súkromné investičné výdavky na uzde. Výhľad na rok 2014 tlmia aj dlhodobejšie obmedzenia. V mnohých rozvinutých ekonomikách hrozí nebezpečenstvo stagnácie, spôsobené aj dlhými rokmi nedostatočných investícií do ľudského a fyzického kapitálu.
.rozvinuté ekonomiky
Zatiaľ čo riziká v eurozóne sú nižšie, jej základné problémy zostávajú nevyriešené: nízky potenciál rastu, vysoká nezamestnanosť, stále vysoká a narastajúca miera verejného dlhu, strata konkurencieschopnosti a pomalé znižovanie jednotkových mzdových nákladov (ktorým silné euro nepomôže) a vzhľadom na znižovanie zadlženosti bánk tesné možnosti pre úverovanie. Aj keď únava z úsporných a politických rizík na periférii eurozóny rastie, pokrok smerom k bankovej únii bude pomalý a nepodniknú sa ani kroky na založenie fiškálnej únie.
V Japonsku vláda ministerského predsedu Šinzó Abe urobila vďaka uvoľnenej menovej politike a fiškálnej expanzii významný pokrok v prekonaní takmer dve desaťročia trvajúcej deflácie. Neistota pramení z nadchádzajúceho zvýšenia spotrebnej dane a pomalého dosahovania tretieho „šípu Abenomiky", a to štrukturálnych reforiem a liberalizácie obchodu. V USA bude ekonomická výkonnosť v roku 2014 ťažiť z revolúcie v oblasti bridlicového plynu, zo zlepšenia na trhu práce a bývania, či z návratu výrobných firiem zo zámoria domov. Riziká poklesu vyplývajú z politickej zápchy v Kongrese (najmä s ohľadom na nadchádzajúce voľby v novembri), z nejasností okolo FED-om plánovaného ukončenia kvantitatívneho uvoľňovania a politiky nulových úrokových sadzieb či z regulačných neistôt.
Pre rozvíjajúce sa ekonomiky ťažký rok 2013 odrážal viaceré vplyvy; spomalenie čínskej ekonomiky, koniec komoditného supercyklu a pokles potenciálneho rastu pre omeškanie v zavádzaní štrukturálnych reforiem. Navyše niekoľko rozvíjajúcich sa ekonomík bolo na jar a v lete tvrdo zasiahnutých po oznámení FED-u o nadchádzajúcom opustení kvantitatívneho uvoľňovania obrátením kapitálových tokov, čo oddiali zraniteľnosť, vyplývajúcu z uvoľnených menových, fiškálnych a úverových politík v rokoch rozmachu lacných peňazí.
.rozvíjajúce sa ekonomiky
Rozvíjajúce sa ekonomiky porastú rýchlejšie, v roku 2014 bližšie k medziročným piatim percentám, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Oživenie vo vyspelých ekonomikách zvýši dovoz z rozvíjajúcich sa trhov. Ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania FED-om bude pomalé, čo udrží úrokové sadzby na nízkej úrovni. Politické reformy v Číne zmiernia riziko tvrdého pristátia. A v mnohých rozvíjajúcich sa ekonomikách bude s pokračujúcou urbanizáciou a industrializáciou ich rastúca stredná trieda spotrebúvať viac tovaru a služieb.
Napriek tomu niektoré rozvíjajúce sa trhy zostanú v roku 2014 krehké vzhľadom na veľké vonkajšie a fiškálne deficity, spomalenie rastu, inflácie, a politického napätia, vyplývajúceho z volieb. Niektoré z týchto krajín – napríklad Indonézia – po posledných úpravách politík budú podliehať nižším rizikám, aj keď ich rast a trhy aktív zostávajú citlivé na politickú neistotu a potenciálne vonkajšie otrasy.
Výkonnejšie sa rozvíjajúce trhy sú tie s menšími makroekonomickými, politickými a finančnými slabinami: Južná Kórea, Filipíny, Malajzia a ďalší ázijskí priemyselní vývozcovia, Poľsko a Česká republika v Európe, Čile, Kolumbia, Peru a Mexiko v Latinskej Amerike, Keňa, Rwanda, a niekoľko ďalších ekonomík v subsaharskej Afrike či krajiny Perzského zálivu, vyvážajúce ropu.
Čína bude v roku 2014 udržiavať ročnú mieru rastu nad 7 percentami. Ale aj napriek reformám, stanoveným čínskym vedením, bude posun rastového modelu od fixných investícií smerom k súkromnej spotrebe príliš pomalý. Veľa partikulárnych činiteľov vrátane miestnych samospráv a štátnych podnikov sa bráni zmenám, objem súkromného a verejného dlhu ešte viac narastie a vedenie krajiny je rozpoltené v tom, ako rýchlo by mali zaviesť reformy. Takže, zatiaľ čo sa Čína v roku 2014 pokúsi vyhnúť tvrdému pristátiu, jej strednodobé vyhliadky zostávajú znepokojujúce.
Stručne povedané, globálna ekonomika v roku 2014 porastie rýchlejšie, zatiaľ čo okrajové riziká budú nižšie. Ale s možnou výnimkou USA zostane rast anemický vo väčšine vyspelých ekonomík a krehkosť rozvíjajúcich sa trhov – zahrňujúc neisté úsilie Číny o ekonomickú rovnováhu – by sa mohla stať brzdou globálneho rastu v nasledujúcich rokoch.
Autor je profesor ekonómie.
Project Syndicate 2014
.rozvinuté ekonomiky
Zatiaľ čo riziká v eurozóne sú nižšie, jej základné problémy zostávajú nevyriešené: nízky potenciál rastu, vysoká nezamestnanosť, stále vysoká a narastajúca miera verejného dlhu, strata konkurencieschopnosti a pomalé znižovanie jednotkových mzdových nákladov (ktorým silné euro nepomôže) a vzhľadom na znižovanie zadlženosti bánk tesné možnosti pre úverovanie. Aj keď únava z úsporných a politických rizík na periférii eurozóny rastie, pokrok smerom k bankovej únii bude pomalý a nepodniknú sa ani kroky na založenie fiškálnej únie.
V Japonsku vláda ministerského predsedu Šinzó Abe urobila vďaka uvoľnenej menovej politike a fiškálnej expanzii významný pokrok v prekonaní takmer dve desaťročia trvajúcej deflácie. Neistota pramení z nadchádzajúceho zvýšenia spotrebnej dane a pomalého dosahovania tretieho „šípu Abenomiky", a to štrukturálnych reforiem a liberalizácie obchodu. V USA bude ekonomická výkonnosť v roku 2014 ťažiť z revolúcie v oblasti bridlicového plynu, zo zlepšenia na trhu práce a bývania, či z návratu výrobných firiem zo zámoria domov. Riziká poklesu vyplývajú z politickej zápchy v Kongrese (najmä s ohľadom na nadchádzajúce voľby v novembri), z nejasností okolo FED-om plánovaného ukončenia kvantitatívneho uvoľňovania a politiky nulových úrokových sadzieb či z regulačných neistôt.
Pre rozvíjajúce sa ekonomiky ťažký rok 2013 odrážal viaceré vplyvy; spomalenie čínskej ekonomiky, koniec komoditného supercyklu a pokles potenciálneho rastu pre omeškanie v zavádzaní štrukturálnych reforiem. Navyše niekoľko rozvíjajúcich sa ekonomík bolo na jar a v lete tvrdo zasiahnutých po oznámení FED-u o nadchádzajúcom opustení kvantitatívneho uvoľňovania obrátením kapitálových tokov, čo oddiali zraniteľnosť, vyplývajúcu z uvoľnených menových, fiškálnych a úverových politík v rokoch rozmachu lacných peňazí.
.rozvíjajúce sa ekonomiky
Rozvíjajúce sa ekonomiky porastú rýchlejšie, v roku 2014 bližšie k medziročným piatim percentám, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Oživenie vo vyspelých ekonomikách zvýši dovoz z rozvíjajúcich sa trhov. Ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania FED-om bude pomalé, čo udrží úrokové sadzby na nízkej úrovni. Politické reformy v Číne zmiernia riziko tvrdého pristátia. A v mnohých rozvíjajúcich sa ekonomikách bude s pokračujúcou urbanizáciou a industrializáciou ich rastúca stredná trieda spotrebúvať viac tovaru a služieb.
Napriek tomu niektoré rozvíjajúce sa trhy zostanú v roku 2014 krehké vzhľadom na veľké vonkajšie a fiškálne deficity, spomalenie rastu, inflácie, a politického napätia, vyplývajúceho z volieb. Niektoré z týchto krajín – napríklad Indonézia – po posledných úpravách politík budú podliehať nižším rizikám, aj keď ich rast a trhy aktív zostávajú citlivé na politickú neistotu a potenciálne vonkajšie otrasy.
Výkonnejšie sa rozvíjajúce trhy sú tie s menšími makroekonomickými, politickými a finančnými slabinami: Južná Kórea, Filipíny, Malajzia a ďalší ázijskí priemyselní vývozcovia, Poľsko a Česká republika v Európe, Čile, Kolumbia, Peru a Mexiko v Latinskej Amerike, Keňa, Rwanda, a niekoľko ďalších ekonomík v subsaharskej Afrike či krajiny Perzského zálivu, vyvážajúce ropu.
Čína bude v roku 2014 udržiavať ročnú mieru rastu nad 7 percentami. Ale aj napriek reformám, stanoveným čínskym vedením, bude posun rastového modelu od fixných investícií smerom k súkromnej spotrebe príliš pomalý. Veľa partikulárnych činiteľov vrátane miestnych samospráv a štátnych podnikov sa bráni zmenám, objem súkromného a verejného dlhu ešte viac narastie a vedenie krajiny je rozpoltené v tom, ako rýchlo by mali zaviesť reformy. Takže, zatiaľ čo sa Čína v roku 2014 pokúsi vyhnúť tvrdému pristátiu, jej strednodobé vyhliadky zostávajú znepokojujúce.
Stručne povedané, globálna ekonomika v roku 2014 porastie rýchlejšie, zatiaľ čo okrajové riziká budú nižšie. Ale s možnou výnimkou USA zostane rast anemický vo väčšine vyspelých ekonomík a krehkosť rozvíjajúcich sa trhov – zahrňujúc neisté úsilie Číny o ekonomickú rovnováhu – by sa mohla stať brzdou globálneho rastu v nasledujúcich rokoch.
Autor je profesor ekonómie.
Project Syndicate 2014
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.