ešte v roku 1991 boli hitparády boli plné nudnej strojenej hudby, no album s obalom batoľaťa, ktoré sa načahuje za dolárovkou, všetko zmenil. Nevermind od americkej kapely Nirvana vtedy spôsobil v rebríčkoch podobné zemetrasenie, ako to dokázali kedysi raní Beatles. Nielenže vrátil gitarovú hudbu do hitparád, ale otvoril dvere celej jednej scéne, ktorá dovtedy prežívala len v podzemí. Za túto zmenu mohol jej líder Kurt Cobain, ktorý nakoniec zaplatil za svoju slávu životom.
som gay?
Hudobník sa narodil 20. februára 1967 v americkom mestečku Aberdeen, ležiacom neďaleko Seattlu. Hneď prvý šok zažil už v siedmich rokoch, keď sa rozviedli jeho rodičia. Rozchod mal na neho taký silný dopad, že ho dokonca zmienil aj vo svojom liste na rozlúčku, že sa uzavrel do seba a prestal komunikovať s okolitým svetom (jeden čas si myslel, že je gay).
„Na jednej strane chcel byť slávny, na druhej zas si chcel zachovať svoj punkový štatút outsidera, čo sú polohy, ktoré sa vo svojej podstate úplne vylučujú.“
Keď mal jedenásť rokov, jeho strýko mu ponúkol, že mu kúpi bicykel alebo gitaru. Kurt si vybral gitaru. V tom čase už počúval veľa rozličnej hudby. Na začiatku to boli hlavne The Beatles, neskôr sa zamiloval do klasických rockových kapiel ako Led Zeppelin, no v puberte jeho život definitívne zmenil punkrock. Kurt Cobain si tak už v mladosti stanovil hudobné mantinely, v ktorých sa ako skladateľ chcel v budúcnosti pohybovať. Mal rád melódie, ktoré zabalil do hlučnej punkrockovej hudby.
Keď sa na strednej škole zoznámil so synom chorvátskych emigrantov Kristom Novoselicom, navrhol mu, že by mohli založiť skupinu. V Nirvane sa vystriedalo viacero bubeníkov, no Krist a Kurt sa nakoniec rozhodli pre mladučkého Dava Grohla. Vraj po prvých dvoch minútach spoločného hrania vedeli, že Dave je pre kapelu ten pravý. V tom čase bola Nirvana v undergrounde pomerne zabehnutou kapelou, ktorú si na turné pozývali vtedy slávnejšie skupiny ako napríklad Tad, Sonic Youth alebo Mudhoney.
Kurt bol frustrovaný, že veci sa nehýbu tak rýchlo, ako by si prial. Bol nešťastný z toho, že domovská firma Sub Pop sa o ich album Bleach príliš nestará, a to napriek tomu, že sa z neho predalo slušných 40-tisíc kusov. Na odporúčanie priateľov zo Sonic Youth nakoniec podpísali zmluvu s veľkou značkou Geffen Records. Tu možno badať ďalší Kurtov rozpor, ktorý sa odohrával v jeho strápenej duši. Na jednej strane chcel byť slávny, na druhej zas si chcel zachovať svoj punkový štatút outsidera, čo sú polohy, ktoré sa vo svojej podstate úplne vylučujú.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.