Ženy na našich uliciach by sa dali rozdeliť do dvoch základných podskupín. Do prvej patria tie, čo bojujú telom o priazeň muža, vedomé si svojich kriviek. Občas sa mi zdá, že nám tým dôrazne nonverbálne komunikujú: „Si hladný? Ber a žer!“ Také aj v montérkach ukazujú, čo majú pod nimi. Všetky sa šablónovito podobajú. Akoby z reklamy na umelú hmotu.
Druhý typ ženy je zďaleka poznateľný a zároveň aj trošku plachý. V tvári sa jej odráža súzvuk duše, s ktorou žije v symbióze. Takáto žena vyzerá aj v plavkách čarokrásne cudná. O takých chcem teraz písať, lebo práve také som si začal všímať už ako malý chlapec, na úsvite osobných dejín v našej dedinskej škôlke. Bilo do očí, že sú charakterovo absolútne iné v porovnaní s myslením chlapcov, ale aj výrazne odlíšené od svojich tuctových mini spolužiačok. Tieto iné svety ma vždy nesmierne priťahovali a priťahujú.
Ale veľmi sa bojím, že tento typ ženy sa stáva čoraz viac ohrozeným druhom. Veľa mužov sa totiž rozhodlo liečiť si na nich svoje komplexy. Máloktorý premýšľajúci muž sa dnes už snaží preklenúť sa cez ich vznešenú komplikovanosť a objaviť v nich niečo krásne. Sú to pritom múdre ženy. Mnoho mužov ani netuší, že iba s takými sa dá vo vzájomnom vzťahu prekrízovať tak hlboko, že ani smrti sa nepodarí rozdelenie. Pri nich sa dá zachytiť fascinácia ženskosťou. A zachytí ju len muž čistého srdca, nie záletník. Takú ženu ľahko zraníte, lebo všetko, čo má hodnotu, je krehké. Ale nezlomíte ju, lebo drží Stvoriteľa za ruku...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.