.minister školstva Dušan Čaplovič často pripomína, že máme priveľa študentov najmä na práve, psychológii či ekonómii, a chýbajú nám absolventi technických odborov. Ministerstvo školstva rado používa číslo, že na Slovensku máme 2 500 študentov politológie a len 5 800 študentov informatiky.
Už vlani v lete Čaplovič avizoval kvóty na vysokoškolákov, ktoré by mali obmedziť študentov na humanitných odboroch a na súkromných školách, ktorých absolventi majú problém s uplatnením na trhu práce. Avizuje aj zmenu financovania vysokých škôl podľa schopnosti uplatniť sa na trhu. Hneď na začiatku Čaplovičovej misie sa však objavil problém. Ministerstvo školstva pripravilo stránku (vs.iedu.sk), ktorá mala študentom poskytnúť aj informáciu o vysokých školách a ich nezamestnaných absolventoch. Rebríček však musel ministra Čaploviča nemilo prekvapiť. Najlepšou školou – čo sa týka zamestnanosti absolventov – sa totiž stala súkromná BISLA (Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií), kde sa študuje politológia, filozofia či európske štúdiá. Na druhom mieste bola Akadémia umení v Banskej Bystrici, na treťom Akadémia ozbrojených síl a na štvrtom mieste VŠVU. Keďže výsledky sú trochu bizarné, rebríček dopĺňa rozsiahla metodická poznámka, ktorá tieto výsledky spochybňuje.
.napriek tomu zmeny?
Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky zaujala začiatkom roka, keď pre agentúru SITA uviedla, že štatistiky potvrdzujú mierny pokles záujmu o presýtené oblasti ako ekonomické vedy, právo či psychológia, a naopak, avizujú mierny nárast záujmu o náročnejšie, no zamestnávateľmi vyhľadávané technické odbory ako informatika, elektrotechnika, potravinárstvo či medicína.
Je to tak? Na Univerzite Komenského, kde sa prihlášky podávali do 28. februára tohto roku, už majú celkom čerstvé čísla o uchádzačoch, ktoré by mohli túto hypotézu overiť. Kým vlani dostala Právnická univerzita UK 1 285 prihlášok, tohto roku podateľňa fakulty prijala 1 116 prihlášok. Na štúdium psychológie na UK sa v roku 2011 hlásilo 871 poslucháčov, v roku 2012 to bolo 707 poslucháčov a tohto roku dostali len 660 prihlášok.
Čo sa týka politológie, aj tu počet prihlášok klesol. V roku 2011 sa hlásilo na štúdium 427 študentov, v roku 2012 to bolo 340 študentov a tohto roku prišlo iba 199 prihlášok. Počty študentov, ktoré plánuje univerzita na tieto odbory prijať, sa pritom neznižujú. Politológia prijme aj tento rok 60 študentov a psychológia dokonca 90, o päť viac ako v uplynulých dvoch rokoch.
Čísla z najväčšej slovenskej univerzity by naznačovali, že skutočne klesá záujem o humanitné smery, ako je právo, politológia či psychológia. Lenže nemusí to byť celkom pravda. Andrea Kučerová z Univerzity Komenského, ktorá údaje poskytla, dodáva: „Počet prihlášok na tieto študijné programy z roka na rok klesá, ale táto skutočnosť úzko súvisí s tým, že sa k nám hlásia uchádzači z obdobia, v ktorom z roka na rok rapídne klesala pôrodnosť.“
Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť pripomína aj fakt, že na verejné vysoké školy sa hlási čoraz menej ľudí, zatiaľ čo počet uchádzačov na súkromných vysokých školách kontinuálne narastá. Znamená to teda, že právo či politológiu bude radšej časť študentov študovať na súkromných školách.
.opatrnejší výber
Iste, je tiež možné, že vysoká nezamestnanosť aj študentov nabáda na väčšiu obozretnosť pri výbere toho, čo študovať. K dispozícii majú teraz aj viac informácií.
Existuje napríklad štatistika nezamestnaných absolventov, ktorú robí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. No pri jej skúmaní treba byť opatrní. Napríklad Univerzita Komenského má takmer rovnaké číslo nezamestnaných absolventov ako Technická univerzita v Košiciach, ktorá má navyše podstatne menej študentov. Pritom by malo platiť, že absolventi technicky zameraných škôl sa uplatnia ľahšie, ale neplatí to automaticky. Na východe Slovenska je aj pre technické profesie predsa len menej práce ako v Bratislave.
Podľa tejto štatistiky si na trhu práce vedú dobre napríklad umelci, ktorí ukončili VŠVU. Lenže títo absolventi zrejme nechodia na úrad práce, ale sú v slobodnom povolaní. Pre zaujímavosť dodajme ešte zopár čísel zo septembra 2011: v evidencii úradov práce bolo v tomto čase 175 psychológov, 190 politológov, 466 právnikov, ale aj 178 nezamestnaných ochrancov prírody či 2 818 elektrotechnikov.
Užitočnú prácu pri sledovaní trhu práce robí firma Profesia. Podľa jej údajov mali v roku 2011 najlepšie šance na trhu práce absolventi Fakulty informatiky a informačných technológií STU, za nimi nasledovali absolventi Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity a tretí boli – čo je určite prekvapujúce pre ministra Čaploviča – absolventi Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity. Dokonca medzi prvými dvadsiatimi fakultami s najžiadanejšími absolventmi je aj Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB.
Lenže odborníci z Profesie upozorňujú na dôležitý fakt: absolventi medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity vo svojom životopise často deklarujú, že chcú pracovať aj na pozíciách pod úrovňou svojho vzdelania. Stoja teda aj o miesta administratívnych pracovníkov, referentov, asistentov či office manažérov, kde stačí stredoškolské vzdelanie. Marcela Glevická z Profesie dodáva: „Aj v súčasnosti vidíme na trhu záujem ľudí s vysokoškolským vzdelaním o pozície v administratíve, kde stačí stredoškolské vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie vyžadujú na pozíciu asistenta asi pri pätine ponúk, no takéto vzdelanie má pritom skoro každý druhý človek, pracujúci ako asistent.“ Sme teda krajinou sekretárok s vysokoškolským vzdelaním.
.včera in, dnes out
Zaujímavé štatistiky sú aj na stránke nemajnasalame.sk. Robí ju Inštitút hospodárskej politiky a nachádza sa tu rebríček TOP TEN študijných odborov za minulý rok. Z rebríčka vyplýva, že najväčší záujem bol o študijné odbory, týkajúce sa umenia a umelecko-remeselnej výroby. Záujem vyrátaný z počtu prihlásených a zapísaných (prijatých) vyšiel v tomto prípade na vyše 330 percent. Nasledovali lekárske, psychologické a farmárske vedy. Za nimi išli bezpečnostné služby, architektúra, mediálne štúdiá, vedy o telesnej kultúre, právne vedy a vedy o umení. Ani tento rebríček zrejme ministra Čaploviča nepoteší.
Ak by sme však mali ukázať na odbory, ktorých absolventi majú vážny záujem s uplatnením, tak zrejme väčší problém ako právnici, ekonómovia či politológovia majú absolventi poľnohospodárskych odborov a špeciálny problém zamestnať sa vo svojom odbore majú napríklad absolventi ekológie a environmentalistiky, z ktorých (podľa údajov ARRA) až 25 percent nenašlo uplatnenie. Veľmi slabý je záujem napríklad aj o absolventov hutníctva.
Aké háklivé je prognózovať užitočnosť študijného zamerania, možno vidieť na inom príklade. Analytici Ústavu informácií a prognóz školstva v roku 2006 hlásili, že vynikajúce uplatnenie nachádzajú absolventi stavebníctva. Aj v analýze, ktorú v roku 2009 pripravila Akademická rankingová a ratingová agentúra spolu s portálom Profesia.sk, bola Stavebná fakulta STU na skvelom siedmom mieste z hľadiska žiadanosti absolventov na trhu práce. Lenže prišla kríza, a už v roku 2011 Stavebná fakulta STU klesla v rebríčku žiadanosti absolventov o 40 pozícií. Ostatné stavebné fakulty klesli ešte hlbšie. Kto teda môže vylúčiť, že sa to raz prihodí aj študijným odborom, ktoré dnes vyzerajú atraktívne a sú na trhu práce žiadané?
Už vlani v lete Čaplovič avizoval kvóty na vysokoškolákov, ktoré by mali obmedziť študentov na humanitných odboroch a na súkromných školách, ktorých absolventi majú problém s uplatnením na trhu práce. Avizuje aj zmenu financovania vysokých škôl podľa schopnosti uplatniť sa na trhu. Hneď na začiatku Čaplovičovej misie sa však objavil problém. Ministerstvo školstva pripravilo stránku (vs.iedu.sk), ktorá mala študentom poskytnúť aj informáciu o vysokých školách a ich nezamestnaných absolventoch. Rebríček však musel ministra Čaploviča nemilo prekvapiť. Najlepšou školou – čo sa týka zamestnanosti absolventov – sa totiž stala súkromná BISLA (Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií), kde sa študuje politológia, filozofia či európske štúdiá. Na druhom mieste bola Akadémia umení v Banskej Bystrici, na treťom Akadémia ozbrojených síl a na štvrtom mieste VŠVU. Keďže výsledky sú trochu bizarné, rebríček dopĺňa rozsiahla metodická poznámka, ktorá tieto výsledky spochybňuje.
.napriek tomu zmeny?
Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky zaujala začiatkom roka, keď pre agentúru SITA uviedla, že štatistiky potvrdzujú mierny pokles záujmu o presýtené oblasti ako ekonomické vedy, právo či psychológia, a naopak, avizujú mierny nárast záujmu o náročnejšie, no zamestnávateľmi vyhľadávané technické odbory ako informatika, elektrotechnika, potravinárstvo či medicína.
Je to tak? Na Univerzite Komenského, kde sa prihlášky podávali do 28. februára tohto roku, už majú celkom čerstvé čísla o uchádzačoch, ktoré by mohli túto hypotézu overiť. Kým vlani dostala Právnická univerzita UK 1 285 prihlášok, tohto roku podateľňa fakulty prijala 1 116 prihlášok. Na štúdium psychológie na UK sa v roku 2011 hlásilo 871 poslucháčov, v roku 2012 to bolo 707 poslucháčov a tohto roku dostali len 660 prihlášok.
Čo sa týka politológie, aj tu počet prihlášok klesol. V roku 2011 sa hlásilo na štúdium 427 študentov, v roku 2012 to bolo 340 študentov a tohto roku prišlo iba 199 prihlášok. Počty študentov, ktoré plánuje univerzita na tieto odbory prijať, sa pritom neznižujú. Politológia prijme aj tento rok 60 študentov a psychológia dokonca 90, o päť viac ako v uplynulých dvoch rokoch.
Čísla z najväčšej slovenskej univerzity by naznačovali, že skutočne klesá záujem o humanitné smery, ako je právo, politológia či psychológia. Lenže nemusí to byť celkom pravda. Andrea Kučerová z Univerzity Komenského, ktorá údaje poskytla, dodáva: „Počet prihlášok na tieto študijné programy z roka na rok klesá, ale táto skutočnosť úzko súvisí s tým, že sa k nám hlásia uchádzači z obdobia, v ktorom z roka na rok rapídne klesala pôrodnosť.“
Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť pripomína aj fakt, že na verejné vysoké školy sa hlási čoraz menej ľudí, zatiaľ čo počet uchádzačov na súkromných vysokých školách kontinuálne narastá. Znamená to teda, že právo či politológiu bude radšej časť študentov študovať na súkromných školách.
.opatrnejší výber
Iste, je tiež možné, že vysoká nezamestnanosť aj študentov nabáda na väčšiu obozretnosť pri výbere toho, čo študovať. K dispozícii majú teraz aj viac informácií.
Existuje napríklad štatistika nezamestnaných absolventov, ktorú robí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. No pri jej skúmaní treba byť opatrní. Napríklad Univerzita Komenského má takmer rovnaké číslo nezamestnaných absolventov ako Technická univerzita v Košiciach, ktorá má navyše podstatne menej študentov. Pritom by malo platiť, že absolventi technicky zameraných škôl sa uplatnia ľahšie, ale neplatí to automaticky. Na východe Slovenska je aj pre technické profesie predsa len menej práce ako v Bratislave.
Podľa tejto štatistiky si na trhu práce vedú dobre napríklad umelci, ktorí ukončili VŠVU. Lenže títo absolventi zrejme nechodia na úrad práce, ale sú v slobodnom povolaní. Pre zaujímavosť dodajme ešte zopár čísel zo septembra 2011: v evidencii úradov práce bolo v tomto čase 175 psychológov, 190 politológov, 466 právnikov, ale aj 178 nezamestnaných ochrancov prírody či 2 818 elektrotechnikov.
Užitočnú prácu pri sledovaní trhu práce robí firma Profesia. Podľa jej údajov mali v roku 2011 najlepšie šance na trhu práce absolventi Fakulty informatiky a informačných technológií STU, za nimi nasledovali absolventi Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity a tretí boli – čo je určite prekvapujúce pre ministra Čaploviča – absolventi Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity. Dokonca medzi prvými dvadsiatimi fakultami s najžiadanejšími absolventmi je aj Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB.
Lenže odborníci z Profesie upozorňujú na dôležitý fakt: absolventi medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity vo svojom životopise často deklarujú, že chcú pracovať aj na pozíciách pod úrovňou svojho vzdelania. Stoja teda aj o miesta administratívnych pracovníkov, referentov, asistentov či office manažérov, kde stačí stredoškolské vzdelanie. Marcela Glevická z Profesie dodáva: „Aj v súčasnosti vidíme na trhu záujem ľudí s vysokoškolským vzdelaním o pozície v administratíve, kde stačí stredoškolské vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie vyžadujú na pozíciu asistenta asi pri pätine ponúk, no takéto vzdelanie má pritom skoro každý druhý človek, pracujúci ako asistent.“ Sme teda krajinou sekretárok s vysokoškolským vzdelaním.
.včera in, dnes out
Zaujímavé štatistiky sú aj na stránke nemajnasalame.sk. Robí ju Inštitút hospodárskej politiky a nachádza sa tu rebríček TOP TEN študijných odborov za minulý rok. Z rebríčka vyplýva, že najväčší záujem bol o študijné odbory, týkajúce sa umenia a umelecko-remeselnej výroby. Záujem vyrátaný z počtu prihlásených a zapísaných (prijatých) vyšiel v tomto prípade na vyše 330 percent. Nasledovali lekárske, psychologické a farmárske vedy. Za nimi išli bezpečnostné služby, architektúra, mediálne štúdiá, vedy o telesnej kultúre, právne vedy a vedy o umení. Ani tento rebríček zrejme ministra Čaploviča nepoteší.
Ak by sme však mali ukázať na odbory, ktorých absolventi majú vážny záujem s uplatnením, tak zrejme väčší problém ako právnici, ekonómovia či politológovia majú absolventi poľnohospodárskych odborov a špeciálny problém zamestnať sa vo svojom odbore majú napríklad absolventi ekológie a environmentalistiky, z ktorých (podľa údajov ARRA) až 25 percent nenašlo uplatnenie. Veľmi slabý je záujem napríklad aj o absolventov hutníctva.
Aké háklivé je prognózovať užitočnosť študijného zamerania, možno vidieť na inom príklade. Analytici Ústavu informácií a prognóz školstva v roku 2006 hlásili, že vynikajúce uplatnenie nachádzajú absolventi stavebníctva. Aj v analýze, ktorú v roku 2009 pripravila Akademická rankingová a ratingová agentúra spolu s portálom Profesia.sk, bola Stavebná fakulta STU na skvelom siedmom mieste z hľadiska žiadanosti absolventov na trhu práce. Lenže prišla kríza, a už v roku 2011 Stavebná fakulta STU klesla v rebríčku žiadanosti absolventov o 40 pozícií. Ostatné stavebné fakulty klesli ešte hlbšie. Kto teda môže vylúčiť, že sa to raz prihodí aj študijným odborom, ktoré dnes vyzerajú atraktívne a sú na trhu práce žiadané?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.