Hlavné dôvody zavedenia poplatkov pred desiatimi rokmi boli tri: obmedziť nadbytočný dopyt po zdravotnej starostlivosti, zvýšiť spoluzodpovednosť pacienta za svoj zdravotný stav, znížiť mieru korupcie. Podarilo sa? Po zavedení poplatkov poklesli v druhej polovici roku 2003 návštevy u všeobecných lekárov o 10 percent a návštevy na pohotovostiach až o 13 percent. Počet návštev u lekárov-špecialistov ani počet hospitalizácií sa zato príliš nezmenil (pokles o dve percentá).
Nižší počet návštev u všeobecných lekárov viedol k úspore predovšetkým na výdavkoch na lieky. Slovenskí (a vlastne akíkoľvek iní) pacienti neradi odchádzajú z ambulancií bez vystavenia receptu. Menej návštev znamenalo menej predpísaných receptov.
.obmedzenie korupcie
V decembri 2002, pred zavedením poplatkov, tretina respondentov považovala korupciu v zdravotníctve za najzávažnejší spoločenský problém. V januári 2004 ju za najzávažnejší problém označilo len desať percent respondentov. Z druhého miesta významnosti sa prepadla na siedme. Zavedením poplatkov prišiel očakávaný substitučný efekt, že ľudia nebudú mať chuť platiť ešte raz vo forme drobných pozorností, ak už raz legálne zaplatili.
Kým pri zavádzaní mali poplatky veľa výnimiek, čo komplikovalo ich administráciu, od roku 2004 sa najväčšie výnimky zrušili a nahradili sa adresnou sociálnou dávkou. Tá bola určená na kompenzáciu poplatkov a je vyplácaná dodnes – aj keď väčšinu poplatkov už pacienti neplatia. Ústavný súd v máji 2004 rozhodol, že poplatky nie sú v rozpore s Ústavou a ich výška neohrozuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Poplatky neboli populárne, čo využili vtedy opozičné strany v predvolebnom boji. Po voľbách v roku 2006 boli od 1. septembra viaceré poplatky odbúrané. Tlačí sa na jazyk slovo, že boli „zrušené“. Ale v skutočnosti zrušené neboli. Dodnes platí nariadenie vlády, ktoré stanovuje ich výšku. Akurát ich výška je uvedená ako „0 eur“. Niektoré z poplatkov pritom platia pacienti naďalej (napríklad za návštevu pohotovosti, za pobyt v kúpeľoch, za dopravu alebo za recept).
To znamená, že kedykoľvek v budúcnosti môže ľubovoľná vláda znovu zaviesť poplatky bez potreby meniť zákon. Nemôže ich však stanoviť v akejkoľvek výške. Zákon reguluje maximálnu výšku poplatkov. Napríklad za deň v nemocnici nemôže poistenec zaplatiť viac než 1,5 percenta zo životného minima, teda 2,92 eura. Takže hoci je dnes tento poplatok nulový, mohol by byť zavedený vo výške až takmer tri eurá za lôžkodeň. Ak by teda hypotetická budúca vláda niekedy oprášila poplatky a stanovila ich na hornej hranici zákonného stropu, ročne by to mohlo priniesť asi 115 miliónov eur. Dosť na to, aby zvýšilo na mzdové požiadavky lekárov a sestier.
Dvakrát sa do tej istej rieky nedá vstúpiť. Situácia je dnes iná ako pred desiatimi rokmi. Pacienti dnes platia – v údajne bezplatnom zdravotníctve – vysoké priame platby za rôzne „služby“. Napríklad za prednostné ošetrenie aj mimo vyhradených hodín, za klimatizáciu v čakárni, prípadne za rôzne výkony, údajne neuhrádzané zdravotnými poisťovňami. Výšku takejto spoluúčasti dnes nikto spoľahlivo nemeria. Dostupné štatistické údaje sú však varovné. Podľa OECD viac než tretinu výdavkov v zdravotníctve tvoria priame platby obyvateľstva.
Nevyhnutným predpokladom, aby poplatky alebo prípadná spoluúčasť neohrozili nízkopríjmové domácnosti, je preto zavedenie limitu maximálnej spoluúčasti. Limit spoluúčasti dnes úspešne funguje pre doplatky na lieky. Ak zdravotne ťažko postihnutý alebo dôchodca s nízkym dôchodkom zaplatí na doplatkoch za lieky viac než 30 respektíve 45 eur štvrťročne, ďalšie doplatky mu poisťovňa vráti.
Tento limit možno rozšíriť na ďalšie platby v zdravotníctve. Zvýši sa tým ochrana zraniteľných skupín a pacienti budú mať motiváciu pýtať si od lekára potvrdenie o úhrade.
Zrušenie živelných platieb a ich nahradenie transparentným mechanizmom poplatkov a spoluúčasti, spolu so stanoveným ochranným limitom zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti predovšetkým u zraniteľných skupín. Môže sa tak dokonca znížiť finančná záťaž domácností.
Pre zamestnaných ľudí, ktorí nemajú čas vybavovať si výmenný lístok k špecialistovi, by mohla fungovať legálna platba za návštevu špecialistu bez odporúčania všeobecného lekára. Naďalej by pritom zostala zachovaná možnosť bezplatného prístupu k zdravotnej starostlivosti (s odporúčacím lístkom).
.vzor pre susedov
Slovenský príklad z roku 2003 slúžil ako inšpirácia pre susedné krajiny. Po vzore Slovenska zaviedlo poplatky Maďarsko (2007) i Česká republika (2008). Kým v Maďarsku obyvatelia po roku poplatky v referende odmietli, v Českej republike platia dodnes. Dokonca sa pred dvoma rokmi zvýšili.
V Nemecku poplatky za návštevu lekára (10 eur) zrušili po deviatich rokoch od zavedenia, k 1. januáru 2013. Malo to dva dôvody. Po prvé, nemecké zdravotné poisťovne sa „topia v peniazoch“, posledné roky hospodária s prebytkami. Druhým, pragmatickým dôvodom sú blížiace sa septembrové parlamentné voľby do Bundestagu. Ľúbivé opatrenia majú zvýšiť šance vládnej koalície na volebný úspech.
Od apríla tohto roku zaviedli poplatok za hospitalizáciu vo výške 1,25 až 2,50 eura aj v Rumunsku. Po desiatich rokoch od ich zavedenia na Slovensku sú poplatky naďalej aktuálnym a použiteľným nástrojom pre zdravotnú politiku.
Autori pôsobia v Health Policy Institute, boli členmi reformného tímu ministra Rudolfa Zajaca.
Nižší počet návštev u všeobecných lekárov viedol k úspore predovšetkým na výdavkoch na lieky. Slovenskí (a vlastne akíkoľvek iní) pacienti neradi odchádzajú z ambulancií bez vystavenia receptu. Menej návštev znamenalo menej predpísaných receptov.
.obmedzenie korupcie
V decembri 2002, pred zavedením poplatkov, tretina respondentov považovala korupciu v zdravotníctve za najzávažnejší spoločenský problém. V januári 2004 ju za najzávažnejší problém označilo len desať percent respondentov. Z druhého miesta významnosti sa prepadla na siedme. Zavedením poplatkov prišiel očakávaný substitučný efekt, že ľudia nebudú mať chuť platiť ešte raz vo forme drobných pozorností, ak už raz legálne zaplatili.
Kým pri zavádzaní mali poplatky veľa výnimiek, čo komplikovalo ich administráciu, od roku 2004 sa najväčšie výnimky zrušili a nahradili sa adresnou sociálnou dávkou. Tá bola určená na kompenzáciu poplatkov a je vyplácaná dodnes – aj keď väčšinu poplatkov už pacienti neplatia. Ústavný súd v máji 2004 rozhodol, že poplatky nie sú v rozpore s Ústavou a ich výška neohrozuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Poplatky neboli populárne, čo využili vtedy opozičné strany v predvolebnom boji. Po voľbách v roku 2006 boli od 1. septembra viaceré poplatky odbúrané. Tlačí sa na jazyk slovo, že boli „zrušené“. Ale v skutočnosti zrušené neboli. Dodnes platí nariadenie vlády, ktoré stanovuje ich výšku. Akurát ich výška je uvedená ako „0 eur“. Niektoré z poplatkov pritom platia pacienti naďalej (napríklad za návštevu pohotovosti, za pobyt v kúpeľoch, za dopravu alebo za recept).
To znamená, že kedykoľvek v budúcnosti môže ľubovoľná vláda znovu zaviesť poplatky bez potreby meniť zákon. Nemôže ich však stanoviť v akejkoľvek výške. Zákon reguluje maximálnu výšku poplatkov. Napríklad za deň v nemocnici nemôže poistenec zaplatiť viac než 1,5 percenta zo životného minima, teda 2,92 eura. Takže hoci je dnes tento poplatok nulový, mohol by byť zavedený vo výške až takmer tri eurá za lôžkodeň. Ak by teda hypotetická budúca vláda niekedy oprášila poplatky a stanovila ich na hornej hranici zákonného stropu, ročne by to mohlo priniesť asi 115 miliónov eur. Dosť na to, aby zvýšilo na mzdové požiadavky lekárov a sestier.
Dvakrát sa do tej istej rieky nedá vstúpiť. Situácia je dnes iná ako pred desiatimi rokmi. Pacienti dnes platia – v údajne bezplatnom zdravotníctve – vysoké priame platby za rôzne „služby“. Napríklad za prednostné ošetrenie aj mimo vyhradených hodín, za klimatizáciu v čakárni, prípadne za rôzne výkony, údajne neuhrádzané zdravotnými poisťovňami. Výšku takejto spoluúčasti dnes nikto spoľahlivo nemeria. Dostupné štatistické údaje sú však varovné. Podľa OECD viac než tretinu výdavkov v zdravotníctve tvoria priame platby obyvateľstva.
Nevyhnutným predpokladom, aby poplatky alebo prípadná spoluúčasť neohrozili nízkopríjmové domácnosti, je preto zavedenie limitu maximálnej spoluúčasti. Limit spoluúčasti dnes úspešne funguje pre doplatky na lieky. Ak zdravotne ťažko postihnutý alebo dôchodca s nízkym dôchodkom zaplatí na doplatkoch za lieky viac než 30 respektíve 45 eur štvrťročne, ďalšie doplatky mu poisťovňa vráti.
Tento limit možno rozšíriť na ďalšie platby v zdravotníctve. Zvýši sa tým ochrana zraniteľných skupín a pacienti budú mať motiváciu pýtať si od lekára potvrdenie o úhrade.
Zrušenie živelných platieb a ich nahradenie transparentným mechanizmom poplatkov a spoluúčasti, spolu so stanoveným ochranným limitom zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti predovšetkým u zraniteľných skupín. Môže sa tak dokonca znížiť finančná záťaž domácností.
Pre zamestnaných ľudí, ktorí nemajú čas vybavovať si výmenný lístok k špecialistovi, by mohla fungovať legálna platba za návštevu špecialistu bez odporúčania všeobecného lekára. Naďalej by pritom zostala zachovaná možnosť bezplatného prístupu k zdravotnej starostlivosti (s odporúčacím lístkom).
.vzor pre susedov
Slovenský príklad z roku 2003 slúžil ako inšpirácia pre susedné krajiny. Po vzore Slovenska zaviedlo poplatky Maďarsko (2007) i Česká republika (2008). Kým v Maďarsku obyvatelia po roku poplatky v referende odmietli, v Českej republike platia dodnes. Dokonca sa pred dvoma rokmi zvýšili.
V Nemecku poplatky za návštevu lekára (10 eur) zrušili po deviatich rokoch od zavedenia, k 1. januáru 2013. Malo to dva dôvody. Po prvé, nemecké zdravotné poisťovne sa „topia v peniazoch“, posledné roky hospodária s prebytkami. Druhým, pragmatickým dôvodom sú blížiace sa septembrové parlamentné voľby do Bundestagu. Ľúbivé opatrenia majú zvýšiť šance vládnej koalície na volebný úspech.
Od apríla tohto roku zaviedli poplatok za hospitalizáciu vo výške 1,25 až 2,50 eura aj v Rumunsku. Po desiatich rokoch od ich zavedenia na Slovensku sú poplatky naďalej aktuálnym a použiteľným nástrojom pre zdravotnú politiku.
Autori pôsobia v Health Policy Institute, boli členmi reformného tímu ministra Rudolfa Zajaca.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.