Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

5 recenzií

.časopis .kultúra

KNIHA Hubert Klimko-Dobrzaniecki: Uspávanka pre obesenca, Salon 2013
„Tam, kde sa končí hmatateľný svet, ten viditeľný z lode či auta, ten, čo je súčasťou prerozprávaných, ale ešte nie celkom zaznamenaných dejín, sedím ja.” Autobiografizujúca novela Huberta Klimka-Dobrzanieckeho je poklonou Szymonovi Kuranovi, výbornému poľskému huslistovi a skladateľovi, ktorý prežil poslednú časť svojho života na Islande, kde komponoval hudbu a hral vo filharmónii. Uspávanka je viac než len spomienka na priateľa. Je to poetický portrét vnútorného sveta zvláštneho človeka, ktorý sa ocitol v zvláštnej krajine napísaný s neobyčajnou ľahkosťou (oceniť to dokážeme aj vďaka výbornému prekladu Julie Sherwood). Je to ten typ literárneho textu, ktorý čitateľa vťahuje do svojho magického sveta. Rozprávanie od začiatku pokojne speje k tragickému koncu, no tam, kde sa v subarktickom prísvite končí hmatateľný svet, tam za prerozprávanými dejinami cítiť hĺbku priateľstva a nádeje.
.jk

DIVADLO FAJČIARKY A SPASITEĽKY LAB VŠMU
Čechovove Tri sestry sa stali inšpiráciou pre hru Fajčiarky a spasiteľky mladej česko-čilskej dramatičky Anny Saavedry, ktorú v slovenskej premiére uviedlo divadlo LAB patriace pod VŠMU. Saavedra vybrala hlavné postavy Čechovovho textu, ponechala im ich charakterové črty, ale dej svojej svojbytnej hry zasadila do súčasnosti. Tri mladé ženy a ich brat v nej hľadajú priestor na sebarealizáciu, vyrovnávajú sa s problémami identity aj partnerských vzťahov vo virtuálnej a povrchnej spoločnosti, ktorej vládnu samozvaný guru a médiá. Bratislavská inscenácia Fajčiarky a spasiteľky, ktorú so študentmi VŠMU pripravil Marián Amsler (držiteľ DOSIEK 2011/2012 za réžiu Pohanov v SND), je dynamická, nápaditá a využíva moderný divadelný jazyk. Herecky jej dominuje viacrozmerná Dominika Kavaschová, ale zaujímavé výkony podávajú aj Alexandra Palatínusová, Anna Nováková, Petra Molnárová či Otto Culka. Čechov by mal radosť!
.peter Scherhaufer

Hudba
David Bowie
The Next Day

Sony Music
Rozvážny a zamyslený. Umelec, ktorý určoval trendy populárnej hudby a definoval svoje okolie, sa zrazu vráti po desiatich rokov s baladou Where Are We Now?,  spytujúcou svet naokolo. So zdanlivou nostalgiou sa prechádza Berlínom, časmi svojho kreatívneho vrcholu a spomína. Našťastie, novinka The Next Day nie je autobiografickým memoárom starnúceho umelca, je to najmä výlet časom vpred s chvíľkovými odbočeniami do najlepších čias. Rockovejší a dynamickejší zvuk skvelo podporuje posunom do empatickejšej, hlbšej škály, ako počuť v hyperaktívnej, celebritami obsesívnej The Stars (Are Out Tonight), alebo vzdorovitej I’d Rather Be High. Vitalita objavovať nové a zároveň prirodzená snaha pochopiť život robia album nadčasovým. Štrnásť nových piesní tak v plnej, energickej kráse demonštruje fakt, že Bowie je stále relevantný a vďaka životným skúsenostiam ešte väčšmi narastá túžba načúvať jeho staro-novým učeniam.
Tomáš Slaninka


Hudba
Devendra Banhart
Mala

Nonesuch Records
Keď som kedysi prvý raz počul amerického pesničkára a výtvarníka Devendru Banharta, tak mi chvíľami  pripomenul Marca Bolana. Konkrétne jeho hlas, spev, ale i štýl jeho originálneho dua Tyrannosaurus Rex  z obdobia sixties.  Devendra je všeobecne zafixovaný ako predstaviteľ  freak folku. On má však tejto škatuľky po krk. Na ôsmom, najnovšom albume Mala venoval  jednu skladbu Hildegarde von Bingen. Obsahuje 14 krátkych, komorných elektronicko-akustických piesní s anglickými textami, občas španielskymi, evokujúcich impresionistické skice. Napriek inštrumentálnej úspornosti nevyznievajú jednotvárne, naopak, každá má nejakú osobitosť a peknú melódiu. Cítiť z nich uvoľnenosť, hippies nostalgiu. Starodávny rekordér vypožičaný zo záložne totiž spravil svoje. Najčastejšie počúvam tú „hildegardovskú“ a Never Seen Such Good Things. Dávajú mi pocit, že sa nemusím báť zániku dobrej hudby.
Miro Potoček

Hudba
Endless Boogie
Long Island
No Quarter
Americkí Endless Boogie sú kapelou veľkých paradoxov.  Jej líder sa celý život venoval len zbieraniu vinylov a spievať začal až po päťdesiatke. Kapela dodnes nemá vlastnú internetovú stránku a iba nedávno si založila konto na Facebooku. Endless Boogie vznikli vlastne mimochodom, keď sa v jednom newyorských malých klubov stretávala skupina postarších kamarátov, ktorí len tak pre radosť viedli hodinové improvizácie na jednoduché bluesové témy. Na ich  hranie sa začali chytať ľudia a z nezáväzného hrania vznikla kapela, ktorá má dnes visačku kultová. Jej najnovší album Long Island s obalom, na ktorom je škandinávsky portrét lesného trola z 19. storočia, ktorý skutočne pripomína speváka Paula „Top Dollara” Majora,  je po zvukovej a obsahovej stránke najlepší. Na dvoch platniach je len osem skladieb, ktoré pripomínajú divokú bluesovú jazdu, postavenú na jednom hypnoticky sa opakujúcom gitarovom rife, pričom  každou ďalšou sekundou naberá na sile ako rolujúca sa snehová guľa. Dnes na svete neexistuje kapela, ktorá by elektrické psychedelické blues dostala tak ďaleko, ako práve Endless Boogie.
Peter Bálik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite