Výsledkom tejto nečakanej udalosti bola asi stovka ľudí, ktorá nezávisle od seba dorazila k nefunkčnému Vodnému parku jazera Dolores v južnej Kalifornii. Toto opustené miesto si bratia z Edinburgu vybrali na netradičnú premiéru dlhoočakávanej štúdiovky Tomorrow’s Harvest. Lúštenie kódov, odblokúvanie internetovej stránky a najmä odhodlanie vycestovať do Mohavskej púšte len na základe jednoduchého oznamu, to sú postačujúce symptómy oddanosti, ba priam až kultového uznávania dvojice, ktorá komunikuje s okolitým svetom len skrze svoju hudbu a šifry.
.stará dobrá videokazeta
Ich hudobné dedičstvo nie je na prvý pohľad zrejmé, no o to je vplyv dvojice významnejší. V priebehu posledných rokov si spojenie jemnej, až organickej elektroniky s akustickými nástrojmi a silným dôrazom na hebký zvuk gitary opäť našlo svoje publikum. Vrátilo sa v podobe estetiky vyblednutých polaroidových fotiek, výjavov slnkom zaliatych, opustených miest a zhudobnených nostalgických spomienok na letnú dovolenku, ktorá sa možno odohrala len v mysli poslucháča. Hudba súčasnej generácie indie popu v nás stimuluje hrejivé, letne pokojné a mierne melancholické tendencie. Ideálna hudba na prenos pozornosti do vnútra, útržkov spomienok a snov.
Bez ranej tvorby Boards Of Canada by táto estetika, v súčasnosti už mikrožáner, asi nikdy nedosiahli svoju emocionálnu hodnotu a hudobnú kvalitu. Debutový album dua Music Has The Right To Children bol presne tým počúvaním, navodzujúcim pocit introvertného pokoja, avšak s dostatkom intelektuálnych stimulov. Bratia Marcus Eoin a Mike Sandison vystavali svoju prvú štúdiovku na stovkách drobných motívov, ktoré držali pokope vďaka svojej asociatívnosti. Počúvanie albumu spojilo nové melódie a rytmy s už dávno známymi tematickými útržkami, uchovanými hlboko v podvedomí poslucháča. Stačilo spustiť spomínanú platňu a automaticky sa začala odvíjať reťaz hmlistých spomienok. Do tejto reťaze ukryli nejeden odkaz na matematické koncepty a rébusy, čím započali tradíciu kódov a hesiel, čakajúcich na rozlúštenie fanúšikmi.
Pre všetky spomínané kvality hrejivej nostalgie bolo ich súčasné presmerovanie pozornosti na púšť, samotu, až prázdnotu malým prekvapením. Po siedmich rokoch mlčania sa Boards Of Canada pozerajú do desivej budúcnosti cez zvuky minulosti.
Tým zvukom minulosti je v prípade ich štvrtého štúdiového albumu „stará dobrá” videokazeta, VHS. Inšpirovaní prírodovedeckými dokumentmi zo sedemdesiatych rokov si škótski súrodenci najprv začali zháňať rôzne elektronické mašinky a zvukové náradie, ktorým sa možno vrátiť k atmosfére týchto filmov. Ako prezradili v jedinom rozhovore pre britský denník Guardian, komponovanie malých fragmentov, ich následné spájanie do celku a vybrusovanie konceptu zabralo osem rokov ciest od novozélandského vidieka cez domáce štúdio pri Edinburghu až po pustú Kaliforniu.
