Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Džadžulidža má 20 rokov

.peter Bálik .časopis .hudba

Bratislavská rocková skupina O.B.D. oslávi 8. augusta v bratislavskom MMC dvadsať rokov existencie za účasti bývalých aj terajších spoluhráčov a mnohých hudobných hostí. Príbeh tejto kapely, ktorej patrili 90. roky, sme prebrali s jej spevákom Romanom „Galom” Galvánkom.

.vždy si chcel byť rockovým spevákom?
Moja maminka ma vychovávala sama. Spomínam si, že keď som mal desať rokov, právala ešte v rukách. Poprosil som ju, aby mi kúpila gitaru. Ona že nie, najprv treba kúpiť práčku. Našporila si na ňu 4 500 korún, ale ja som bol neoblomný. Mami, prosím, kúp mi gitaru, budem rocková hviezda! Sľubujem! Nakoniec nekúpila práčku, ale gitaru. Keďže sme dostali prvú cenu Grammy, tak by som sa jej chcel za to dodatočne poďakovať.

.kedysi si mi hovoril, že si vyrastal v hudobnom prostredí. Ako si na to spomínaš?
Moja mama je stará Bratislavčanka, ktorá sa pozná s Mariánom Vargom, Jankom Lehotským alebo Pavlom Hammelom. Pomáhala im prepisovať texty. Keď som bol malý, šla som mňou na skúšku Prúdov do Véčka, no tesne pre klubom som sa posral. Musela ma prebaliť a Varga jej navrhol, aby ma položila na jeho krídlo. Bol to môj prvý kontakt s veľkou hudbou! (Smiech.)

.ako vzniklo O.B.D.?
V kapelách, ktorými som prešiel, som stretol tých správnych ľudí. Bol to Martin „Žumo“ Zimanyi, Martin Valihora a Dušan Hrdlík. Vtedy tam s nami hral aj Čunďo, ktorý potom odišiel do Slobodnej Európy. Pôvodne sme chceli postaviť skupinu, ktorá bude hrať ich pesničky od The Cult, ale chýbal nám spevák. Čunďo navrhol, že by ním mohol byť človek z českej skupiny Visací Zámek. Čakali sme na neho, ale stále nechodil. Medzitým Čunďa nahradil Martin Valihora, potom sa v kapele objavil gitarista Broňo Dobrota a ja som doniesol svoje pesničky. Kapela si vtedy povedala, že načo hľadať speváka, nech spievam ja. Nazvali sme sa Orchester Bronislava Dobrotu, pretože Broňo bol v skupine najšikovnejší, najstarší a  mal aj najkrajšie meno. Keďže sme mali v kapele aj dychovú sekciu, tak sme tam pridali aj slovo orchester. V najbližších dvoch troch rokoch som mal s tým problém, pretože mi každý hovoril Broňo. Fanúšikovia si mysleli, že ja som ten líder. (Smiech.)

.z hudby OBD bolo cítiť, že máte radi moderný hardrock,  grunge aj funky na spôsob Red Hot Chili Peppers. Bola to hudba, ktorá vás ovplyvnila?
Áno, boli to veci, ktoré som počúval. Niektoré pesničky pre O.B.D. som vymyslel tak, že som počúval kapely ako Soundgarden alebo Black Crowes a počúval som ich nápady. Lenže nikdy som nevedel zahrať ako oni, a tak mi z toho vzišla nová pieseň pre O.B.D. Z  mojej nedokonalosti tak vzniklo niečo dokonalé.

.existovali ste možno rok a už ste dostali ponuku od veľkého hudobného vydavateľstva Universal. Ako k tomu došlo?
Mali sme šťastie, že sme na súťaži skupín Marlboro Rock In v PKO skončili tretí. Šéf Universalu Peter Riava nás chcel, ale nechcel, aby sme vyhrali, pretože víťaz musel nahrať album pre nejaké iné vydavateľstvo.

.prečo ste išli do tej súťaže?
My sme sa tam neprihlásili. Prihlásil nás kamarát. O tom, že budeme súťažiť, sme sa dozvedeli z novín. Volá sa Andrej Beseda, žije v Devínskej Novej Vsi. Poslal tam kazetu a podpísal sa, že je náš manažér. Potom sa bránil, že si nemyslel, že nás vyberú. No my sme prešli cez prvé kolo, potom cez druhé a nakoniec sme sa dostali až do finále. Po koncerte sme vyšli na balkón, kde nám z Universalu dali ponuku. Tá ponuka bola taká, akoby sme tú súťaž vyhrali. Podpísali sme s nimi zmluvu na tri albumy.

.už vtedy viacero slovenských skupín spievalo po anglicky. Prečo si sa rozhodol spievať po slovensky?
Chcel som, aby mi ľudia rozumeli. Ani neviem dobre po anglicky. Rád sa hrám so slovami. Napríklad pesnička Džadžulidža vznikla tak, že sme raz išli s Dušanom Hrdlíkom na starej favoritke na Hrad Beckov. Okolo nás išiel taký „týpek" s igelitkou, bol to jasný bezdomovec, ktorý len tak pre seba mrmlal „džadžuli, džadžuli...“ Dušan sa v tom istom momente venoval dvom dámam, na ktoré kričal: „Baby, poďte sem!“ Tak som tie dve veci spojil dohromady a vznikla táto pesnička.

.aká bola vtedy nálada v skupine?
My sme mali pocit, že dokážeme zmeniť svet. Keď kričíš odspodu, nikto ťa nepočuje. Keď sme vydali prvý album, ktorý bol veľmi úspešný, vedeli sme, že je naše slovo konečne počuť. Na Universale boli prekvapení, ako sa nám darí, pretože všade okolo fungovali len dancefloorové sračky. Boli sme v správnej dobe na správnom mieste.

.paradoxne, bolo to v čase, keď zúril mečiarizmus.
Neboli sme politickou skupinou, v textoch sme sa politicky nevyjadrovali, ale niektorí novinári si mysleli, že pesnička Komáre, kde sa spieva „Sú tu komáre, nikto ich nemá rád” je o Mečiarovi. Keď sa ma na to pýtali, odpovedal som im, že áno. Keď si to myslíš, tak prečo nie. V roku 1998 nám Mečiar ponúkol milión korún za vystúpenie na jeho predvolebnom mítingu. Odmietli sme. V Novom čase vtedy vyšla obálka, že O.B.D. odmietlo milión korún od Mečiara. Stali sme sa hrdinami mnohých kapiel, aj keď sa objavili hlasy, že také peniaze sa neodmietajú. Ja som ich nechcel, radšej budem robiť svoju hudbu bez toho milióna na účte. Peniaze nemám ani dnes, ale mám rovný chrbát a dobre sa mi preto žije. Keď v roku 1998 boli voľby, boli sme na turné, ale vybavili sme si volebné preukazy, aby sme mohli voliť. Bolo to na druhý deň po koncerte vo Vrútkach. Prišli sme do miestnosti s tričkami, na ktorých bol prečiarknutý Mečiar, ale komisia nás poslala von s tým, že akákoľvek politická angažovanosť vo volebnej miestnosti je zakázaná. Bubeník Tuleň si dal dole tričko, my sme ho napodobnili, vrátili sme sa do miestnosti polonahí ako Red Hot Chili Peppers. „Takto môžeme byť?,“ spýtali sme sa. Oni súhlasili  a my sme nahádzali volebné lístky.

.druhý album ste nahrali s českým producentom Ivanom Králom, spolupracovníkom Iggyho Popa alebo Patti Smith. Ako si na to spomínaš?
Nahrávali sme ju v pražskom štúdiu, ktoré patrilo skupine Lucie. Tej sme robili aj predkapelu. My sme boli vtedy takí benjamínkovia. Ivan prišiel ráno do štúdia, poslal ma do obchodu kúpiť borovičku a dva litre toniku. Za desať hodín nahrávania tú litrovku dal, aj keď som mu s ňou trocha pomohol.

.na treťom albume Chupacabras prvýkrát zaznela aj elektronika. Ako sa na tento album pozeráš dnes?
Chalani si nakúpili rôzne elektronické prístroje, U2 vydali Pop, počúvali sme Garbage. Chceli sme sa k tomuto trendu prihlásiť Najskôr som si nevedel predstaviť spojenie elektroniky s rockom, ale s odstupom času vidím, že ten album je nadčasový.

