Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Byť najlepší

.štefan Hríb .časopis .editorial

Keď pred týždňom Michal Handzuš zdvihol Stanley Cup, takmer všetci to považovali za jeho životný úspech. Ale mne sa v to skoré ráno zdalo, že jeho životný úspech prišiel oveľa skôr.

Michal Handzuš patrí k tým našim hokejistom, na ktorých hru sa rád pozerám a súčasne s nimi rád hovorím. Vie prekvapiť nápadmi na ľade, ale ešte zaujímavejší je niečím mimohokejovým. Tým, aký je.
Zrejme k tomu prispeli skromné pomery v detstve, určite blízky vzťah s matkou, a tiež prví tréneri a spoluhráči. Ale Michal Handzuš, to je od detstva najmä jeho vnútorná poctivosť vo všetkom, čo robí a navyše celoživotná snaha byť medzi najlepšími.
Tieto dve vlastnosti súčasne má málokto. Niekto je poctivý, ale bez ambícií, iný chce byť majster sveta, ale švindľuje. Michal má jedno aj druhé – a to aj v situáciách, ktoré sa zdajú beznádejné. V málo známom Saint Louis Blues vytvoril spolu s Demitrom a Bartečkom jeden z najkreatívnejších útokov NHL posledných dvoch desaťročí. Keď prišiel do Los Angeles Kings, ktoré malo slabé roky, povedal mi, že za pár rokov vybudujú víťazný tím. Prvý rok ho Fox Sports vyhlásili za najhoršiu investíciu leta, druhý patril ku kľúčovým hráčom, a o ďalšie dva už Kings získali Stanley Cup.
Ale bez Michala, ktorý v ten rok odišiel do San José. Veľká smola, takmer fatálna, no on mal znovu ambíciu vyhrať. Nepodarilo sa, dokonca skončil v novom tíme ako nepotrebný v hľadisku. Zasa sa však zaťal, prišiel prestup do Chicaga a konečne v 36 rokoch získal najoceňovanejšiu trofej každého hokejistu.
Samozrejme, potreboval k tomu aj trochu šťastia, a ešte viac potreboval okolo seba ľudí, ktorí mu v ťažkých chvíľach verili. V tom bol kľúčový tréner Chicaga Joel Quenneville, ktorý si Michala pamätal ako svojho hráča ešte zo Saint Louis, takže vedel, čo v ňom napriek kríze drieme. A potom aj noví spoluhráči, ktorí si ho vážili až tak, že Michal dvíhal pohár ako druhý, hneď po kapitánovi Toewsovi. Ale zo všetkého najviac o pohári nad hlavou rozhodlo to, čo je v Michalovi Handzušovi od malička. Jeho poctivosť a snaha robiť veci najlepšie, ako sa len dá. To je jeho skutočný životný úspech, Stanley Cup je len jeden z dôsledkov.
A myslím, že by pri troche rozumu, prajnosti a dôvery čoskoro mohol prísť ďalší. Keď si pred pár dňami americké noviny dramatický, no víťazný príbeh skromného Bystričana všimli, urobili jasnozrivý záver: s ľudskými aj hokejovými kvalitami je Michal Handzuš predurčený stať sa šéfom slovenského hokeja a posunúť ho vyššie. S Mirom Šatanom a Rišom Lintnerom by boli skvelá trojica.
Michal, viacerí sme kvôli tebe v tie zápasové noci veľa nenaspali, a teraz sa s tebou radujeme. Ale súčasne dúfame v širšie pokračovanie.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite