Bol to celkom vydarený víkend, ktorý sa začal aj skončil zvláštnym, atraktívnym džezom. V piatok hrala v bratislavskom PKO Hiromi, v nedeľu vystúpil v petržalskom divadle Aréna Vienna Art Orchestra.
Tie dva koncerty mali na prvý pohľad len málo spoločné: energiou nabitá hudba a preplnené PKO v piatok, bigbandová pohoda v komornom divadle Aréna v nedeľu. Štyria mladí muzikanti na veľkom pódiu, hrajúci od prvého tónu po posledný prídavok s plynovým pedálom zatlačeným až k podlahe a sivovlasý dirigent a skladateľ Mathias Rüegg, s nadhľadom koučujúci svoj orchester pomedzi swingové grúvy, virtuózne sóla a dramatické stoptajmy. Kapela a bigband. Japonská energia a rakúsky poriadok.
Koncert Hiromi´s Sonicbloom bol extatickým zážitkom. Kompozície japonskej klaviristky majú v sebe rockovú intenzitu a komiksový vtip, pričom sú vystavané viac-menej v duchu pravidiel klasickej kompozície. Človek obdivuje virtuózne sóla Hiromi, zvukomalebné bicie Martina Valihoru, melodickú basgitaru Tonyho Greya a zvonivé gitarové linky Johna Shannona. Kapela hrá na hranici možného, často sa menia tempá, improvizované pasáže sa striedajú s bleskovými unisonami. A pri tom všetkom títo štyria muzikanti z troch kontinentov vyzerajú, akoby sa len tak zabávali.
Vienna Art Orchestra je jeden z najzvláštnejších bigbandov na svete. Pred tridsiatimi rokmi ho založil hudobný vizionár Mathias Rüegg a odvtedy spochybnil takmer všetky zaužívané stereotypy, ktoré si človek s veľkým džezovým orchestrom spája. Často sa necháva inšpirovať klasickou hudbou, alpským folklórom, rockom, ale napríklad aj Freudom či americkými filmovými divami. V Petržalke zahrali Viedenčania program American Dreams. Každá skladba bola venovaná jednej z veľkých amerických herečiek. Nad orchestrom viselo veľké filmové plátno, na ktorom sa objavovali portréty krásnych hollywoodskych dám spolu so základnými informáciami o ich živote a diele. Orchester hral výborne. Nádherný zvuk, pozoruhodné sóla (jedno z najlepších zahral trubkár Juraj Bartoš v skladbe Marilyn Monroe), sofistikované hudobné témy. Hoci zvuk a aranžmány programovo smerovali k americkému swingu, gitarista Martin Koller odpálil metalové sólo, Anna Lauvergnac spievala balady aj hlasové linky v tutti pasážach a členovia orchestra sa celý čas zjavne výborne bavili.
Hiromi a Vienna Art Orchestra sa skutočne líšia v mnohom. V tom najdôležitejšom sú si však podobní: vytvárajú hudbu, ktorá vytŕča z tradičného džezového mainstreamu, pričom oslovujú aj ľudí, ktorých pravoverní džezmeni príliš nevyhľadávajú. V piatok Hiromi, v nedeľu Vienna Art Orchestra. Víkend, akých by v Bratislave pokojne mohlo byť viac.
Hiromi´s Sonicbloom, 9. november 2007, PKO, Bratislava
Vienna Art Orchestra, 11. november 2007, divadlo Aréna, Petržalk
Tie dva koncerty mali na prvý pohľad len málo spoločné: energiou nabitá hudba a preplnené PKO v piatok, bigbandová pohoda v komornom divadle Aréna v nedeľu. Štyria mladí muzikanti na veľkom pódiu, hrajúci od prvého tónu po posledný prídavok s plynovým pedálom zatlačeným až k podlahe a sivovlasý dirigent a skladateľ Mathias Rüegg, s nadhľadom koučujúci svoj orchester pomedzi swingové grúvy, virtuózne sóla a dramatické stoptajmy. Kapela a bigband. Japonská energia a rakúsky poriadok.
Koncert Hiromi´s Sonicbloom bol extatickým zážitkom. Kompozície japonskej klaviristky majú v sebe rockovú intenzitu a komiksový vtip, pričom sú vystavané viac-menej v duchu pravidiel klasickej kompozície. Človek obdivuje virtuózne sóla Hiromi, zvukomalebné bicie Martina Valihoru, melodickú basgitaru Tonyho Greya a zvonivé gitarové linky Johna Shannona. Kapela hrá na hranici možného, často sa menia tempá, improvizované pasáže sa striedajú s bleskovými unisonami. A pri tom všetkom títo štyria muzikanti z troch kontinentov vyzerajú, akoby sa len tak zabávali.
Vienna Art Orchestra je jeden z najzvláštnejších bigbandov na svete. Pred tridsiatimi rokmi ho založil hudobný vizionár Mathias Rüegg a odvtedy spochybnil takmer všetky zaužívané stereotypy, ktoré si človek s veľkým džezovým orchestrom spája. Často sa necháva inšpirovať klasickou hudbou, alpským folklórom, rockom, ale napríklad aj Freudom či americkými filmovými divami. V Petržalke zahrali Viedenčania program American Dreams. Každá skladba bola venovaná jednej z veľkých amerických herečiek. Nad orchestrom viselo veľké filmové plátno, na ktorom sa objavovali portréty krásnych hollywoodskych dám spolu so základnými informáciami o ich živote a diele. Orchester hral výborne. Nádherný zvuk, pozoruhodné sóla (jedno z najlepších zahral trubkár Juraj Bartoš v skladbe Marilyn Monroe), sofistikované hudobné témy. Hoci zvuk a aranžmány programovo smerovali k americkému swingu, gitarista Martin Koller odpálil metalové sólo, Anna Lauvergnac spievala balady aj hlasové linky v tutti pasážach a členovia orchestra sa celý čas zjavne výborne bavili.
Hiromi a Vienna Art Orchestra sa skutočne líšia v mnohom. V tom najdôležitejšom sú si však podobní: vytvárajú hudbu, ktorá vytŕča z tradičného džezového mainstreamu, pričom oslovujú aj ľudí, ktorých pravoverní džezmeni príliš nevyhľadávajú. V piatok Hiromi, v nedeľu Vienna Art Orchestra. Víkend, akých by v Bratislave pokojne mohlo byť viac.
Hiromi´s Sonicbloom, 9. november 2007, PKO, Bratislava
Vienna Art Orchestra, 11. november 2007, divadlo Aréna, Petržalk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.