.po treťom albume ste sa rozpadli. Čo sa stalo?
Chalani chceli ešte viac elektroniky, čo vyústilo do ich projektu Happy Melon, ja som s Ďurom Černým, ktorý vtedy odišiel z Tublatanky, založil skupinu Divná zostava. Nahrali sme album, ktorý sa volal Fu Fu. Keď sa nás novinári pýtali, čo to znamená, Ďuro povedal, že ide o magickú rastlinku, ktorá otvára obzory. Už sa mi viackrát stalo naprieč celým Slovenskom, že sa ma ľudia pýtali, či nedám fufu. Normálne sa to ujalo.

.kapela však vydala len jednu platňu. Prečo?
Odišiel som do Kanady. Keď som sa vrátil, začal som sa živiť ako scenárista a dramaturg. Keďže som kedysi uvádzal päť rokov štúdio Kontakt, tak som sa naučil písať scenáre. Keď som žil v Kanade, videl som v telke taký formát, ktorý som okopčil, prispôsobil našej realite a vznikol program Schôdzka naslepo. Bol to komerčný projekt, ktorý vzápätí skopírovali s menšími obmenami všetky naše televízie. Potom som režíroval ďalšie programy.

.nechýbalo ti živé hranie?
Chýbalo. Preto sa O.B.D. v roku 2006 obnovilo a nahrali sme štvrtý album.

.ako ste sa dali opäť dohromady?
Bez problémov. Tešili sme sa, že sme opäť spolu.

.čo pre teba znamená gitarista Broňo Dobrota?
Je to európska bluesová špička. Hlavne to vidno na unplugged programe, ktorý teraz hráme. Keď hráte akusticky, nemôžete sa za nič schovať. Všetko je vidno, každý tón mimo je počuť. Tam vidno, ako sme po hudobnej stránke remeselne dobre. Možno sa mi to páči ešte viac ako rockové O.B.D., akoby mala naša hudba ešte väčšie srdiečko. Keď hráme v klube, chcem, aby tam boli stoly a sviečky. Už nie sme tou detskou skupinou na pogovanie. Medzi skladbami čítam svoje básne, alebo rozprávam príbehy, ako vznikli naše pesničky.

.začiatkom augusta oslávite 20 rokov existencie. Spravili ste štyri albumy, nemohlo sa toho urobiť viac?
Mohlo. Keby sa nestali rôzne veci, spravili by sme viac. Ale ja sa radšej pozerám dopredu. Tento rok chceme vydať dve platne. Najprv výberovku s dvoma novými pesničkami a na jeseň aj nový album. Máme dostatok nového materiálu.

.galo, vraj si jediný človek na Slovensku, ktorý sa zabáva na tom, že sú záplavy. Prečo?
Lebo vtedy sa v rádiách začnú hrať Komáre. Aj nedávno ju hrali v relácii Milujem Slovensko. Potom v správach na Markíze hovoria, že budú postreky a ako podmaz pustia Komáre. Idem autom a v rádiu hrajú Komáre. Vtedy len počujem, ako prichádzajú tantiémy: „cink, cink, cink... Som asi jediný šťastný záplavár (smiech)!”

.ako sa vidíš o desať rokov?
Dúfam, že nahráme ešte ďalšie platne, ľudia budú chodiť naďalej na koncerty a budem môcť ďalej žiť svoj príbeh. Prosím boha, aby mi to dovolil.

Roman „Galo“ Galvánek/
Hudobník, režisér, scenárista a básnik, ktorý je predovšetkým známy ako člen rockovej skupiny OBD (Orchester Bronislava Dobrotu), jednej z najzásadnejších slovenských kapiel 90. rokov. Skupina vznikla v roku 1993. O dva roky neskôr nahrala rovnomenný debutový album. Po ňom vydala albumy Zdraví (1996) Chupacabras (1998) a 7 ½ (2006).  O.B.D. odohrajú 8. augusta v bratislavskom MMC narodeninový koncert so starými  aj novými členmi, ktorým oslávi 20. výročie svojej existencie. Ako hostia sa predstavia spriaznení hostia Whisky, Davová Psychóza, Hogo Pogo, Le Payaco a Para. V roku 2011 vydal Galo básnickú zbierku Moje vydané a nevídané veci. Texty z nej použil aj na novom albume O.B.D., ktorý by mal vyjsť na jeseň 2013.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite