Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

What’s .týždeň?

.jim Colton .časopis .médiá

Rozhovor americkej fotožurnalistickej legendy Jima Coltona s kreatívnym riaditeľom časopisu .týždeň Róbertom Cserem.

.kedy ste sa začali venovať fotografii? Odkedy pracujete pre .týždeň a čo ste robili predtým?
Ťažko povedať, kedy som naozaj začínal v tomto fachu. V každom prípade som začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia začal pracovať ako tlačiarenský sadzač, neskôr ako grafický a výtvarný redaktor jedného slovenského denníka, potom týždenníka, aby som nové tisícročie už privítal ako art director v nadnárodnej reklamnej agentúre. Tieto moje činnosti však viac súviseli s grafickým dizajnom a reklamnou kreatívnou tvorbou ako s fotografiou, aj keď aj ona bola súčasťou mojej práce. S časopisom .týždeň spolupracujem od jeho založenia v roku 2004, takže vo fotografickom fachu som tak ozajstne začal asi v tom roku.

.skúste našim čitateľom priblížiť .týždeň. Ako dlho je už na trhu? Ako často vychádza? Máte v redakcii svojich fotografov a obrazových editorov?
Ako som už spomínal, spoločensko-politický časopis .týždeň začínal pred deviatimi rokmi. Slovo týždeň v slovenčine znamená week, čiže je to týždenník. Má malú redakciu, ktorej súčasťou sú aj dvaja-traja fotografi, dvaja obrazoví editori, dvaja layouteri a ja, kreatívny riaditeľ. Moja funkcia je v tomto prípade krycí názov pre hlavného obrazového editora, art directora, šéfa fotografov a reklamného kreatívneho riaditeľa v jednej osobe. Predávame okolo pätnásťtisíc výtlačkov, čo je porovnateľné číslo s predajom podobných publikácií na vašom trhu, keďže v našej krajine žije asi tak šesťdesiatkrát menej ľudí ako u vás, tak aj predaj je rádovo nižší.

.týždeň pôsobí ako Time či Newsweek, s tým rozdielom, že väčší dôraz kladie na obrazovú stránku. Vznikol podľa vzoru niektorého z týchto týždenníkov?
Keďže som autorom vizuálneho konceptu a spoluautorom grafického dizajnu časopisu .týždeň, môžem na tú otázku celkom dobre odpovedať. Odjakživa sa mi páčili tri časopisy na svete, a to Life, Time a Newsweek. Čiže, ak cítiť ducha týchto publikácií aj z týždenníka .týždeň, tak je to dobré, tak to malo byť a potom som odviedol dobrú prácu.

.keď som pracoval ako šéf fotografov v Newsweeku, neraz som mal problém, ako presvedčiť editorov časopisu, nech vyhradia viac strán a lepší priestor fotografiám. Zažívate podobné zápasy? Alebo máte pocit, že píšuci redaktori vedia naozaj oceniť vizuály?
Toto je asi rovnaké na celom svete, aj na Slovensku väčšina píšucich redaktorov nechce chápať, že okrem televízie a rodinných albumov sa aj inde majú objavovať obrázky a navyše kvalitné. V našom časopise je situácia aj vďaka šéfredaktorovi oveľa lepšia ako slovenský priemer, ktorý najviac charakterizuje naivná predstava, že keď si niekto kúpi drahý fotoaparát, tak už je veľkým fotografom. Raz si veru kúpim aj ja kvalitné pero a stanem sa slávnym spisovateľom.

.vydavateľstvá v Spojených štátoch prežívajú dramatické zmeny. Newsweek už vychádza len na internete, mnohé noviny úplne eliminujú svoje obrazové redakcie. Sú na európskom trhu podobné problémy? Alebo tam stále prevláda zdravý dopyt po skutočných správach, nie po zábave?
Európsky trh je rozbitý vzhľadom na jazykovú rôznorodosť kontinentu, čiže ani sa vlastne nedá hovoriť o jednotnom trhu. V každom prípade aj také veľké trhy, akým je napríklad trh nemecky hovoriacich čitateľov, majú problémy, aj tam zanikajú rešpektované denníky či časopisy napriek tomu, že sú určené pre desiatky miliónov ľudí. Na takom malom päťmiliónovom Slovensku vydávanie seriózneho tlačeného časopisu hraničí so zázrakom alebo šialenstvom. Veď si predstav napríklad podmienky štátu Wisconsin s tým, že navyše wisconsinčine by obyvatelia ostatných amerických štátov nerozumeli. Čo sa týka znižovania počtu profesionálnych vizuálnych žurnalistov, tak na Slovensku sa to nekoná, ani sa to konať nemôže, lebo v našej krajine bol ich počet v redakciách odjakživa podhodnotený, len na úrovni nevyhnutného základného servisu. Náklady serióznych denníkov a časopisov, rovnako ako príjmy z reklamy, sa však znižujú v celej Európe takisto ako u vás. Rovnakou rýchlosťou, akou rastie chuť a zvedavosť čitateľov na plytkú zábavu.

.digitálna fototechnika zmenila nielen spôsob, ktorým vzniká obsah, ale aj to, ako tento obsah prezentujeme. Je pre .týždeň dôležitá prítomnosť na internete? Aká pozornosť sa venuje internetovej stránke časopisu? Je dostupný aj v alternatívnych médiách, ako sú iPady či aplikácie pre smartfóny?
V našich skromných podmienkach sa snažíme na našej internetovej stránke rozvíjať najmä videožurnalistiku, čo sa týka vizuálneho prejavu. V každom prípade je naša internetová stránka čiastočne spoplatnená, napríklad tie videá alebo aj články z tlačeného vydania. Vychádzame aj na iPade, tam sme začali s ozvučenými titulnými stranami a fotografickými rubrikami v podobnom duchu.

.v USA získal .týždeň niekoľ ko ocenení vo fotografických súťažiach za obrazové editovanie časopisu. Na ktorý vizuálny príbeh ste boli v poslednom období osobitne hrdý?
Teším sa každej ocenenej aj neocenenej zmysluplnej práci. Považujem však za česť byť trojnásobným držiteľom ocenenia Magazine Picture Editor of the Year v súťaži Best of Photojournalism. Veľmi sa teším aj našej tohtoročnej novinke, pravidelnej fotorubrike v tlačenom vydaní časopisu v počte 10-12 strán, kde ukazujeme čitateľom a ostatným médiám, že aj fotografie môžu mať občas prednosť pred textom a nerušene hovoriť svojím jazykom.

.keď sledujete vývoj brandže, ste optimista? Čo by ste poradili mladým fotožurnalistom, ktorí uvažujú o kariére v tomto odvetví? Chcete na záver ešte niečo povedať našim čitateľom?
Obraz tu bude vždy. Či ako jaskynná maľba, kostolná freska, žurnalistická fotografia alebo priestorový hologram. Čiže táto profesia napriek jej súčasnej kríze a transformácii navždy zostane. Poviem vám jeden dobrý argument, prečo netreba podceňovať a zatracovať vizuálny jazyk. Viete, ako som sa namakal s týmito odpoveďami, kým som to všetko precítil v maďarčine, vyjadril v slovenčine, a napokon preložil do angličtiny? Ale o tom vedel asi svoje aj môj krajan Robert Capa, možno preto začal radšej hovoriť tým univerzálnym jazykom, tým vizuálnym. Aby ste mu rozumeli.

Písané pre National Press Photographers Association

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite