Fleming naozaj začal skúmať tú pravú pleseň, ktorá si vie poradiť so streptokokmi, stafylokokmi aj s baktériami, ktoré vyvolávajú zápal pľúc, kvapavku, meningitídu či záškrt, ale skutočný liek nikdy nevyrobil. Fleming totiž nebol chemik a nemal ani šikovného spolupracovníka – biochemika, ktorý by mu pomohol. Keď vo februári 1929 Fleming vystúpil so svojím objavom v Klube pre lekársky výskum, žiadny veľký záujem nevyvolal. Nepadla jediná otázka. Vraj aj preto, že Fleming bol mizerný rečník. Ani jeho vedecký článok o penicilíne, uverejnený v roku 1929, nevzbudil pozornosť. Fleming sám sa ďalšieho výskumu penicilínu po roku 1932 vzdal
Penicilínu sa potom v Oxforde ujal medzinárodný tím pod vedením Howarda Floreyho. Austrálsky lekár Florey mal po boku skvelého biochemika Ernsta Chaina, ktorý pre židovský pôvod ušiel z Nemecka. Floreyho tím tvrdo pracoval aj napriek ťažkým vojnovým podmienkam. Existuje fotografia, ako spolu v záhrade školy kopú protilietadlový kryt.
Začiatkom roku 1942 dostali penicilín prví pacienti a prišli prvé „zázračné“ uzdravenia. Ale o penicilín najprv farmaceutické firmy nejavili záujem. Britský vojnou oslabený priemysel nemal na to dostatok síl, a tak sa Florey obrátil na Američanov. Tí v roku 1943 vyhlásili výrobu penicilínu hneď po vývoji atómovej bomby za druhú najvyššiu prioritu ministerstva obrany. Vláda USA dokonca vyzvala farmaceutické spoločnosti, aby v tejto veci spolupracovali a nebáli sa obvinenia z kartelovej dohody.
V lete roku 1942 objaviteľ penicilínu Alexander Fleming požiadal Howarda Floreyho o penicilín pre svojho priateľa. Florey penicilín poslal a umierajúci muž sa uzdravil. Vďaka tomu sa v lete 1942 začalo v novinách písať o novom lieku a jeho objaviteľovi Flemingovi. Z nenápadného vedca sa stala celebrita. Howard Florey bol zarazený aj urazený. Uznával, že Fleming objavil penicilín, ale až jeho tím vyrobil „liečivý penicilín“. A kým Fleming si užíval slávu, Floreyho tím v Oxforde – mimo záujmu médií – stále tvrdo pracoval na tom, aby sa penicilín mohol vyrábať vo veľkom. Ale Nobelov výbor už ocenil zásluhy všetkých zúčastnených. Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získali v roku 1945 za objav penicilínu a jeho liečebného účinku traja muži – Alexander Fleming, Howard Florey a Ernst Chain.
Penicilínu sa potom v Oxforde ujal medzinárodný tím pod vedením Howarda Floreyho. Austrálsky lekár Florey mal po boku skvelého biochemika Ernsta Chaina, ktorý pre židovský pôvod ušiel z Nemecka. Floreyho tím tvrdo pracoval aj napriek ťažkým vojnovým podmienkam. Existuje fotografia, ako spolu v záhrade školy kopú protilietadlový kryt.
Začiatkom roku 1942 dostali penicilín prví pacienti a prišli prvé „zázračné“ uzdravenia. Ale o penicilín najprv farmaceutické firmy nejavili záujem. Britský vojnou oslabený priemysel nemal na to dostatok síl, a tak sa Florey obrátil na Američanov. Tí v roku 1943 vyhlásili výrobu penicilínu hneď po vývoji atómovej bomby za druhú najvyššiu prioritu ministerstva obrany. Vláda USA dokonca vyzvala farmaceutické spoločnosti, aby v tejto veci spolupracovali a nebáli sa obvinenia z kartelovej dohody.
V lete roku 1942 objaviteľ penicilínu Alexander Fleming požiadal Howarda Floreyho o penicilín pre svojho priateľa. Florey penicilín poslal a umierajúci muž sa uzdravil. Vďaka tomu sa v lete 1942 začalo v novinách písať o novom lieku a jeho objaviteľovi Flemingovi. Z nenápadného vedca sa stala celebrita. Howard Florey bol zarazený aj urazený. Uznával, že Fleming objavil penicilín, ale až jeho tím vyrobil „liečivý penicilín“. A kým Fleming si užíval slávu, Floreyho tím v Oxforde – mimo záujmu médií – stále tvrdo pracoval na tom, aby sa penicilín mohol vyrábať vo veľkom. Ale Nobelov výbor už ocenil zásluhy všetkých zúčastnených. Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získali v roku 1945 za objav penicilínu a jeho liečebného účinku traja muži – Alexander Fleming, Howard Florey a Ernst Chain.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.