Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

5 recenzií

.časopis .kultúra

KNIHA Per Petterson: Na Sibiř (Knižní klub, 2013)
Na Sibiř je staršia kniha Pera Pettersona, ktorého si môžeme pamätať z celosvetovo oceňovaného románu Poďme kradnúť kone (Slovart, 2007). Ide o ľahko plynúci príbeh Jespera a jeho mladšej sestry, v ktorom sa zrkadlia predvojnové, vojnové a povojnové roky v Dánsku a v istom zmysle v celej Škandinávii. Jespera a jeho (v románe nepomenovanú) sestru stretávame v 30. rokoch minulého storočia na jutlandskom vidieku, kúsok od Skagenu, odkiaľ počas vojny dánski rybári prevážali svojich židovských spoluobčanov do blízkeho, neutrálneho, a preto bezpečného Švédska. Jesper túži po Maroku, jeho sestra sníva o ceste na Sibír. Prežívajú detstvo ako v Bergmanových filmoch, aj tiene z rodinnej minulosti ich atmosféru pripomínajú. Potom prídu Nemci, Dánsko sa vzdáva. Ale len dočasne... Petterson vo svojej knihe vie, čo prezradiť, čo zamlčať. Píše úsporne. Aj preto sa číta veľmi príjemne.
.jk

DIVADLO Proroci
(LAB Bratislava)
Je šokujúce, že divadelná hra Proroci od Poliaka Slawomira Mrožka nebola doteraz na Slovensku ani preložená, ani inscenovaná. Hra o hľadaní novodobého mesiáša je aj päťdesiatšesť rokov od vzniku, v čase krízy hodnôt a autorít, stále aktuálna. Navyše premiéru v divadle LAB mala krátko po vymenovaní nového pápeža. V Mrožkovej hre sa identickí proroci objavia naraz až dvaja. Trojica vzdelancov si láme hlavy, ktorého z nich vybrať a čo urobiť s tým druhým. Hra demaskuje machinácie pri voľbe, je sarkastická až morbídna a vo vykreslení charakterov ide na dreň. Vysokoškolské divadlo LAB disponuje troma javiskami. Režisérka Andrea Bučková si vybrala najmenšie z nich, tzv. Burkovňu – tehlový pivničný priestor s arkádami. Atmosféra stiesnenosti palace, obkľúčeného davom, bola dokonalá. Pod Bučkovej vedením vznikla dynamická a nápaditá inscenácia so silnou výpoveďou a chytľavým tvarom. Pomohli  skvelí herci, obzvlášť Daniel Fischer, Dominik Gajdoš a Matúš Kvietik.
.peter Scherhaufer

HUDBA Esben and the Witch: Wash the Sins Not Only the Face
(Matador)
Druhý album stále ešte mladej brightonskej kapely má názov, pochádzajúci zo starého byzantského palindrómu (to znamená, že v orinináli sa číta odzadu tak isto ako odpredu), ktorý naznačuje spirituálnu hĺbku a sústredenie na podstatu. Jedno aj druhé tam je. Rachel Davies (basa a spev), Daniel Copeman (bicie a elektronika) a Thomas Fischer(gitara) si jasnejšie rozdelili úlohy a zhodili z pliec nervozitu debutantov, vďaka čomu znie EATW čistejšie, priezračnejšie, Rachel napísala poetické texty (údajne ju inšpiroval T. S. Eliot a Sylvia Plath) a ako speváčka objavila vyššie polohy, ktoré jej mimoriadne pristanú. EATW človeka stále dokážu previesť temnou rozprávkovou krajinou, je to však svižnejšia, vzrušujúcejšia cesta než na (skvelom) debute Violet Cries. A ako nám povedal Daniel v rozhovore (str. 56), tieto veci sa im lepšie hrajú naživo. Uvidíme v stredu 15. mája v Klube za zrkadlom.
.jk

HUDBA NVMERI: NVMERI
(NVMERI)
NVMERI, ktorí vznikli z bratislavskej kapely The Uniques, dali do rovnomenného „debutu“ všetko. Očakávania fanúšikov sa naplnili (aspoň podľa ich reakcií). Monumentálne skulptúry, vynárajúce sa spomedzi zvukových textúr a vzorcov, pravidelne a matematicky tepajúci stroj a trocha chladný a rezervovaný odkaz, zašifrovaný do textov NVMERI. Spolupracuje to skvelo, aj keď viac anorganicky a bez zápachu ako organicky a so zápachom, čo mi trocha chýba (povestný smrad). NVMERI, ktorým lídrom je bratislavský hudobník Pišta Královič, sa kombináciou skvelého zvuku a muzikatského i aranžérskeho umu podarilo urobiť veľmi kvalitný album. Jemné kreslenie gitár na syntezátorový podklad je to, čím by sa dala charakterizovať ich tvorba. Ak sa orientujete v ich minulosti, presnejšie v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, nestratíte sa ani medzi NVMERI.
.renat Khallo

HUDBA Iggy and The Stooges: Ready To Die
(Fat Possum)
Keď v roku 2007 vydala zreformovaná rokenrolová legenda The Stooges so spevákom Iggy Popom nový album The Weirdness, bolo to veľké sklamanie. Trojici veteránov sa vtedy ani náhodou nepodarilo priblížiť k surovej výnimočnosti ich dvoch prvých albumov z konca šesťdesiatych rokov. Novinka Ready To Die, ktorú kapela nahrala so staronovým gitaristom Jamesom Williamsonom (pred tromi rokmi nahradil nebohého Rona Ashetona) je určite lepšia, ale pochybnosti pretrvávajú. Na obale albumu Iggy Pop znázorňuje samovražedného atentátnika s bombou upevnenou na svojom tele. Je to metafora, ktorá sa hodí aj na Ready To Die. Nový album pripomína samovražednú misiu starnúceho speváka, ktorý sa snaží prekonať silnú minulosť. K jeho cti slúži, že vie, že to jednoducho nejde (aj keď piesne Gun, Ready To Die a Unfriendly World majú svoju krásu), ale napriek tomu je ochotný spáchať umelecké hara-kiri. Za to ho treba jednoznačne pochváliť.
.pb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite