Neprázdninujem
Už dvadsaťdva rokov nemám prázdniny, pretože na festivale sa najintenzívnejšie robí v lete. Predtým som bola zvyknutá na divadelné prázdniny, musela som si vtedy minúť celú dovolenku. Do leta sa koncentrovalo všetko, čo som zažila, premyslela, prečítala. Teraz môžem dovolenkovať v októbri, ale túžba cestovať, objavovať, čítať, mať zrazu dieru v čase a užívať si zvláštnu voľnosť sa mi spája len s letom.
Učím sa chváliť
Všetci mi vyčítajú, že ma nezaujíma, keď sa niečo podarí, zato si príliš všímam a neprimerane zvýznamňujem malé negatíva, nevydarené detaily. Ale keď chceme byť stopercentní, alebo aspoň veľapercentní, tak aj jedna drobnosť môže pokaziť výsledný dojem. Viem, že pochvala je motivácia, a tak sa učím chváliť ľudí, spolupracovníkov, brzdím sa v kritike, pridávam do porád body programu, napríklad poďakovania.
Otročím
Môj workoholizmus pochádza z vášne, z opojnej predstavy výsledného tvaru, je to neresť, závislosť, aj keď ten pojem sa toľkým používaním už dosť vyprázdnil. Chcelo by to viac nuansí, aby sa rozlíšilo, kto je aký workoholik a prečo. Som otrokom svojej práce, vlastne nie, som otrokom vlastnej predstavy o dokonalosti. Ak chcem niekoho kritizovať, ak chcem, aby sme dosiahli lepší výsledok, ja sama musím robiť čo najmenej chýb a to chce strašne veľa času. Som v podstate extrémne činorodý človek so sklonom k lenivosti, ktorú nemám kedy realizovať.
Maľujem a rozoberám
Domácnosť a varenie ma veľmi nevzrušujú, skôr ma baví chodiť do prírody, na chalupu, čítať si a maľovať. Som naivný maliar, sú to akvarely, neštylizovaný záznam krajiny, maľovanie mám zrejme v génoch. Žiaľ, z nedostatku času som dávno nič nevytvorila. Som manuálne zručná, viem opraviť poistky, zložiť nábytok, natrieť okenice, svojho času som šila, háčkovala, občas som aj niečo rozobrala, v rámci výskumu sveta. Napríklad taký priezor na diapozitívy. Už som ho viac nezložila.
Ladím
Bez náušníc nemôžem ísť vôbec von, pripadala by som si ako nahá. Nosím bižutériu, netúžim po zlate, nepotrpím si na drahé veci, ale musím sa obmieňať, ku každému oblečeniu mať patričné doplnky, byť zladená, cielene a farebne. Nikdy som však nepoužívala to, čomu sa hovorí ženské zbrane, je mi to vyslovene proti mysli. Od mladosti som si myslela, že musím zaujať svojimi schopnosťami, charakterom a nie preto, že sa líškam či dávam do pozornosti svoje telesné prednosti.
Zahryznem sa
Snažím sa byť zodpovedná a dodržať slovo, niekedy to ide až na doraz. Zahryznem sa ako pes a neviem prestať. Nie som vôbec mierumilovná, prieči sa to môjmu temperamentu a cieľom. Všeličo ma vie vytočiť, vybuchujem, občas uletím. Nahnevám sa na neschopnú predavačku, arogantného úradníka, na developerov, ktorí rúbu parky, na sudcov, ktorí podávajú antidiskriminačné žaloby, na nezáujem o kultúru v tomto štáte. Potom chodím, zariaďujem, protestujem, píšem do novín, zachraňujem.
Korigujem sa
Každý, kto robí svoju prácu pre verejnosť, túži po zviditeľnení, verejnom uznaní. Keď to zrazu dosiahne, robí mu to dobre, ľahko stratí nadhľad a zabúda, že už nejde o hrdosť, ale o pýchu, prestane si klásť otázky, či to uznanie patrí len jemu, kam to môže viesť a či je to skutočná hodnota. Aj ja sa zmietam medzi extrémami, keď si hovorím, že mám byť na čo pyšná, ale vzápätí u mňa začnú fungovať korektívy našej kultúry a výchovy, a snažím sa vrátiť k pokore.