Traduje sa, že Stalin mal Bulgakova rád, konkrétne jeho román Biela garda. Vraj vďaka nemu rozumel mysleniu „bielych“. Bieli v občianskej vojne s červenými prehrali, Rusko a aj Ukrajinu ovládli komunisti. Nikto neopísal svet bielych autentickejšie, ako práve Bulgakov. Keď som nedávno navštívil jeho múzeum v Kyjeve, ktoré sa nachádza v dome, kde žil, tá atmosféra sa dala dýchať. Autori vybudovali toto múzeum s dvoma vrstvami: časť exponátov sa viazala k Bulgakovovmu životu, časť k jeho dielu. Boli namaľované, ako inak, nabielo. Bulgakov rozumel bielym, sám k nim svojím pôvodom patril. Žil však v nešťastnej a krvavej dobe, nechýbalo veľa a bol by skončil ako červený, tak ako jeho Kyjev. Na objednávku napísal divadelnú hru o Stalinovi, napokon sa však nehrala. Stalinovi sa nepáčila, bola totiž o jeho mladosti, a teda málo propagandistická. Bulgakov sa najmä vďaka svojej tretej žene komunistom (a Stalinovi zvlášť) čiastočne priblížil a zachránil si tak život. Svoju dušu však autor Majstra a Margarétky nezapredal.
Keď som uplynulé dni sledoval vývoj v Kyjeve, myslel som na Bulgakova. V Kyjeve sa opäť bojovalo o to, komu patrí toto mesto. A Ukrajinci opäť prehrali. „Janukovyč rieši jedinú vec: prezidentské voľby v roku 2015,“ povedal mi európsky diplomat pôsobiaci v Kyjeve. „Urobí to, čo mu pomôže tieto voľby vyhrať. Sám ešte nevie, čo to bude,“ hovorí mi do telefónu dva dni pred schválením nariadenia číslo 905, ktorým sa pozastavila príprava dohody o asociačnom členstve Kyjeva v Európskej únii.
Ukrajina je v dezolátnom stave. Štát dlhuje štátnym zamestnancom približne 200 miliárd hrivien. Na mzdách, doplatkoch, dávkach. Plynárenská firma Naftogaz dlhuje len za posledné tri mesiace Gazpromu 1,3 miliardy dolárov za plyn. Dlh sa navyše úročí krutým šesťpercentným úrokom. Štátne rezervy spadli na 20 miliárd dolárov. Štát nemá peniaze na vyplácanie vratiek z DPH podnikateľom, vrátane zahraničných investorov. Vláda dokonca schválila opatrenie, že nič platiť nebude. Premiér Azarov vyhlásil, že Ukrajina nemôže zostaviť rozpočet na budúci rok, pretože príliš mnoho príjmov závisí od Ruska. Krajina má problém s masívnou emigráciou, nezamestnanosťou, korupciou. Pozorovatelia ukrajinskej politiky hovoria, že Janukovyča môže v prezidentských voľbách poraziť hocikto. Janukovyč preto musí svojho oponenta „poraziť“ ešte pred voľbami, či už to bude Kličko, alebo niekto iný. O budúcom prezidentovi sa teda rozhodne v roku 2014. Až doteraz sa zdalo, že rozhodujúcim faktorom bude rastúca proeurópska orientácia ukrajinskej verejnosti a rovnaké záujmy ukrajinských oligarchov.
Ani tu však nebola situácia jednoznačná. Janukovyč totiž za posledné roky posilnil svoje mocenské postavenie, už nie je závislý od oligarchov, ale oni od neho. Okrídlený príbeh, ako oligarcha Achmetov počas stretnutia s francúzskym veľvyslancom sfackal Janukovyča, keď sa po voľbách dostal k moci Juščenko, je dávno minulosťou. Janukovyč posilnil svoje postavenie aj tým, že nové ekonomické centrum okolo seba vytvoril jeho syn. Svoje impérium nazýva tento rodiaci sa oligarcha Rodina. Záujmy Rodiny a záujmy štátu sú teda totožné. Až do volieb.
Keď sa Janukovyč stretol dvakrát po sebe s ruským prezidentom Putinom, Poliaci pochopili, že doterajší prístup Bruselu ku Kyjevu nestačí. Únia dáva Ukrajine pomoc na úrovni 200 miliónov eur ročne, to je však málo. Preto začali Poliaci hovoriť o potrebe nového Marshallovho plánu. Chýbal však ten, kto by ho zaplatil. Barroso ponúkal Janukovyčovi pomoc vo výške 15 miliárd dolárov, ktoré by mohli ísť okamžite do rozpočtu, ako to žiadal ukrajinský prezident, ale stanovoval si podmienky. Ukrajina mala uvoľniť pevný kurz hrivny k doláru, keďže hrivna je dlhodobo nadhodnotená, čo by okamžite vyvolalo infláciu a zdraženie všetkých tovarov. Brusel tiež žiadal liberalizovať regulované ceny plynu, čo je ďalšie zvýšenie inflácie. Všetky tieto opatrenia sú v záujme samotnej Ukrajiny a raz ich bude musieť krajina schváliť, ale rok pred voľbami by to Janukovyča politicky pochovalo. A potom tu bola otázka Tymošenkovej. Ukrajinci najskôr jej vydanie považovali za formalitu, minulý týždeň však už vznikali obavy, že jej odchod do Nemecka môže krajinu poškodiť, že bude ako džin vypustený z fľaše. Putin o všetkých týchto požiadavkach Bruselu vedel, Európa o ruských návrhoch len špekulovala. Tak vyzerá vojna bielych a červených v 21. storočí, jedni majú železné zásady, druhí železnú vôľu.
