Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tvrdý oriešok

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Je to malé, je to guľaté a trošku sa toho bojíme, lebo taký dokonale okrúhly orech sme jakživ nevideli. Dáme ho do úst a máme pocit, že sme zahryzli do úžasne chrumkavého, orieškovo-kokosového masla.

Ten dokonale okrúhly zázrak sa volá makadamový orech. Mnohí z vás si uľahčene môžu oddýchnuť. Konečne nebudeme hovoriť o ničom, čoho by sa Kolumbus čo i len dotkol alebo Marco Polo náruživo opísal. Presunieme totiž svoju pozornosť na celkom iný kontinent – Austráliu. Keď ju v roku 1770 objavil James Cook, starí Európania len krútili hlavami nad tým, čo na svete ešte čudného dokáže rásť. A makadamové orechy sú jeden z takých zázrakov.

.gindl s čudesnými kvetmi
Tisícky rokov pred objavením boli tieto malé oriešky zdrojom obživy pôvodných austrálskych obyvateľov. Hovorili im – a tu sa nejeden slovenský intelektuál pousmeje – gindl. Aborigéni ich chodili zbierať do tropických lesov východnej Austrálie, kde rastú na vysokých stromoch s nádhernými, sýto tmavozelenými listami a ešte krajšími, naozaj pračudesnými kvetmi. Okolo stromov vždy našli popadané tmavozelené guľôčky. Tie nechali poriadne preschnúť a zbavili ich tej zelenej šupky. Z guľôčok sa vykľul orech. Lenže nebol to len taký obyčajný orech, ktorý sa dal naverímboha skonzumovať.
Najprv sa muselo počkať, kým guľaté a sladké jadierko nezačalo v hnedej škrupine hrkať. Jadro totiž muselo najprv stratiť trochu vody, aby sa vôbec dalo od šupky odlúpnuť. Aborigéni tomu trochu pomáhali tým, že orechy trieskali o zem ako najatí. Muselo to vyzerať smiešne, ale to je ešte nič! Po uvoľnení jadierka sa pristúpilo k najdôležitejšej časti – rozbitiu orecha. A tu je makadamový orech naozaj tvrdým orieškom. Má totiž takú tvrdú škrupinu, že si na nej vylámal zuby už nejeden Aborigén. Dnes existujú špeciálne nástroje na ich rozlúsknutie, no väčšina ľudí prisahá na poctivé, pokiaľ možno obrovské kladivo. Pred tisíckami rokov v Austrálii zrejme pôvodní obyvatelia siahli napokon po kameni a nad týmto objavom škerili svoje štrbavé úsmevy. Nechcem vedieť, koľko prstov si táto túžba po omamnej chuti makadamových orechov odniesla. Napokon, to bol možno ten najmenší problém. Museli pri tom totiž padať aj životy, pretože zmnožstva druhov makadamov, ktoré rastú v Austrálii, sú len dva jedlé. Ostatné sa jesť nedajú alebo sú rovno jedovaté.

.orechy pána Macadama
V roku 1857 sa Austráliou potuloval svetoznámy botanik Ferdinand von Mueller a pri svojom kochaní sa novou a dosiaľ nepoznanou faunou a flórou narazil aj na tieto malé a neuveriteľne zdravé domorodé guľôčky. Hneď si ich obľúbil, napísal o nich domov do Európy. A aby bola zábava, rovno ich aj nazval. Meno Gindl sa mu evidentne nepáčilo, a tak z pasie nové orechy dostali meno podľa jeho škótskeho kolegu a evidentne aj dobrého kamaráta Johna. Bolo že to vtipných poznámok a hihňania sa do vreckoviek v anglických vedeckých kluboch, keď sa pozerali na mrňavé orechy pána Macadama.
Sprvoti si Austrálčania potenciál tohto nádherného a v súčasnosti najdrahšieho orecha na svete neuvedomili. Jedli si ho len tak podomácky a nikam ho nevyvážali. Svet čaro orieškov s neuveriteľne vysokým obsahom zdravých tukov objavil až vtedy, keď ich začal na Havajských ostrovoch pestovať istý Villiam H. Purvis. Amerika si ich zamilovala a Austrálii postupne došlo, že to nie je fér, aby ich orechy vo veľkom vyvážali nejaké malé ostrovčeky namiesto nich. Hneď sa pustili do práce a dnes sú ich najväčším vývozcom a pokrývajú polovicu spotreby celého sveta.
Do nej spadá aj ich mohutné využitie v kozmetickom priemysle, keďže makadamový olej je jeden z tukov najlepšie sa vstrebávajúcich do pokožky a pôsobí až zázračne liečivo. Pri makadamových orieškoch si však na jedno treba dávať pozor. Sú jedovaté pre psy. Otrava sa prejavuje až 48-hodinovou svalovou paralýzou.

Autor je scenárista

Ako na makadamy/
Najlepšie makadamy chutia samotné, no musia byť ešte pomerne čerstvé a nezatuchnuté, čo sa nie vždy pri ich dovoze z takej ďalekej krajiny podarí. Navyše, nikdy sa nejedia surové, ale rôzne pražené. Ak vidíte, že oriešky nemajú maslovú ale už skôr medovú farbu, nekupujte ich. Vždy by mali byť mimoriadne chrumkavé a po ich rozlúsknutí by sa mal na jazyku rozliať príjemný, poriadne olejnatý kokosovo-orechový pocit. Práve pre vysoký obsah olejov sú makadamové orechy veľmi sýte, takže buďte pripravení, že po hrsti týchto guľôčok budete mať dosť. Neodporúčam kupovať orechy nerozlúsknuté. S ich rozbíjaním je naozaj veľký problém a krásne okrúhle jadro z nich skoro nikdy tĺčikom nedostanete a ani klasický kuchynský luskáčik vám príliš nepomôže. Dokonca aj vo veľkovýrobe pri špeciálnych strojoch, ktoré škrupiny neroztĺkajú, ale nakrajujú, je výťažnosť len 70-percentná. V kuchyni ich môžeme využívať podobne ako ostatné orechy, len pamätajme, že sú „mokrejšie“ a nepomerne drahšie. Preto sa primárne využívajú na dozdobenie jedál. Pomáha im pri tom najmä ich utešený vzhľad krásnych a dokonalých veľkých perál.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite