Robert Redford v minimalistickej forme troch vzájomne prepletených príbehov, odohrávajúcich sa v priebehu jedinej hodiny s neobvyklou presnosťou pomenúva problémy, ktorým čelí súčasná americká spoločnosť.
Americké jednotky práve začali ofenzívu v Afganistane. V rovnakom čase vstupuje novinárka Janine Roth (Meryl Streepová) z celoštátnej televíznej stanice do kancelárie senátora Irwinga (Tom Cruise), ktorý vymyslel stratégiu tejto vojenskej operácie. Irwing sa je snaží presvedčiť o správnosti vojenského zásahu, Rothová však váha, či po chybách v Iraku možno vláde úplne dôverovať. Zároveň spolu so študentom Toddom (Andrew Garfield) vchádzame do kancelárie vysokoškolského učiteľa politológie Stephena Malleyho (Robert Redford). Ten sa pokúša, tvárou v tvár ľahostajnosti mimoriadne nadaného študenta voči vláde, obhájiť princípy politickej angažovanosti. S operáciou v Afganistane ho spájajú osudy dvoch mladých vojakov, ktorí sa, inšpirovaní jeho prednáškami, rozhodli vstúpiť do armády a bojovať v Afganistane.
Film Roberta Redforda spája tri mikropríbehy do jedného kompaktného celku. Tento princíp môže na prvý pohľad pripomenúť filmy Amorres Perros alebo Babel Alejandra Gonzáles Iñárritu, podobnosť je však len povrchová. Redfordov príbeh neprináša osudové zlomy vo vonkajšom slova zmysle, dramatickosť je internalizovaná, odohráva sa zväčša pod povrchom viditeľného, vnútri jednotlivca, ktorý stojí pred kľúčovými rozhodnutiami alebo musí riešiť ich dôsledky. Príbeh sa opiera o kvalitný scenár, predovšetkým o detailne vybrúsené dialógy, ktoré nám dokážu tieto drámy realisticky sprostredkovať.
Film nás konfrontuje s rozhodnutiami niekoľkých filmových postáv, pričom sa mu darí dosiahnuť pomerne vzácny jav. Každá z postáv stelesňuje istý charakteristický typ postoja, nestáva sa však len prázdnou šablónou a dokáže si zachovať jedinečný rozmer. Preto môžeme pocitom postáv veriť a spolu s nimi prežívať ich dilemy, rozhodnutia a omyly. Výrazný podiel na tom majú i vhodne zvolení hereckí predstavitelia, ktorí nám vedia prežívanie svojich postáv priblížiť pomocou nenápadných gest, postojom alebo pohľadom.
Režijné spracovanie sa podriaďuje dominancii dialógov. Redford vie udržiavať vyvážené tempo rozprávania a striedať jednotlivé príbehy tak, aby posilnil celkovú gradáciu deja. Volí subtílne prostriedky filmovej reči, pomocou ktorých dokáže primať divákov intenzívnejšie sa stotožňovať s postavami alebo prežívať príbeh bez toho, aby lacno manipuloval s pozornosťou publika.
Na Redfordovom filme je výnimočná predovšetkým schopnosť vypovedať prostredníctvom dilem niekoľkých postáv o komplikovaných spoločenských otázkach. V tomto ohľade je súčasťou nového hollywoodskeho trendu, ktorým je návrat k politickým témam. Na rozdiel od angažovaných tvorcov Nového Hollywoodu, ktorí sa svojimi filmami pokúšali spracovať rozčarovanie z Vietnamu, dnes sa filmári venujú predovšetkým témam spravodajských služieb a prešľapom vo vojne proti terorizmu, ktoré v americkej spoločnosti silne rezonujú. Táto téma sa, vo viac či menej ľavicovom obale, v serióznejšej alebo zábavnejšej forme objavila napríklad v tituloch Syriana, Kráľovstvo či Unesený. V línii politických filmov prinášajú Hrdinovia a zbabelci najzrelšiu i najkomplexnejšiu výpoveď. Film sa nezaoberá len otázkami americkej zahraničnej politiky, dotýka sa aj ďalších významných neduhov, napríklad pasivity médií či otázok, týkajúcich sa školstva. Jednotlivé výpovede sa navzájom dopĺňajú, obohacujú a skladajú kritický obraz americkej súčasnosti. Redfordova kritika však nie je lacným ľavicovým moralizovaním, poukazuje, vecne a premyslene, na problémy, ktoré vzhľadom na súčasnú situáciu nemožno prehliadať.
Len máloktorý film dokáže hovoriť o problémoch spoločnosti a neutopiť sa v mori zautomatizovaných, povrchných, lživých odpovedí. Hrdinom a zbabelcom sa to do veľkej miery darí. Vzácna výnimka by nemala zapadnúť prachom ľahostajnosti.
Hrdinovia a zbabelci (Lions for Lambs, USA, 2007)
Réžia: Robert Redford Scenár: Matthew Michael Carnahan Kamera: Philippe Rousselot Hudba: Mark Isham Hrajú: Robert Redford, Meryl Streep, Tom Cruise, Peter Berg a ďalší.
Americké jednotky práve začali ofenzívu v Afganistane. V rovnakom čase vstupuje novinárka Janine Roth (Meryl Streepová) z celoštátnej televíznej stanice do kancelárie senátora Irwinga (Tom Cruise), ktorý vymyslel stratégiu tejto vojenskej operácie. Irwing sa je snaží presvedčiť o správnosti vojenského zásahu, Rothová však váha, či po chybách v Iraku možno vláde úplne dôverovať. Zároveň spolu so študentom Toddom (Andrew Garfield) vchádzame do kancelárie vysokoškolského učiteľa politológie Stephena Malleyho (Robert Redford). Ten sa pokúša, tvárou v tvár ľahostajnosti mimoriadne nadaného študenta voči vláde, obhájiť princípy politickej angažovanosti. S operáciou v Afganistane ho spájajú osudy dvoch mladých vojakov, ktorí sa, inšpirovaní jeho prednáškami, rozhodli vstúpiť do armády a bojovať v Afganistane.
Film Roberta Redforda spája tri mikropríbehy do jedného kompaktného celku. Tento princíp môže na prvý pohľad pripomenúť filmy Amorres Perros alebo Babel Alejandra Gonzáles Iñárritu, podobnosť je však len povrchová. Redfordov príbeh neprináša osudové zlomy vo vonkajšom slova zmysle, dramatickosť je internalizovaná, odohráva sa zväčša pod povrchom viditeľného, vnútri jednotlivca, ktorý stojí pred kľúčovými rozhodnutiami alebo musí riešiť ich dôsledky. Príbeh sa opiera o kvalitný scenár, predovšetkým o detailne vybrúsené dialógy, ktoré nám dokážu tieto drámy realisticky sprostredkovať.
Film nás konfrontuje s rozhodnutiami niekoľkých filmových postáv, pričom sa mu darí dosiahnuť pomerne vzácny jav. Každá z postáv stelesňuje istý charakteristický typ postoja, nestáva sa však len prázdnou šablónou a dokáže si zachovať jedinečný rozmer. Preto môžeme pocitom postáv veriť a spolu s nimi prežívať ich dilemy, rozhodnutia a omyly. Výrazný podiel na tom majú i vhodne zvolení hereckí predstavitelia, ktorí nám vedia prežívanie svojich postáv priblížiť pomocou nenápadných gest, postojom alebo pohľadom.
Režijné spracovanie sa podriaďuje dominancii dialógov. Redford vie udržiavať vyvážené tempo rozprávania a striedať jednotlivé príbehy tak, aby posilnil celkovú gradáciu deja. Volí subtílne prostriedky filmovej reči, pomocou ktorých dokáže primať divákov intenzívnejšie sa stotožňovať s postavami alebo prežívať príbeh bez toho, aby lacno manipuloval s pozornosťou publika.
Na Redfordovom filme je výnimočná predovšetkým schopnosť vypovedať prostredníctvom dilem niekoľkých postáv o komplikovaných spoločenských otázkach. V tomto ohľade je súčasťou nového hollywoodskeho trendu, ktorým je návrat k politickým témam. Na rozdiel od angažovaných tvorcov Nového Hollywoodu, ktorí sa svojimi filmami pokúšali spracovať rozčarovanie z Vietnamu, dnes sa filmári venujú predovšetkým témam spravodajských služieb a prešľapom vo vojne proti terorizmu, ktoré v americkej spoločnosti silne rezonujú. Táto téma sa, vo viac či menej ľavicovom obale, v serióznejšej alebo zábavnejšej forme objavila napríklad v tituloch Syriana, Kráľovstvo či Unesený. V línii politických filmov prinášajú Hrdinovia a zbabelci najzrelšiu i najkomplexnejšiu výpoveď. Film sa nezaoberá len otázkami americkej zahraničnej politiky, dotýka sa aj ďalších významných neduhov, napríklad pasivity médií či otázok, týkajúcich sa školstva. Jednotlivé výpovede sa navzájom dopĺňajú, obohacujú a skladajú kritický obraz americkej súčasnosti. Redfordova kritika však nie je lacným ľavicovým moralizovaním, poukazuje, vecne a premyslene, na problémy, ktoré vzhľadom na súčasnú situáciu nemožno prehliadať.
Len máloktorý film dokáže hovoriť o problémoch spoločnosti a neutopiť sa v mori zautomatizovaných, povrchných, lživých odpovedí. Hrdinom a zbabelcom sa to do veľkej miery darí. Vzácna výnimka by nemala zapadnúť prachom ľahostajnosti.
Hrdinovia a zbabelci (Lions for Lambs, USA, 2007)
Réžia: Robert Redford Scenár: Matthew Michael Carnahan Kamera: Philippe Rousselot Hudba: Mark Isham Hrajú: Robert Redford, Meryl Streep, Tom Cruise, Peter Berg a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.