Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Začať hlineným prasiatkom

.marek Prokopec .časopis .týždeň v ekonomike

Zásady riadenia osobných financií je dobré vštepovať deťom odmalička. Z peňazí netreba robiť fetiš, ale ani tabu. Človek, ktorý už v detstve získa zdravé finančné návyky, nebude vo vyššom veku prekvapený prievanom v peňaženke.

Známy americký spisovateľ Og Mandino raz napísal: „Neúspech je neschopnosť človeka dosiahnuť v živote svoje ciele, nech sú už akékoľvek. V skutočnosti jediný rozdiel medzi tými, ktorí neuspeli a tými, čo úspech dosiahli, spočíva v rozdielnosti ich návykov. Dobré návyky sú kľúčom k všetkým úspechom. Zlozvyky sú nezamknutými dverami k neúspechu.“ Aj my na Slovensku hovoríme, že zvyk je železná košeľa. Jeden návyk môže byť postupne nahradený iným. No najtrvácnejšie sú návyky, ktorých základy sa vykopú v detstve.

.správať sa zodpovedne.
Prvou a asi najdôležitejšou lekciou, ktorú našim deťom môžeme odovzdať, je zodpovednosť vo vzťahu k svojim peniazom. Kto k osobným financiám nedokáže pristupovať rozumne, skončí zväčša v budúcnosti s prázdnym vreckom. A pritom ani tak veľmi nezáleží na tom, koľko zarába. Nie je totiž nič jednoduchšie, ako utratiť všetky zarobené peniaze. Prvé, čo musíme deťom vštepiť, je pravidlo neminúť všetky získané peniaze. Obyčajná detská pokladnička už v útlom veku položí základ pevného návyku do budúcnosti. Ak si bude dieťa postupne odkladať peniaze od babky, za polievačku, či z iných zdrojov, bude cítiť, ako mu prasiatko postupne priberá. V úvode mu síce možno nebude úplne jasné, prečo to vlastne robí, ale časom pochopí, že za svoje odložené peniaze môže aj niečo získať.

.všetko chcem a hneď
Ako chápe dieťa hodnotu peňazí? Tak toto je veľmi ťažká otázka aj pre dospelých, a nie to ešte pre naše ratolesti. Veď si len predstavte, ako sa to v tej detskej hlavičke musí mlieť, keď doma počuje to známe: „Nemáme peniaze. Zastavím sa v bankomate.“ Bankomat sa, prirodzene, zdá ako nevyčerpateľný zdroj peňazí. Stačí si len vybrať a môže sa ísť na zmrzlinu, aj do hračkárstva. Nekupujme deťom všetko, na čo si zmyslia. Ak dostanú päť hračiek naraz, nebudú sa tešiť päťkrát viac. Len budú nabudúce sklamané, keď dostanú „iba“ tri. Nie je nič lepšie, ako vysnívaná bábika, na ktorú musíte čakať. Dieťa sa jednoducho musí naučiť, že nemôže mať všetko a hneď. Schopnosť odriekania je pre udržanie financií veľmi dôležitá.

.to alebo ono
Naše finančné zdroje nie sú nekonečné. A deťom by to malo byť jasné. Ak si kúpim jednu vec, v skutočnosti budem musieť oželieť niečo iné. V určitom veku začínajú deti chápať hodnotu konkrétneho malého objemu peňazí. Deje sa to na základe skúsenosti. Za zmrzlinu mama zaplatila 1 euro, za lízanku 50 centov, za kino dve eurá, jogurt stojí v školskom automate euro a nejaké centy. Presne ako my dospelí. Vieme si predstaviť, koľko stojí obed, topánky, auto, byt, teda veci, s ktorými sa dostávame do styku. Tieto hodnoty sú pre nás predstaviteľné. Deficit štátneho rozpočtu či záchranný balík pre Grécko nám hovoria iba veľmi málo, lebo ich nevieme k ničomu prirovnať. A tak nás, pochopiteľne, trápia menej ako cena lístka na autobus. Ak dieťa pochopí, že nemôže mať všetko a aspoň niekedy mu ukážeme, že keď si vyberie jednu vec, druhú bude musieť oželieť, získa do života cenný základ.

.peniaze nevyrába bankomat
Peniaze sú odmena za prácu. Prácu rodičov. Časť autorov sa prikláňa k metóde finančného odmeňovania detí za určité činnosti v domácnosti (napríklad vysávanie alebo upratovanie). Ja nie som zástancom tohto spôsobu motivácie. Rodina nie je priestorom trhových vzťahov. Nechceme predsa, aby dieťa zvažovalo, či sa mu oplatí povysávať, alebo vyniesť smeti. Jednoducho to má urobiť, lebo to od neho vyžadujeme. Pestovanie zmyslu pre povinnosť je mimoriadne dôležité pre ich budúci úspech. Napísanie domácich úloh či upratanie detskej izby majú byť samozrejmé.

.ako mama
Deti robia to, čo vidia robiť nás. Najmä v útlom veku. Dnes som sa hral so štyrmi štvorročnými deťmi. Traja z nich mi niečo predávali. Autíčko, bábiku, dinosaura, dieťatko dinosaura. Naše deti žijú v tom istom sociálnom prostredí ako my. Sledujú, ako nakupujeme v obchode, ako sa správame v reštaurácii, v kine, na ulici, v banke, na pošte. Vidia, ako platíme pri pokladni hotovosťou alebo kartou. Vedia, že tovar sa dá kúpiť cez internet.  A je to pre nich veľká životná skúsenosť. Možno ani sami nedoceňujeme hodnotu tohto príkladu. Deti, ktoré nemali také šťastie, by o tom mohli hovoriť dlho.

.ísť príkladom
Je preto veľmi dôležité, ako sa sami o svoje financie staráme  a ako o nich doma rozprávame. Deti sú totiž niečo ako radar. Aj keď sa hrajú alebo pozerajú televízor, počujú nás. Ak doma ustavične riešime, kde si požičať, nadávame, že aj tak to nemá zmysel, správa pre potomstvo je jasná. Veď ocko povedal, že sa neoplatí sporiť, lebo úspory zožerie inflácia. Radšej tie peniaze miňme. V detskej hlavičke sa hneď odohrá veľká dráma. Niečo veľké sa chystá zožrať jeho prasiatko. Pomóc! Ak deti vidia, že sa aj my správame k peniazom zodpovedne, neznevažujeme ich zmysel a pristupujeme k nim rozumne, budú aj ony cítiť vážnosť tejto témy. Keď pracujeme tvrdo a utrácame rozumne, dávame ten najlepší príklad.

.deti rastú
A s tým aj ich schopnosť rozumieť peniazom a hospodáriť s nimi. V určitom veku, závisí to od nás a našich detí, zvládnu niektoré činnosti. Len si všimnite hrdý výraz v tvári, keď si vaše dieťa kúpi prvú lízanku. Alebo keď sa vráti z obchodu s maslom, po ktoré ste ho poslali, lebo ste ho zabudli kúpiť. Postupom času s pribúdajúcim vekom je rozumné prejsť na určitú formu vreckového, ktoré dieťa pripravuje na hospodárenie s peniazmi. Už ono rozhoduje o alternatívach ich využitia. Môže si dnes kúpiť jednu vec alebo druhú. Ale môže týždeň počkať a kúpiť si tú prekrásnu tretiu.

.pubertiaci
Hoci už naše deti majú v tomto období iné idoly ako nás rodičov, ich finančné vzdelávanie pokračuje. Vreckové im posielame na účet, majú vlastnú platobnú kartu, platia mobilom. Bežné finančné operácie ovládajú. Stalo sa tak preto, lebo ich vo svojom živote reálne používajú. Stále však máme ich rozhodnutia pod kontrolou. Denný maximálny limit na karte či limitovanie výberov z účtu patrí medzi normálne nástroje bezpečnosti. Ďalší stupienok na rebríku osobných financií. Len nepolámať tie predchádzajúce.

.prasiatko do školy
Keď už toľko vzdelávame svoje deti, nemali by sme zabúdať ani na naše návyky. Odkladajme časť našich príjmov pre deti na vzdelanie. To v budúcnosti nebude, a ani teraz nie je zadarmo. Ak sa odhodláme už dnes sporiť pre deti, v budúcnosti nás výdaj na vzdelanie natoľko neprekvapí. Ak si navyše sem tam urobíte krátky prehľad o cenách jednotlivých škôl alebo nákladov na vzdelanie, budete trochu v obraze. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva v SR sa priemerné náklady rodičov na vysokoškolského študenta, spojené so štúdiom, pohybovali v roku 2011 na úrovni 200 eur mesačne. Za päťročné štúdium bude vaša peňaženka tenšia aspoň o 10-tisíc eur. A to sme ešte nezarátali školné, ktoré pri súkromných vysokých školách dosahuje výšku až do 2 500 eur ročne. V prípade štúdia v zahraničí (Česko, Veľká Británia, Spojené štáty) sa celkové náklady v závislosti od krajiny a školy môžu vyšplhať až na niekoľko desiatok tisíc eur ročne. Keď sa vám aj napriek snahe nepodarí našetriť rovno na Harvard, netreba vešať hlavu, dieťa si môže vybrať aj inú dobrú školu. Možno lacnejšiu. V každom prípade budete pripravení.
Zdravý rozum.

Presne ako napísal Alexander Tomský, aj naše finančné záležitosti by mali byť regulované starobylou cnosťou, ktorá sa v latinčine nazýva Prudentia. Čiže opatrnosť, prezieravosť, obozretnosť, rozvaha, šetrnosť, múdrosť. Podotýkam, regulované nami samými. Ak chceme špekulovať s peniazmi, za ktoré si budúci rok zamýšľame kúpiť byt, tak je to hazard, lebo o ne môžeme prísť. Ak, naopak, svoje dlhodobé peniaze neinvestujeme do nástrojov prinášajúcich zisk, ale necháme ich ležať desať rokov na bežnom účte, tak je to tiež veľmi nerozumné, lebo nám z nich veľkú časť pohltí inflácia. O svoje peniaze sa musíme starať. A niečo z tohto umenia by sme mali odovzdať aj svojim deťom.

.skúsenosti verzus princípy
Odovzdávanie skúseností je veľmi ošemetná vec. To, čo fungovalo v jednej dobe, v inej vôbec nemusí. Pretrvávajú iba princípy. Niekedy sa nám podarí prežiť značnú časť života v období prosperity či rastu. Inokedy prechádzame jednou krízou za druhou. Osobná skúsenosť nemusí byť postačujúcim návodom na úspech. Zdravý rozum, obozretnosť a  správne návyky sú základné piliere dobrého finančného hospodárenia.

.na čo nezabudnúť
Určite by sme postupom času mali svoje dospievajúce deti upozorniť na tie najväčšie nástrahy, ktoré ich môžu stretnúť. Prehnané zadlženie môže viesť k vysokým nákladom na jeho financovanie. Dlh nie je zadarmo a  nie je ani cestou ako dosiahnuť štandard, ktorý nám neprislúcha. Jednou z najnebezpečnejších vecí je snažiť sa udržať krok s lepšie zarábajúcimi susedmi, kamarátmi. Drahé darčeky či dovolenky kolegov sú síce lákavé, ale vždy treba zvážiť, či na to máme a čo iné budeme musieť oželieť. Predháňanie sa v tejto oblasti je zaručená cesta do finančných ruín. Apelujte, aby si vaši potomkovia vytvorili a v každej situácii si snažili udržať finančnú rezervu na zlé časy. Bez nej sme totiž mimoriadne citliví na nepriazeň osudu. Strata zamestnania či mimoriadny výdavok nás dostáva do neriešiteľnej situácie, ktorá vie často vyústiť do nerozumného zadlženia. Ak chceme byť vo svojom rozhodovaní naozaj slobodní, a to je pre deti vždy atraktívna perspektíva, potrebujeme byť pripravení na krátkodobé ťažkosti. Vysvetlime svojim synom a dcéram, že platiť účty načas sa oplatí. Prípadné penále nás môže nemilo prekvapiť a navyše negatívne ovplyvní našu budúcu finančnú dôveryhodnosť. Vaším príkladom môžete ukázať na dôležitosť poistenia finančnej ujmy pre prípad nepredvídateľných udalostí. Poistiť si bývanie, auto či život živiteľa rodiny patrí medzi základné prvky rozumnej starostlivosti o finančné záležitosti rodiny.

.ani dobré, ani zlé
Peniaze nie sú ani dobré, ani zlé.  Závisí iba od toho, ako sme ich získali a ako s nimi nakladáme. Ak naučíme svoje deti rozumne hospodáriť, keď im pomôžeme odhaliť budúce nástrahy a vysvetlíme im hlavné princípy osobných financií, vytvorili sme základ pre ich úspešný rast v budúcnosti.

Autor je spolupracovník .týždňa.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite