Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Arogancia moci pri Dunaji

.michal Drotován .časopis .týždeň doma

Modelovým príkladom toho, ako v našom štáte nefunguje princíp rovnosti pred zákonom, je problém hausbótov v Jarovskom ramene v Bratislave. Ale azda svitá na lepšie časy.

.ide o lokalitu, ktorá bola pôvodne navrhovaná do siete Natura 2000 ako významné vtáčie územie a biotop lužných lesov. Lenže permanentným ničením dospela táto oblasť až do dnešného stavu, keď reálne hrozí zánik vtáčích kolónií na Dunaji. Problémom však nie je iba nedostatočná ochrana prírody, ale aj majetková kriminalita, ktorá sa prejavuje zaberaním, kolonizáciou a upravovaním brehov Dunaja v Jarovskom ramene.

.začiatok problému
Povolenia na stavbu takzvaných hausbótov začali úrady vo veľkom udeľovať od roku 2006, ale do povedomia širšej verejnosti sa tento problém dostal až posledné dva-tri roky, odkedy rozrastajúci sa počet hausbótov vnímajú cyklisti a korčuliari z petržalskej hrádze. Hausbóty a najmä nelegálne úpravy ich bezprostredného okolia, pri ktorých si majitelia vybudovali garáže, altánky či dláždené chodníky, zmenili zásadným spôsobom obraz lokality. Protizákonne sa tak klčovali lesy, upravovali brehy a lužný les sa tak de facto premenil na obytnú štvrť.
Toto územie, s rozlohou viac ako 42-tisíc štvorcových metrov, je vo vlastníctve štátu a v správe podniku Vodohospodárska výstavba (ďalej VV). Ten začal konať po viacročných urgenciách až v posledných mesiacoch, keď vyzval majiteľov hausbótov, aby predložili doklady o vlastníctve a povolení stavieb a plavidiel v danom území. Vo svojich stanoviskách VV uvádza, že zakazuje akékoľvek úpravy terénu, výrub stromov a zelene, umiestňovanie altánkov, suchých WC, zábradlí a podobne. Zároveň upozorňuje, že používateľ hausbótov nemá povolenie na umiestnenie inžinierských sietí a tiež zodpovedá za všetky škody. V rozpore s týmto správaním však VV tento mesiac uviedla, že ráta s legalizáciou elektrických prípojok.

.škody v číslach
Napriek tomu, že problém je medializovaný už dva roky, nelegálna úprava brehov a výstavba naďalej pokračuje. Štátna ochrana prírody vlani vyčíslila škodu na životnom prostredí vo výške viac ako 400 000 eur. Zničená vraj bola plocha 24-tisíc štvorcových metrov. Polícia síce vyšetrovanie pre podozrenia z trestného činu začala, stavebné mechanizmy však jazdia do územia veselo ďalej. Devastácia územia tak prebieha v priamom prenose – robotníci prakticky nerušene naďalej upravujú nelegálne brehy.
Problém umiestňovania hausbótov vznikol aj záhadnou novelou zákona o vnútrozemskej plavbe v roku 2009, keď podľa dôvodovej správy pojem hausbót upresnil dovtedy používaný pojem ubytovací čln. Nie je však vôbec jasné, akým spôsobom ho vlastne upresnil. Ministerstvo vo svojom vyjadrení z februára 2012 uviedlo, že pojem „ubytovací čln“ sa mylne zamieňal s botelom, a preto ho nahradil „medzinárodne známejší a nezameniteľný pojem hausbót“. Neprehľadnosť udeľovania povolení na státie zvýrazňuje to, že k samotnému umiestneniu hausbótu a jeho vyväzovacieho zariadenia (takzvaná bitva) sa postupne  vyjadrujú Štátna plavebná správa, Vodohospodárska výstavba, Slovenský vodohospodársky podnik, obvodný úrad životného prostredia a mestská časť Jarovce. 
Súčasný stav umožňuje vákuum, keď sú síce hausbóty plávajúcim zariadením, no nekotvia v prístave, ale iba na vodnej ceste – z toho dôvodu môžu mať iba vyväzovacie zariadenie, a  teda na brehu vykonávajú nelegálne úpravy brehov. Neplatia však ani daň z nehnuteľnosti, ani poplatky za odvoz odpadu. Splašky zväčša končia priamo v Dunaji. Keďže je však hausbót hnuteľnosť, tak sa majitelia nemôžu odvolávať ani na právo prístupu autom cez územie hrádze. Samotná hrádza je ďalší vypuklý problém: zákaz vjazdu priamo na korunu hrádze mimo križovania sa permanentne porušuje (a značku nelegálne odpílili). Na hrádzi sú tak  ohrození cyklisti a korčuliari. To všetko je však skôr otázka na nečinnosť polície.

.čo ďalej?
Možné riešenia však existujú. Hausbóty by sa mohli,  vzhľadom na napojenie na siete a pevné ukotvenie, zahrnúť priamo pod stavebný zákon ako stavby, a teda podmieňovať ich umiestnenie súladom s územným plánom, územným a stavebným konaním. Druhou alternatívou by bolo vyhlásenie Jarovského ramena za prístavisko, respektíve prístav. Územie by teda muselo podliehať príslušným predpisom a povoľovacím konaniam. Zastavilo by to rozrastanie tohto luxusného slumu, ktorý je v rozpore aj s platným územným plánom a tiež uznesením vlády z 1. júla 2009, ktoré rozhodlo o zastavení všetkých investičných aktivít na riešenom území, ktoré neschváli vláda.   
V súčasnosti monitorujú situáciu skôr neformálne zoskupenia ako Zelená hliadka, ktoré však nemajú a nemôžu suplovať činnosť zložiek polície. Nedávno sme začali s iniciatívou sčítavania automobilov v kolíznom bode pri Čističke odpadových vôd Petržalka. Téma prekvapujúco nie je na programe dňa ani u ochranárov, ani u komunálnych politikov. Primátor Bratislavy sa k problému podľa mojich vedomostí nevyjadril ani raz.
V území Jarovského ramena má svoje hausbóty vo vlastníctve alebo nájme  mnoho dôležitých ľudí. Ide často o ľudí, ktorí by mali ísť príkladom, a nie vystavovať na obdiv svoju nedotknuteľnosť. Ale azda táto kauza ukáže, že silný verejný tlak vie pomôcť riešiť situáciu a neskončí sa to zametením pod koberec, ako je to na Slovensku zvykom. Možno práve prípad hausbótov ukáže, že bezmocní proti moci sú predsa len mocnejší, než čakajú nedotknuteľní.

Autor spolupracuje so Zelenou hliadkou. Za sériu článkov o tomto probléme ho nedávno ocenila porota Novinárskej ceny 2012.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite