Tunelovanie tajných služieb – už toto spojenie je natoľko bizarné, že by stálo za hriech cynickej irónie. Ale fakt, že prakticky všetky orgány tohto štátu, ktoré majú dohliadať na zákonnosť, spravodlivosť a právny štát, sa podieľajú na ich rozvrate, si zaslúži vážnejší prístup. Lebo ak si zvykneme, že prokuratúra, súdy, a opakovane aj tajné služby nefungujú ako naša ochrana, ale ako mafiánske spolky, a bude to predmetom vtipov, budeme na ceste k formálnej demokracii, plnej neformálneho násilia.
Podvody vojenských agentov sleduje v našej redakcii Marek Vagovič (do tohto čísla pripravil veľký rozhovor s dôležitým svedkom), nové zistenia priniesli minulý týždeň denník Sme a Tom Nicholson. V informovaní o kauze teda problém nie je. Ten je skôr v pochopení toho, prečo sa všetko, čo na Slovensku štát založí a riadi, vrátane vojenskej špionáže, končí finančným škandálom.
Najčastejšou interpretáciou je, že korupciu vnášajú do systému bohatí hráči v pozadí, ktorí si dokážu všetko ľahko kúpiť. Tento pohľad je veľmi populárny, pretože sníma vinu zo všetkých piatich miliónov obyvateľov štátu a prideľuje ju len zopár oligarchom. Navyše, mnohí podnikatelia jej nahrávajú svojím nevycválaným správaním a občas aj veľmi plytkou mentálnou výbavou.
Ale nemyslím si, že je to celkom pravdivá interpretácia. Samozrejme, sú aj takzvaní sponzori, ktorí inak než cez štát podnikať nevedia. A príbehy veľkých tendrov sú naozaj plné hrôzy. Ale mnoho veľkých podnikateľov iba rešpektuje rámec, ktorý vytvorili iní.
Nedávno som absolvoval veľmi otvorený rozhovor s jedným z nich a znovu som počul toto: väčšina si u nás myslí, že biznis ťaží z politiky, ale všetko je tu v skutočnosti nastavené presne naopak, tak, aby politika ťažila z biznisu. Inými slovami, ak chce ambiciózny podnikateľ v rozhodujúcich sektoroch uspieť, je nútený odliať časť profitu politikom, inak vypadáva z hry.
Samozrejme, táto interpretácia je medzi kapitánmi priemyslu obľúbená, pretože pre zmenu sníma hriechy z nich. Ale niečo na nej bude. Ak sa totiž pozrieme, ako funguje väčšina politických strán, potom vidno jeden spoločný fenomén – zo strán sú vždy vytlačení zaujímaví ľudia, a vždy sa v nich navrch vyškriabu mentálne podpriemerní pritakávači statu quo. Prečo? Pretože tí prví majú tendenciu narušiť pomery, no tým druhým korupcia nielenže neprekáža, oni na vypaľovaní biznisu zakladajú svoju váhu a uznanie.
Škandál v tajných službách je, samozrejme, katastrofou. Ak tajný tuneluje, to je akoby lekár zabíjal a kňaz neznášal ľudí. Ale aj táto katastrofa má svoju príčinu. Zdá sa mi, že je ňou to chápanie štátu, ktoré politike vnútil Mečiar – že celý štát, jeho orgány, ale aj všetky firmy a všetci občania sú tu len nástrojom mentálne nedospelých politikov.
Ale presne v tom je aj nádej. Aj keď Slovensko vzniklo na ideách lži a lúpeže, musí také zostať navždy? Nie. Na zmenu postačí, ak v politike bude viac dospelých ľudí ako zakomplexovanej malosti. To je omnoho kratšia cesta k očiste tajných, než ich ďalšia reorganizácia.
Podvody vojenských agentov sleduje v našej redakcii Marek Vagovič (do tohto čísla pripravil veľký rozhovor s dôležitým svedkom), nové zistenia priniesli minulý týždeň denník Sme a Tom Nicholson. V informovaní o kauze teda problém nie je. Ten je skôr v pochopení toho, prečo sa všetko, čo na Slovensku štát založí a riadi, vrátane vojenskej špionáže, končí finančným škandálom.
Najčastejšou interpretáciou je, že korupciu vnášajú do systému bohatí hráči v pozadí, ktorí si dokážu všetko ľahko kúpiť. Tento pohľad je veľmi populárny, pretože sníma vinu zo všetkých piatich miliónov obyvateľov štátu a prideľuje ju len zopár oligarchom. Navyše, mnohí podnikatelia jej nahrávajú svojím nevycválaným správaním a občas aj veľmi plytkou mentálnou výbavou.
Ale nemyslím si, že je to celkom pravdivá interpretácia. Samozrejme, sú aj takzvaní sponzori, ktorí inak než cez štát podnikať nevedia. A príbehy veľkých tendrov sú naozaj plné hrôzy. Ale mnoho veľkých podnikateľov iba rešpektuje rámec, ktorý vytvorili iní.
Nedávno som absolvoval veľmi otvorený rozhovor s jedným z nich a znovu som počul toto: väčšina si u nás myslí, že biznis ťaží z politiky, ale všetko je tu v skutočnosti nastavené presne naopak, tak, aby politika ťažila z biznisu. Inými slovami, ak chce ambiciózny podnikateľ v rozhodujúcich sektoroch uspieť, je nútený odliať časť profitu politikom, inak vypadáva z hry.
Samozrejme, táto interpretácia je medzi kapitánmi priemyslu obľúbená, pretože pre zmenu sníma hriechy z nich. Ale niečo na nej bude. Ak sa totiž pozrieme, ako funguje väčšina politických strán, potom vidno jeden spoločný fenomén – zo strán sú vždy vytlačení zaujímaví ľudia, a vždy sa v nich navrch vyškriabu mentálne podpriemerní pritakávači statu quo. Prečo? Pretože tí prví majú tendenciu narušiť pomery, no tým druhým korupcia nielenže neprekáža, oni na vypaľovaní biznisu zakladajú svoju váhu a uznanie.
Škandál v tajných službách je, samozrejme, katastrofou. Ak tajný tuneluje, to je akoby lekár zabíjal a kňaz neznášal ľudí. Ale aj táto katastrofa má svoju príčinu. Zdá sa mi, že je ňou to chápanie štátu, ktoré politike vnútil Mečiar – že celý štát, jeho orgány, ale aj všetky firmy a všetci občania sú tu len nástrojom mentálne nedospelých politikov.
Ale presne v tom je aj nádej. Aj keď Slovensko vzniklo na ideách lži a lúpeže, musí také zostať navždy? Nie. Na zmenu postačí, ak v politike bude viac dospelých ľudí ako zakomplexovanej malosti. To je omnoho kratšia cesta k očiste tajných, než ich ďalšia reorganizácia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.