Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pravdupovediac dosť hrozné

.časopis .hudba

Na prvý z dvoch bratislavských koncertov dorazil až krátko pred polnocou. Potom s unaveným hlasom zaspieval asi 15 pesničiek. Bolo v tom veľa talentu, veľa akejsi smutnej krásy. Na druhý deň večer je Pete Doherty oddýchnutý, zhovorčivý a priateľský. Keďže ho predchádza povesť sčítaného človeka, náš rozhovor sme začali literatúrou.

.vieš o tom, že dnes by mal 110 rokov George Orwell?
Naozaj? Stodesať? Vieš, že jeho skutočné meno bolo Eric Blair? Zmenil si ho, ale nikto nevie prečo. Asi sa trochu hanbil za svoj pôvod. Patril k vyššej strednej triede, chodil do súkromnej školy, pričom väčšinu svojho života bojoval za sociálnu spravodlivosť. Orwell bol jeden z úplne prvých spisovateľov, ktorí ma zaujali. Keď som ešte v škole čítal jeho knihu Na dne v Paríži a Londýne, bol som z toho úplne hotový.

.zjavne máš rád literatúru.
Literatúra bola moja prvá láska. Ešte predtým, ako som začal hrať na gitare.

.písal si texty v The Libertines?
Písali sme ich spolu s Carlom Barâtom. Spolupráca s ním bola pre mňa dôležitá. Vyvažovali sme sa. Držali sme sa vzájomne na uzde.

.kedy si začal robiť hudbu?
Mal som asi šestnásť rokov. Sedel som v Londýne na chodníku, hral som na gitare a spieval.

.mal si vtedy rád rokenrol, alebo si hral skôr folk?
Folk. Kľúčoví boli pre mňa Beatles. Keď sme začali hrať s The Libertines, mnohí nás označovali za punkovú kapelu. Niečo ako The Clash. Ja som pritom takú hudbu príliš nepočúval. Hoci film Juliana Templa The Great Rock’n’Roll Swindle bol pre mňa jednou z vecí, ktoré ma priviedli k hudbe. Keď sme neskôr robili predkapelu Johnovi Lydonovi, bola to pre nás veľká vec.

.s The Libertines ste sa pomerne rýchlo stali úspešní...
Mali sme šťastie. Nič než šťastie. V tom čase v Amerike prerazili The Strokes a my sme sa na nich v niečom podobali. Vo vydavateľstve Rough Trade si povedali, že potrebujeme anglických Strokes. A to sme mali byť my. Podpísali sme s nimi zmluvu, išli sme na turné s The Strokes, a tak sa to začalo. Predtým sme však nejakých osem rokov hrávali v krčmách.

.aké si mal vtedy sny? Čím si chcel byť, keď budeš mať 40 rokov?
Ak mám byť úprimný, tak som neveril, že budem tak dlho žiť.

.teraz sa zdá, že budeš.
Áno, mám 34 rokov. Vyzerá to nádejne. (Smiech.) Ale vážne: sníval som o revolúcii, o tom, že tu vznikne nejaké nové sociálne hnutie. Ale nič sa nestalo. Británia išla ruku v ruke s Amerikou do Iraku.

.a to sa ti nepáčilo.
To je zložité. Môj otec je vojak, moja sestra  je v armáde. Sme vojenská rodina. V týchto vojnách nešlo v prvom rade o porazenie tyranov, ale o ropu. Orwell išiel bojovať do Španielska kvôli ideálom. Briti išli do Iraku s inými motívmi.

.v čom vidíš hlavný rozdiel medzi The Libertines a Babyshambles?
Obidve kapely spája láska k melódii. The Libertines sa podobali na vojenskú operáciu – vedeli sme presne, čo robíme, cestu nám do veľkej miery určovali ľudia z hudobného biznisu. Povedali nám: toto bude váš manažér, toto bude váš právnik. V Babyshambles sme právnika nemali a niekedy ani manažéra. Bolo to chaotickejšie. Len sme hrali a nič sme neplánovali. Každý koncert bol posledný.

.ty si už aj v čase The Libertines hrával sólovo?
Chýbala mi sloboda. Predali sme sa hudobnému biznisu. Carl to tak chcel a bál sa, že ja to môžem narušiť. Samozrejme, aj ja som bol zmätený a tiež som chcel peniaze. Ale nie som zatrpknutý. Tento rok nám ponúkli milión libier za koncert The Libertines v Hyde Parku. Odmietli sme to.

.takže The Libertines sú pre teba uzatvorenou kapitolou?
Asi áno. Zostali piesne, ktoré sú pre mňa stále živé. Stále ich hrávam.

.tvoje piesne sú veľmi osobné. Aký máš pocit, keď ich hráš sám v malom klube pred ľuďmi, ktorí sa ťa takmer dotýkajú?
Je to veľmi ťažké. Takých 20 minút pred koncertom sa nedokážem s nikým rozprávať. Pýtam sa samého seba prečo idem neznámym ľuďom spievať o vlastných trabloch. Je to, pravdupovediac, dosť hrozné.

.je v tom pre teba nejaká radosť?
Je. Ale vždy až pri pohľade naspäť. Dve hodiny po koncerte som rád, že som to zvládol a že sa to ľuďom páčilo.

.včera na koncerte si začal spievať pieseň a potom si ju prerušil. Povedal si, že ďalej nemôžeš, lebo to je príliš smutné.
Bolo to na mňa príliš, obával som sa, že sa mi to vymkne spod kontroly a začnem plakať.

.stáva sa ti to často?
Občas.

.je to iné, keď hráš s kapelou?
Ľahšie sa to skrýva.

.vraj dávaš dokopy materiál na nový album Babyshambles. Je to pravda?
Je to hotové. Album vyjde v septembri.

.a sólový album?
Počas práce na platni Babyshambles som nahral niekoľko akustických pesničiek. Ešte musím zopár dorobiť a aj sólový album bude hotový.

.zdá sa, že prežívaš plodné obdobie.
Áno. Plodné. Veľmi.

.často sa o tebe píše v bulvárnej tlači. Dotýka sa ťa to?
Ani nie. Bulvár nečítam a už sa o to nestarám.

Pete Doherty/
Narodil sa v roku 1979 v rodine dôstojníka britskej armády. Koncom 90. rokov spolu s Carlom Barâtom založil kapelu The Libertines, ktorá sa rýchlo dostala na špičku svetovej nezávislej scény. Po rozpade The Libertines začiatkom nultých rokov založil kapelu Babyshambles, okrem toho vystupuje a nahráva aj sólovo. Pete Doherty patrí medzi najtalentovanejších anglických pesničkárov. Okrem hudby sa venuje aj maľovaniu a písaniu, sporadicky aj herectvu a modelingu. Mediálne výživný bol jeho dramatický vzťah s topmodelkou Kate Moss a s návykovými látkami. Pete Doherty 24. a 25. júna vystúpil vo vypredanom KC Dunaj.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite