.vznik barterového, teda výmenného obchodovania, sa datuje do obdobia pred osemtisíc rokmi, keď si kmene v Mezopotámii medzi sebou vymieňali prebytočný tovar za produkty, ktoré aktuálne potrebovali. Neskôr bol tento typ obchodovania typický aj pre medzinárodnú výmenu u starovekých Feničanov, Egypťanov, či dokonca anglických kolonialistov v 18. storočí, keď sa na obchodných plavbách so vzdialenejším svetom vymieňalo korenie, čaj, víno, cukor, olivový olej či zbrane. Menový systém postavený na peniazoch pôvodné výmenné vzťahy nahradil, no na barter sa nezabudlo nikdy. Ľudia sa k nemu obracajú najmä vo vážnych krízach či pri prudkej inflácii. Alebo – ako ukazuje príklad firmy Bártrová – vtedy, keď chcú firmy využiť ďalší obchodný kanál.
.organický rast
Jaroslav Revallo v roku 1989 nastúpil na vysokú školu do ruského mesta Tula vo vtedajšom ZSSR a štúdium technickej kybernetiky ukončil na Slovenskej technickej univerzite. Do roku 2003 pracoval v počítačovej firme Silicon Reality, kde to dotiahol na spoločníka a technického riaditeľa.
Už v tejto firme sa stretával s barterovaním. „Vtedy sme to ešte klasicky volali zápočet,“ spomína Revallo, ktorý sa vtedy začal zamýšľať nad možnosťami budovať na Slovensku barterové obchody.
Vykročil do toho s vlastnou firmou a organicky pridával do svojho portfólia rôzne spoločnosti, medzi ktorými sprostredkúval barter. „Ak chcete niečo robiť poctivo, je to otázka rokov, kým firmu vybudujete,“ vraví Revallo. Vo firme začínal sám a krátko po jej založení mal vážne zdravotné problémy, ktoré mohli všetky plány zastaviť. Našťastie všetko dobre dopadlo a Bártrová má dnes desiatku obchodníkov, ktorí pribúdali úmerne s rastúcim počtom firiem v ich systéme. Členských firiem tohto zoskupenia, ktoré firma Bártrová manažuje, je dnes dvesto a obrat vzájomných výmenných obchodov medzi nimi dosahuje ročne milióny eur. Z nich Bártrová dostáva provízie.
.firmy v sieti
Najčastejší barter je „bilaterálny“, kde si tovar či službu vymieňajú medzi sebou dvaja partneri. Firma Bártrová však nerobí priamy barter, ale ponuky sprostredkúva vo vytvorenej sieti spoločností, kde vzniká široká ponuka. Každá z členských firiem si môže vybrať produkt či službu, ktorú potrebuje a zároveň firma do „koša“ ponúkne svoju produkciu – a ak ju niekto „kúpi“, získa virtuálny kapitál, za ktorý môže naplniť vlastné potreby z aktuálnej ponuky ostatných firiem.
Napríklad nábytkárska a dizajnérska firma, ktorá zariaďuje interiéry, pomôže hotelu zariadiť nový salónik. Hotel ako odmenu ponúkne voľné izby pri obchodných cestách. Ak izby práve táto firma nechce, vyberie si z ponúk ostatných firiem práve za tú cenu, ktorú vyfakturovala hotelu. Účtovnícky je pritom barter rovnocenným obchodom – „nakupujúci“ a „predávajúci“ sa dohodnú na sume za tovar, tá sa však nikdy nezhmotní vo forme peňazí. Z faktúr sa tak musí platiť aj DPH. „Barter je normálny obchod, iná je len forma úhrady,“ vysvetľuje Revallo.
Klienti tak Bártrovú využívajú ako bankomat, z ktorého si vyberajú služby v hodnote produktov, ktoré sami dodali. Ich sieť firiem sa za desať rokov rozrástla na široké spektrum ponúk – od stavebných činností cez počítačové služby, výrobu nábytku, grafiky, cukroviniek, ubytovania, jazykových kurzov až po upratovacie práce, vŕtanie studní či marketingové služby. „Cieľom firmy je dosiahnuť, aby sme boli schopní kladne odpovedať na každú požiadavku, s ktorou sa nám klient ozve,“ plánuje Revallo. Preto postupne ponuku rozširujú ďalej – buď na základe impulzov od klientov, alebo vlastných úvah, aký sektor by bolo perspektívne získať pre ďalší rozvoj. „Nedávno sme na základe impulzov o klientov doplnili portfólio o právnickú kanceláriu.“ Niektoré veci sa však barterovať nedajú, napríklad energie alebo pohonné látky.
.žiadny svet bez peňazí
Firma má na Slovensku aj niekoľko konkurenčných systémov z Trenčína. Firmu Voice s internetovými stránkami Superbarter.sk a Bartershop.sk. Barterové firmy vytvárajú mikrosvet klasickej ekonomickej výmeny, no bez finančných transakcií. Revallo však odmieta vízie sveta bez peňazí, na výhody výmenného obchodu hľadí čisto pragmaticky. „Barter je len doplnok, ktorý partnerovi otvára nový obchodný kanál. Náš člen musí byť stabilný v ,cashovom´ svete. Vyhýbame sa tomu, aby sme im sprostredkovali surovinu, ktorú majú na vstupe svojej vlastnej produkcie.“
Barterový systém len využíva, že každá firma má vo svojej produkcii istý previs – nik nepredá všetko, čo vyrobí a napríklad hotely obvykle vopred vedia, v ktoré dni budú mať viac neobsadených izieb. Cez barter môžu firmy obchodovať aj s touto nevyužitou formou kapitálu. „Zbavia“ sa tak nadbytočných zásob a zároveň znížia náklady za nákupy. Prípadne objavia nový obchod, ktorý by bez barteru neprebehol.
Hoci barter zažil svoju renesanciu v 30. rokoch minulého storočia v dôsledku hospodárskej krízy, Revallo tvrdí, že súčasná kríza im významný rast nepriniesla. Naopak, hoci firma za desať rokov svojej existencie kontinuálne rástla, v rokoch 2008 až 2009 zaznamenala stagnáciu. Revallo dôvod vidí v tom, že spomalený kolobeh obchodov sa odzrkadlí aj v barteri. „Ak vám neplatia klienti alebo nemáte zdroje, celkovo sa správate opatrnejšie, lebo neviete, čo bude zajtra,“ vysvetľuje. „No tam, kde iné firmy počas krízy šetrili napríklad na školeniach či jazykových kurzoch, naši klienti ich zastaviť nemuseli, lebo ich dokázali vybarterovať. Podobne aj pri niektorých tovaroch. Zaplatili ich svojou produkciou.“
Revallo ďalej hovorí: „Barter sa často mylne chápe ako čosi, k čomu sa utieka firma až v existenčných problémoch: ,Ty barteruješ, to si na tom tak zle?´“ Jeho víziou do budúcnosti preto je, aby sa z barterovania stal prirodzený doplnok obchodnej stratégie a aby naň podnikatelia nehľadeli cez prsty.
.organický rast
Jaroslav Revallo v roku 1989 nastúpil na vysokú školu do ruského mesta Tula vo vtedajšom ZSSR a štúdium technickej kybernetiky ukončil na Slovenskej technickej univerzite. Do roku 2003 pracoval v počítačovej firme Silicon Reality, kde to dotiahol na spoločníka a technického riaditeľa.
Už v tejto firme sa stretával s barterovaním. „Vtedy sme to ešte klasicky volali zápočet,“ spomína Revallo, ktorý sa vtedy začal zamýšľať nad možnosťami budovať na Slovensku barterové obchody.
Vykročil do toho s vlastnou firmou a organicky pridával do svojho portfólia rôzne spoločnosti, medzi ktorými sprostredkúval barter. „Ak chcete niečo robiť poctivo, je to otázka rokov, kým firmu vybudujete,“ vraví Revallo. Vo firme začínal sám a krátko po jej založení mal vážne zdravotné problémy, ktoré mohli všetky plány zastaviť. Našťastie všetko dobre dopadlo a Bártrová má dnes desiatku obchodníkov, ktorí pribúdali úmerne s rastúcim počtom firiem v ich systéme. Členských firiem tohto zoskupenia, ktoré firma Bártrová manažuje, je dnes dvesto a obrat vzájomných výmenných obchodov medzi nimi dosahuje ročne milióny eur. Z nich Bártrová dostáva provízie.
.firmy v sieti
Najčastejší barter je „bilaterálny“, kde si tovar či službu vymieňajú medzi sebou dvaja partneri. Firma Bártrová však nerobí priamy barter, ale ponuky sprostredkúva vo vytvorenej sieti spoločností, kde vzniká široká ponuka. Každá z členských firiem si môže vybrať produkt či službu, ktorú potrebuje a zároveň firma do „koša“ ponúkne svoju produkciu – a ak ju niekto „kúpi“, získa virtuálny kapitál, za ktorý môže naplniť vlastné potreby z aktuálnej ponuky ostatných firiem.
Napríklad nábytkárska a dizajnérska firma, ktorá zariaďuje interiéry, pomôže hotelu zariadiť nový salónik. Hotel ako odmenu ponúkne voľné izby pri obchodných cestách. Ak izby práve táto firma nechce, vyberie si z ponúk ostatných firiem práve za tú cenu, ktorú vyfakturovala hotelu. Účtovnícky je pritom barter rovnocenným obchodom – „nakupujúci“ a „predávajúci“ sa dohodnú na sume za tovar, tá sa však nikdy nezhmotní vo forme peňazí. Z faktúr sa tak musí platiť aj DPH. „Barter je normálny obchod, iná je len forma úhrady,“ vysvetľuje Revallo.
Klienti tak Bártrovú využívajú ako bankomat, z ktorého si vyberajú služby v hodnote produktov, ktoré sami dodali. Ich sieť firiem sa za desať rokov rozrástla na široké spektrum ponúk – od stavebných činností cez počítačové služby, výrobu nábytku, grafiky, cukroviniek, ubytovania, jazykových kurzov až po upratovacie práce, vŕtanie studní či marketingové služby. „Cieľom firmy je dosiahnuť, aby sme boli schopní kladne odpovedať na každú požiadavku, s ktorou sa nám klient ozve,“ plánuje Revallo. Preto postupne ponuku rozširujú ďalej – buď na základe impulzov od klientov, alebo vlastných úvah, aký sektor by bolo perspektívne získať pre ďalší rozvoj. „Nedávno sme na základe impulzov o klientov doplnili portfólio o právnickú kanceláriu.“ Niektoré veci sa však barterovať nedajú, napríklad energie alebo pohonné látky.
.žiadny svet bez peňazí
Firma má na Slovensku aj niekoľko konkurenčných systémov z Trenčína. Firmu Voice s internetovými stránkami Superbarter.sk a Bartershop.sk. Barterové firmy vytvárajú mikrosvet klasickej ekonomickej výmeny, no bez finančných transakcií. Revallo však odmieta vízie sveta bez peňazí, na výhody výmenného obchodu hľadí čisto pragmaticky. „Barter je len doplnok, ktorý partnerovi otvára nový obchodný kanál. Náš člen musí byť stabilný v ,cashovom´ svete. Vyhýbame sa tomu, aby sme im sprostredkovali surovinu, ktorú majú na vstupe svojej vlastnej produkcie.“
Barterový systém len využíva, že každá firma má vo svojej produkcii istý previs – nik nepredá všetko, čo vyrobí a napríklad hotely obvykle vopred vedia, v ktoré dni budú mať viac neobsadených izieb. Cez barter môžu firmy obchodovať aj s touto nevyužitou formou kapitálu. „Zbavia“ sa tak nadbytočných zásob a zároveň znížia náklady za nákupy. Prípadne objavia nový obchod, ktorý by bez barteru neprebehol.
Hoci barter zažil svoju renesanciu v 30. rokoch minulého storočia v dôsledku hospodárskej krízy, Revallo tvrdí, že súčasná kríza im významný rast nepriniesla. Naopak, hoci firma za desať rokov svojej existencie kontinuálne rástla, v rokoch 2008 až 2009 zaznamenala stagnáciu. Revallo dôvod vidí v tom, že spomalený kolobeh obchodov sa odzrkadlí aj v barteri. „Ak vám neplatia klienti alebo nemáte zdroje, celkovo sa správate opatrnejšie, lebo neviete, čo bude zajtra,“ vysvetľuje. „No tam, kde iné firmy počas krízy šetrili napríklad na školeniach či jazykových kurzoch, naši klienti ich zastaviť nemuseli, lebo ich dokázali vybarterovať. Podobne aj pri niektorých tovaroch. Zaplatili ich svojou produkciou.“
Revallo ďalej hovorí: „Barter sa často mylne chápe ako čosi, k čomu sa utieka firma až v existenčných problémoch: ,Ty barteruješ, to si na tom tak zle?´“ Jeho víziou do budúcnosti preto je, aby sa z barterovania stal prirodzený doplnok obchodnej stratégie a aby naň podnikatelia nehľadeli cez prsty.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.