.konflikt človeka so Zemou
Napriek referenciám na pustú samotu však Tomorrow’s Harvest nie je zvukovo vyprahnutý. Skôr znie, akoby ich hudobná planéta bola pokrytá obrovskou púšťou, spod zeme sa rozliehali temné basy a vzduch bol tajomne harmonickou vibráciou. Šírka a dosah ich zvuku sú nedozierne rovnako, ako hĺbka jednotlivých elementov je priam nekonečná. Sandison a Eoin hľadia na konflikt človeka so Zemou a ich budúcnosť je neblahou víziou všetkých možností, ktorými môže ľudstvo túto planétu zničiť. Už obal albumu, ktorý znázorňuje siluetu mesta duchov, San Francisco, je mrazivý, rovnako ako názvy skladieb, ktoré zachytávajú celý príbeh neodvrátiteľnej katastrofy.
Ich vízia budúcnosti je zachytená v sedemnástich kompozíciách, ktoré sa líšia svojou komplexitou aj náladou, avšak cez všetky rozdiely fungujú spolu dokonale a univerzálne. Studená zem je rovnako ľadovým ponorom do hlbín jemných syntetizátorov, ako je Rozdeľ svoje nekonečnosti mrazivým pohľadom do večnosti. Všetky úlomky prehlbujú známy zvuk dvojice a posúvajú ho ešte k intenzívnejším a komplexnejším vrcholom. Najsilnejšou časťou albumu je jeho záver. Počínajúc jemne tanečnou, optimizmus vyvolávajúcou skladbou Nič nie je skutočné cez éterický Západ slnka až po dramatický minimalizmus Semena Mertvykh dostáva album vždy nový rozmer.
Témy možnej environmentálnej katastrofy a rola človeka v degradácii životného prostredia sú komplexné a je zaujímavé pozorovať netradičný prístup umelcov k téme. Namiesto obviňovania a kritiky prinášajú rôzne pohľady a nálady na tento (post)apokalyptický motív. Rovnako sú aj techniky a nástroje obmieňané, pričom ticho sa strieda s jemným šumom a temné basy sa dopĺňajú so vzdušnými, subtílnymi syntetizátormi. Našťastie ich čerstvá hudba je náladovo aj hudobne univerzálna a funguje nezávisle od konceptu. Poslucháč si tak môže vychutnať Tomorrow’s Harvest bez akýchkoľvek obmedzení. Boards Of Canada sú majstrami v stimulovaní nálad a pocitov a dokonca aj počúvanie mrazivo pustých a temne neblahých kompozícií poskytuje poslucháčovi uspokojenie. Je ním naplnenie túžby veriť, že čokoľvek sa na tejto planéte udeje, krása umenia tu ostane.
.stará dobrá videokazeta
Ich hudobné dedičstvo nie je na prvý pohľad zrejmé, no o to je vplyv dvojice významnejší. V priebehu posledných rokov si spojenie jemnej, až organickej elektroniky s akustickými nástrojmi a silným dôrazom na hebký zvuk gitary opäť našlo svoje publikum. Vrátilo sa v podobe estetiky vyblednutých polaroidových fotiek, výjavov slnkom zaliatych, opustených miest a zhudobnených nostalgických spomienok na letnú dovolenku, ktorá sa možno odohrala len v mysli poslucháča. Hudba súčasnej generácie indie popu v nás stimuluje hrejivé, letne pokojné a mierne melancholické tendencie. Ideálna hudba na prenos pozornosti do vnútra, útržkov spomienok a snov.
Bez ranej tvorby Boards Of Canada by táto estetika, v súčasnosti už mikrožáner, asi nikdy nedosiahli svoju emocionálnu hodnotu a hudobnú kvalitu. Debutový album dua Music Has The Right To Children bol presne tým počúvaním, navodzujúcim pocit introvertného pokoja, avšak s dostatkom intelektuálnych stimulov. Bratia Marcus Eoin a Mike Sandison vystavali svoju prvú štúdiovku na stovkách drobných motívov, ktoré držali pokope vďaka svojej asociatívnosti. Počúvanie albumu spojilo nové melódie a rytmy s už dávno známymi tematickými útržkami, uchovanými hlboko v podvedomí poslucháča. Stačilo spustiť spomínanú platňu a automaticky sa začala odvíjať reťaz hmlistých spomienok. Do tejto reťaze ukryli nejeden odkaz na matematické koncepty a rébusy, čím započali tradíciu kódov a hesiel, čakajúcich na rozlúštenie fanúšikmi.
Pre všetky spomínané kvality hrejivej nostalgie bolo ich súčasné presmerovanie pozornosti na púšť, samotu, až prázdnotu malým prekvapením. Po siedmich rokoch mlčania sa Boards Of Canada pozerajú do desivej budúcnosti cez zvuky minulosti.
Tým zvukom minulosti je v prípade ich štvrtého štúdiového albumu „stará dobrá” videokazeta, VHS. Inšpirovaní prírodovedeckými dokumentmi zo sedemdesiatych rokov si škótski súrodenci najprv začali zháňať rôzne elektronické mašinky a zvukové náradie, ktorým sa možno vrátiť k atmosfére týchto filmov. Ako prezradili v jedinom rozhovore pre britský denník Guardian, komponovanie malých fragmentov, ich následné spájanie do celku a vybrusovanie konceptu zabralo osem rokov ciest od novozélandského vidieka cez domáce štúdio pri Edinburghu až po pustú Kaliforniu.
.konflikt človeka so Zemou
Napriek referenciám na pustú samotu však Tomorrow’s Harvest nie je zvukovo vyprahnutý. Skôr znie, akoby ich hudobná planéta bola pokrytá obrovskou púšťou, spod zeme sa rozliehali temné basy a vzduch bol tajomne harmonickou vibráciou. Šírka a dosah ich zvuku sú nedozierne rovnako, ako hĺbka jednotlivých elementov je priam nekonečná. Sandison a Eoin hľadia na konflikt človeka so Zemou a ich budúcnosť je neblahou víziou všetkých možností, ktorými môže ľudstvo túto planétu zničiť. Už obal albumu, ktorý znázorňuje siluetu mesta duchov, San Francisco, je mrazivý, rovnako ako názvy skladieb, ktoré zachytávajú celý príbeh neodvrátiteľnej katastrofy.
Ich vízia budúcnosti je zachytená v sedemnástich kompozíciách, ktoré sa líšia svojou komplexitou aj náladou, avšak cez všetky rozdiely fungujú spolu dokonale a univerzálne. Studená zem je rovnako ľadovým ponorom do hlbín jemných syntetizátorov, ako je Rozdeľ svoje nekonečnosti mrazivým pohľadom do večnosti. Všetky úlomky prehlbujú známy zvuk dvojice a posúvajú ho ešte k intenzívnejším a komplexnejším vrcholom. Najsilnejšou časťou albumu je jeho záver. Počínajúc jemne tanečnou, optimizmus vyvolávajúcou skladbou Nič nie je skutočné cez éterický Západ slnka až po dramatický minimalizmus Semena Mertvykh dostáva album vždy nový rozmer.
Témy možnej environmentálnej katastrofy a rola človeka v degradácii životného prostredia sú komplexné a je zaujímavé pozorovať netradičný prístup umelcov k téme. Namiesto obviňovania a kritiky prinášajú rôzne pohľady a nálady na tento (post)apokalyptický motív. Rovnako sú aj techniky a nástroje obmieňané, pričom ticho sa strieda s jemným šumom a temné basy sa dopĺňajú so vzdušnými, subtílnymi syntetizátormi. Našťastie ich čerstvá hudba je náladovo aj hudobne univerzálna a funguje nezávisle od konceptu. Poslucháč si tak môže vychutnať Tomorrow’s Harvest bez akýchkoľvek obmedzení. Boards Of Canada sú majstrami v stimulovaní nálad a pocitov a dokonca aj počúvanie mrazivo pustých a temne neblahých kompozícií poskytuje poslucháčovi uspokojenie. Je ním naplnenie túžby veriť, že čokoľvek sa na tejto planéte udeje, krása umenia tu ostane.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.