Znamená to teda, že Kyjev patrí definitívne na východ? Nie. Skutočný odkaz Bulgakova je, že táto otázka nemá definitívnu odpoveď.
Keď som uplynulé dni sledoval vývoj v Kyjeve, myslel som na Bulgakova. V Kyjeve sa opäť bojovalo o to, komu patrí toto mesto. A Ukrajinci opäť prehrali. „Janukovyč rieši jedinú vec: prezidentské voľby v roku 2015,“ povedal mi európsky diplomat pôsobiaci v Kyjeve. „Urobí to, čo mu pomôže tieto voľby vyhrať. Sám ešte nevie, čo to bude,“ hovorí mi do telefónu dva dni pred schválením nariadenia číslo 905, ktorým sa pozastavila príprava dohody o asociačnom členstve Kyjeva v Európskej únii.
Ukrajina je v dezolátnom stave. Štát dlhuje štátnym zamestnancom približne 200 miliárd hrivien. Na mzdách, doplatkoch, dávkach. Plynárenská firma Naftogaz dlhuje len za posledné tri mesiace Gazpromu 1,3 miliardy dolárov za plyn. Dlh sa navyše úročí krutým šesťpercentným úrokom. Štátne rezervy spadli na 20 miliárd dolárov. Štát nemá peniaze na vyplácanie vratiek z DPH podnikateľom, vrátane zahraničných investorov. Vláda dokonca schválila opatrenie, že nič platiť nebude. Premiér Azarov vyhlásil, že Ukrajina nemôže zostaviť rozpočet na budúci rok, pretože príliš mnoho príjmov závisí od Ruska. Krajina má problém s masívnou emigráciou, nezamestnanosťou, korupciou. Pozorovatelia ukrajinskej politiky hovoria, že Janukovyča môže v prezidentských voľbách poraziť hocikto. Janukovyč preto musí svojho oponenta „poraziť“ ešte pred voľbami, či už to bude Kličko, alebo niekto iný. O budúcom prezidentovi sa teda rozhodne v roku 2014. Až doteraz sa zdalo, že rozhodujúcim faktorom bude rastúca proeurópska orientácia ukrajinskej verejnosti a rovnaké záujmy ukrajinských oligarchov.
Ani tu však nebola situácia jednoznačná. Janukovyč totiž za posledné roky posilnil svoje mocenské postavenie, už nie je závislý od oligarchov, ale oni od neho. Okrídlený príbeh, ako oligarcha Achmetov počas stretnutia s francúzskym veľvyslancom sfackal Janukovyča, keď sa po voľbách dostal k moci Juščenko, je dávno minulosťou. Janukovyč posilnil svoje postavenie aj tým, že nové ekonomické centrum okolo seba vytvoril jeho syn. Svoje impérium nazýva tento rodiaci sa oligarcha Rodina. Záujmy Rodiny a záujmy štátu sú teda totožné. Až do volieb.
Keď sa Janukovyč stretol dvakrát po sebe s ruským prezidentom Putinom, Poliaci pochopili, že doterajší prístup Bruselu ku Kyjevu nestačí. Únia dáva Ukrajine pomoc na úrovni 200 miliónov eur ročne, to je však málo. Preto začali Poliaci hovoriť o potrebe nového Marshallovho plánu. Chýbal však ten, kto by ho zaplatil. Barroso ponúkal Janukovyčovi pomoc vo výške 15 miliárd dolárov, ktoré by mohli ísť okamžite do rozpočtu, ako to žiadal ukrajinský prezident, ale stanovoval si podmienky. Ukrajina mala uvoľniť pevný kurz hrivny k doláru, keďže hrivna je dlhodobo nadhodnotená, čo by okamžite vyvolalo infláciu a zdraženie všetkých tovarov. Brusel tiež žiadal liberalizovať regulované ceny plynu, čo je ďalšie zvýšenie inflácie. Všetky tieto opatrenia sú v záujme samotnej Ukrajiny a raz ich bude musieť krajina schváliť, ale rok pred voľbami by to Janukovyča politicky pochovalo. A potom tu bola otázka Tymošenkovej. Ukrajinci najskôr jej vydanie považovali za formalitu, minulý týždeň však už vznikali obavy, že jej odchod do Nemecka môže krajinu poškodiť, že bude ako džin vypustený z fľaše. Putin o všetkých týchto požiadavkach Bruselu vedel, Európa o ruských návrhoch len špekulovala. Tak vyzerá vojna bielych a červených v 21. storočí, jedni majú železné zásady, druhí železnú vôľu.
Znamená to teda, že Kyjev patrí definitívne na východ? Nie. Skutočný odkaz Bulgakova je, že táto otázka nemá definitívnu odpoveď.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.